Steak rastlina, jej pestovanie a použitie
Pamätám si, ako som sa dostala do stereotypu varenia, ktorý sa točil okolo pár jedál. Niektoré suroviny, o ktorých som vedela, že sú veľmi prospešné na zdravie, mi nechutili. Žiadal sa nový nášup chute, nejaký zážitok z jedla.
Rozhodujúca zmena nastala, keď som použila okrem vždy použitých základných surovín aj čerstvé bylinky. Vtedy som pochopila, že fádne a menej chutné suroviny môžu nadobudnúť nové dimenzie príťažlivej chuti.
Zamýšľala som sa nad spomenutými slovami o zdraví a bylinkách. Niet divu, že na nás bylinky môžu blahodárne vplývať. Kedysi lieky a lekárne neexistovali. Boli „báby kořenářky“ a bylinky, z ktorých miešali zmesi, a tak liečili ľudí.
Hlása veľmi dobre poznané informácie o strave a stravovaní- teda zdravý sedliacky rozum pestrosti na tanieri. Cez svoje recepty a knihy vyzývala svojich čitateľov, aby jedlo nebrali ako „bezduché plnenie brucha“.
„Chutí ti toto jedlo? Čo povieš na tú chuť čerstvého oregána? Skúsila som ho tam pridať, aby osviežilo chuť. A to sa ma náramne dotklo. Veď jedlo je dar.
Samozrejme, že som to hneď musela vyskúšať. A naozaj. Stolovanie malo iný, pomalší a uvedomelejší ráz. Teda aj dobre poznané jedlo vie navodiť nový zážitok.
Dala som sa teda do toho. Nakúpila som rôzne čerstvé bylinky v črepníkoch, ktoré bežne predávajú supermarketoch. Jedlo som teda pripravovala podľa receptúr. Nevedela som, k akému mäsu, rybe či syru dať konkrétnu bylinku. Zistila som, že pridaním bylinky do jedla chybu neurobím, jedlo nepokazím.
Bylinky a ich použitie
Bazalka: Kríčkovitá rastlina s veľmi trendy zelenými lístočkami. Tie v sebe ukrývajú jemný náznak mentolu a zeme. Je to jednoročná bylinka. Stala sa u nás tak obľúbenou, že som si ju zasadila napokon do črepníku na okno a prestala kupovať už vypestovanú v supermarkete. Bazalka ma naučila väčšej disciplíne. Má totiž rada dosť vody a slnka.
Oregáno: V mojej kuchyni tvorí oregáno základ. Milujem totiž popučené avokádo jemne šmrncnuté soľou a premiešané s oregánom. Toho sa nedá objesť. Oregáno sa hodí hádam ku všetkému- mäso, syry, šaláty…. Oregáno je príbuzné s majoránom. Pevnejšie stonky sa dobre varia a v pokrme zanechajú po sebe jemné stopy.
Tymián: Aj keď tymián nepoužívam „denne“, predsa je v mojej bylinkovej záhradke. Tymián sa podobá na voľne rastúcu materinu dúšku. Používali ho už v antike. Používam ho k pečenej rybe, k zelenine…všade. Toto je bylinka, ktorá má uplatnenie všade. Úplne skvele sa hodí k hríbom na všetky spôsoby. Pridávam ho rada k bravčovému mäsu a cukete. Tieto dve suroviny vypeckuje do veľkej dobroty.
Rozmarín: Bylinka, ktorá je vôňou veľmi výrazná a v jedle je dosť cítiť. Svojou sýtou vôňou s eukalyptovým nádychom je potrebné voliť opatrnejšie jej použitie. Tieto druhy mäsa sú dosť výrazné na chuť a vôňu. Rozmarín našiel u mňa v kuchyni pevné miesto pri pečení mäsa (hovädziny, diviny, jahňaciny…) a tučnejších rýb.
Bylinky dokážu čarovať s chuťou jedla. Sviežosť, atraktívnosť, vôňa aj vitamíny.
Ochutená strúhanka: Chudobní Taliani, ktorí nemali na parmezán prišli s dokonalou náhradou, kde využili to málo, čo mali- starý chlieb. Spojením s cesnakom, bylinkami a olejom vznikne skvelá strúhanka, ktorou nahradíme syr. Dokonca aj na pizzi je veľmi fajn.
Hríbová omáčka: Rýchla, jednoduchá, nenáročná, a pritom veľmi chutná omáčka z hríbov a tymiánu dodá super chuť. Možno ju dať k cestovinám, ryži, ale aj ako doplnok k mäsu.
Ragú: Toto je fenomenálny recept na mäso. S ním každý vždy zaboduje a v mojej kuchyni tvorí tento recept veľké eso.
Odtrhnúť a zjesť čerstvú, slnkom vyhriatu paradajku je veru iný pocit, než jesť hoci aj tú najsladšiu, ale kupovanú rajčinu. Pestovať rajčiny pritom môže každý. Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnom parapete a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať. Nie je to však nič náročné, pestovanie rajčín zvládne aj záhradkár - začiatočník.
Aztéci nazývali rajčiny „xitomati“, čo znamená „guľatá vec s pupkom“. Odtiaľ pochádza aj názov „tomato“. Francúzi volali rajčiny jablkami lásky a Nemci podobne ako Česi - rajskými jablkami.
Než sa rozhodnete pre odrodu, mali by ste vedieť, že odrody rajčín sa delia na hybridné a nehybridné.
Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Hybridné odrody sa označujú ako „F1“.
Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Úroda nebýva taká bohatá ako pri hybridných typoch, zato vynikajú lepšou chuťou a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok.
Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Kríčkové rajčiny sú podľa veľkosti nižšie a vyššie, hlavne nižšie typy sú vhodné na balkón.
Podľa tvaru plodov môžete pestovať rajčiny hruškové, kokteilové, cherry (čerešňové), ríbezľové, melónové, obrovské, drobné...
Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu. Na sušenie si voľte odrody podlhovastého tvaru a nie veľmi šťavnaté, s pevnou dužinou, ideálne San Marzano. Na kečup sú vhodné šťavnaté, dužinaté Tornádo, Orbit, Cuor di Bue, Super Steak, Denár...
Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Odroda Black from Tula však asi chuťou prekvapí najviac - pripomína totiž čokoládu.
Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé. Odroda White wonder je svetložltá až biela, Green Zebra či Savan Bali sú zeleno zebrované, Koričnevaja sliva alebo Kumato sú hnedé, Minigold alebo Auriga majú krásnu zlatistú farbu.
Ako vysádzať rajčiny?
Paradajky si môžete vysiať už koncom zimy a rastlinky pestovať na parapete v zemine na to určenej. Rastlinky s dvoma - troma pravými listami presaďte do rašelinových zakoreňovačov alebo do kvetináčov a dajte ich na svetlé a teplé miesto s teplotou 23 - 25 °C. Pravidelne polievajte a vetrajte.
Priesady vysádzajte von v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pôda by mala byť priepustná, humusná, s dostatkom organických látok a s pH 5,5 - 6,8. Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti 40 cm, tyčkové do vzdialenosti 60 cm.
Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky. Do jamy nalejte odstátu vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok a zahynúť. Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou, popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov. Po čase rajčiak porastie už rovno. Ešte raz zalejte ku koreňom.
Tip: K tyčkovým rajčinám dajte zároveň aj oporu. Ak budete pestovať rajčiny na balkóne, zasaďte ich do dostatočne veľkého kvetináča, alebo pevného igelitového vreca. Citlivo pristupujte k zálievke, pretože v obmedzenom priestore pôda rýchlejšie vysychá a na druhej strane hrozí preliatie rastliny.
Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Nesmú byť ani príliš suché, ani premočené, dávajte zvlášť pozor, aby ste pôdu okolo rastliny nerozbahnili - korene by nemali vzduch. Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde. Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni. Polievajte radšej ráno, keď je pôda chladnejšia a slnko vysuší prípadne zamokrené listy.
Pôdu okolo rajčiakov udržiavajte kyprú a bez buriny, prihnojujte organickými hnojivami. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov.
Vyrobiť si môžete aj domáce hnojivo na rajčiny:
- z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
- z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
- zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
- zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
- z popola: postupujte ako pri strúhanke.
- z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.
Vylamovanie alebo zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú. Kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.
Pred začatím zrenia paradajok vyštiknite aj najnižšie vetvičky, rastlinu tak presvetlíte a prevzdušníte. Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky. Potom sa už nebudú tvoriť nové plody, iba dozrejú nasadené.
Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Preto dbajte na to, aby sa listy ani plody pôdy nedotýkali a v prípade daždivého počasia sa poobzerajte po preventívnom postreku. Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov. Nadbytok dusíka tiež podporuje rast zelených častí na úkor tvorby plodov. Nevyvážená výživa, silné slnko a vysoké teploty sú príčinou zelených prstencov na vrchnej časti plodov a zavinovania listov, alebo zhnednutím a zhrubnutím šupy.
Pokiaľ zanedbáte pravidelné zavlažovanie, môže vás nepríjemne prekvapiť praskanie rajčín.
Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko. Na vošky a molice použite postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí.
Koreňová zelenina je výživná a všestranná súčasť kuchyne, obľúbená pre svoju schopnosť dodávať jedlám jedinečnú chuť a textúru. Je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí ideálnu voľbu pre každého, kto dbá na zdravú výživu. Koreňová zelenina nie je len chutný doplnok a súčasť jedálnička, ale je aj zárukou výživového prínosu pre náš organizmus.
Čo je Koreňová Zelenina?
Koreňová zelenina je skupina rastlín, ktorých jedlé sú podzemné časti, napríklad korene, hľuzy alebo podzemky. To, čo nazývame koreňová zelenina, sú jedlé podzemné časti rastlín (koreň, modifikovaná stopka). Rastliny si v nich hromadia sacharidy (vrátane cukrov a škrobu) a ďalšie živiny.
Patria sem napríklad mrkva, petržlen, zeler, repa, paštrnák, kaleráb, reďkovka, chren.
Medzi najznámejšie druhy koreňovej zeleniny patrí mrkva, repa, zeler a petržlen.
Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.) Mrkva je populárna koreňová zelenina s mnohými zdravotnými výhodami. Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A.
Podľa dĺžky vegetácie rozoznávame mrkvy s krátkym vegetačným obdobím, tzv. Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu.
Obsahuje veľa beta-karoténu, ktorý sa v organizme mení na vitamín A, dôležitý pre zrak a zdravú pokožku. Okrem toho obsahuje vitamíny C, K a B, a minerály ako draslík a množstvo antioxidantov. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom v tele - znižuje pravdepodobnosť rakoviny, chráni pred oxidačným stresom. Mrkva je veľmi cenná zelenina, ktorú môžeme konzumovať denne surovú či vo varenom stave. Práve varená mrkva obsahuje viac beta-karoténu ako surová. Nie všetky potraviny sú výživnejšie, keď sa konzumujú v surovom stave.
Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.) Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka. Úžitková hodnota semena je 45 - 76 %. 1 gram obsahuje 790 - 880. Klíčivosť si udržuje 3 - 4 roky.
Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom.
Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy. Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny.
Zeler Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov. Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby.
Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky.
Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca. Na m2 potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu.
Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu.
Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko.
Paštrnák (Pastinaca sativa L.) Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Úžitková hodnota je 57 % a 1 g obsahuje 180 - 200 semien.
Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m2 vysievame asi 0,6 - 1 gram semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Pri riedkej sejbe nemusíme ani jednotiť. Zber závisí od účelu, na ktorý sa má paštrnák použiť. Pre priamy konzum môžeme zberať už v septembri, pre uskladňovanie zberáme čo najneskoršie.
Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.) Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Úžitková hodnota je 67,9 % a v 1 g je asi 40 - 90 semien.
Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny. Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na m2 sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Repu červenú zberáme podľa možnosti za suchého počasia v októbri a tak, že repy vytrhávame, zhadzujeme na kopy, vňať odrežeme, očistime a roztriedime do debien podľa veľkosti.
Reďkovka (Raphanus satious L. var.) Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Úžitková hodnota je 78,2 % a 1 gram obsahuje 100 - 150 semien.
Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 - 1,5 g semena. Za vegetácie plečkujeme, okopávame a čo najskôr vyjednotíme.
Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.) Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka. Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom.
tags: #steak #rastlina #pestovanie #a #použitie
