Paprika a jej zázračný obsah vitamínu C

Oprášme si na úvod znalosti z biológie: Paprika patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako zemiaky, paradajky, baklažán, tabak, goji či physalis. Zároveň je však aj príbuznou mimoriadne jedovatých bylín - ľuľkovca, durmanu a blenu. Papriky sa však báť nemusíme, maximálne nás z nej bude dvakrát poriadne páliť. Do našich záhrad prišla spolu so zemiakmi a rajčinami zo Strednej a Južnej Ameriky, kde sa pestovala dávno pred Kolumbom. V Brazílii ešte dodnes rastú pôvodné divoké papriky. Využitie našla ako v kuchyni, tak aj v lekárňach ako liek. Kapsaicín, pálivá látka v paprike, tíši bolesť, stimuluje srdce a prehrieva boľavé kĺby.

Paprika sa používa vo farmakológii na výrobu mastí na bolesti svalov a kĺbov. V potravinárstve sa využívajú plody tejto zeleniny, ktoré sa ďalej upravujú mletím, drvením alebo extrakciou.

Paprika, ktorú poznáme a milujeme, má za sebou fascinujúcu cestu. Vďačíme za ňu Krištofovi Kolumbusovi, ktorý ju priniesol z Ameriky do Európy. Hovorí sa, že Kolumbus bol prvým Európanom, ktorý ju ochutnal a okamžite si ju zamiloval. Dnes existujú stovky odrôd paprík v rôznych farbách a s prekvapivými účinkami na zdravie.

Paprika sa u nás už udomácnila natoľko, že by sa mohlo zdať, že ide o úplne bežnú zeleninu, ktorá sa tu hojne vyskytuje. Pravdou je, že jej domovom sú tropické oblasti Ameriky. K nám do Európy sa dostala za pomoci španielskych moreplavcov ešte v 15. storočí. Vyhovujú jej vysoké teploty tropického pásma a dostatok vlhkosti, no dá sa pekne dopestovať aj u nás na Slovensku.

Keďže hovoríme o rozšírenej plodine, neprekvapí, že po svete sa pestujú tisícky odrôd tejto zeleniny. Bežný konzument sa najčastejšie stretne so zelenými, žltými a červenými paprikami. Sladkú červenú papriku poznáme ako kapiu. A nakoniec sú tu čili papričky, ktoré sú síce menšie, no o to výraznejšia je ich štipľavá chuť. Je to vďaka obsahu kapsaicínu, ktorý je v čili papričkách hojne zastúpený. Ten priaznivo pôsobí na trávenie, sekréciu žalúdočných štiav a pomáha pri chorobách tráviaceho traktu.

Množstvo druhov papriky pre každú chuť

Paprík je vyše 25 druhov a stovky odrôd. Znamená to, že jeden druh má aj niekoľko desiatok odrôd a ešte v rámci nich môžu byť napríklad farebné rozdiely. Najviac odrôd papriky sa pestuje v Peru. V Európe sa najčastejšie pestujú veľkoplodé a drobnoplodé papriky, hrubostenné, tmavozelené. Môže sa vám však stať, že svoju obľúbenú papriku si v inej krajine nekúpite, pretože tam jednoducho nie je obvyklá.

Bežne rozoznávame papriku sladkú a štipľavú, tenkostennú a hrubostennú, alebo podľa farby žltú, zelenú, červenú, oranžovú, prípadne ešte bielu. Farebná paleta paprík tu nekončí, pokračuje fialovou až po čokoládovohnedú. Paprika je rôznorodá aj tvarovo. Jej plody sú špicaté, guľaté, kvadratické, pripomínajúce baranie rohy, zvončeky, čerešne, jablká. O tom, ako ich najlepšie využiť, si ešte povieme.

Všetky druhy paprík nájdu v kuchyni široké spektrum uplatnenia. Na niektoré sme sa pozreli podrobnejšie.

Čili papričky sa pekne vynímajú v kvetináči aj v jedlách ázijskej a mexickej kuchyne. No a aký by to bol guláš bez trošky pálivého čili? Čili papričky použite surové alebo ich usušte, či nakladajte do sladkokyslého nálevu.
Biela paprika je známa aj ako slovenská paprika. Svetlozelené plody bývajú v závislosti od odrody sladké až poriadne pálivé. Hodia sa prakticky na všetko. Na varenie je biela paprika najideálnejšia.
Kapia svojou sladkou chuťou vynikne v studenej kuchyni. Tradične sa nakladá do oleja, na sladkokyslo, ale vynikajúca je aj na pečenie.
Alma paprika, pripomínajúca jabĺčko, je svojím tvarom a veľkosťou priam predurčená na plnenie a nakladanie.
Zavárané baranie rohy krásou neohúria, zato chuťovo perfektne sedia k mäsovým jedlám a gulášom.
V studenej kuchyni spravia dobrú službu hrubostenné farebné papriky. Žltá, zelená, červená či oranžová, alebo aj fialová paprika spestria šaláty aj studené misy a je jedno, či ich iba nakrájate alebo aj naplníte.

Tajomstvo farieb papriky

Farebná škála paprík je skutočne pestrá - od zelenej, žltej a oranžovej až po červenú, bordovú, hnedú alebo dokonca fialovú. Farba papriky závisí od pigmentového zloženia, ktoré sa mení v závislosti od zrelosti a odrodových vlastností.

Hlavným farbivom je chlorofyl. V čom je teda rozdiel? Zelené papriky sú jednoducho povedané len nedozreté verzie tých červených, oranžových či žltých. Dozrievaním paprík sa chlorofyl odbúrava a vznikajú v nich rôzne karotenoidové farbivá. Pri menej zrelých paprikách je ich horkosť vyššia. Rozdiel medzi červenými a žltými paprikami je v ich zložení. Červené obsahujú až jedenásťkrát viac betakaroténu ako zelené, zatiaľ čo žlté papriky obsahujú viac vitamínu C.

Obsah vitamínu C v paprike

Všetky druhy paprík obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok. Najzdravšia je asi červená paprika, ktorá disponuje veľkým množstvom betakaroténu. Žltá paprika obsahuje luteín a zeaxantín, ktoré chránia náš zrak a výrazne znižujú riziko sivého zákalu. Zelená paprika obsahuje veľké množstvo vitamínu C, dokonca viac než citrusy.

Surová paprika je bohatým zdrojom vitamínov a minerálov. Má vysoký obsah vitamínu C. Jeho množstvo sa líši podľa odrody. Paprika však neobsahuje enzým askorbináza, takže sa vitamín C nerozkladá tak ľahko, ako v ostatných druhoch zeleniny alebo ovocia. Z ďalších látok je to beta-karotén, ktorý v ľudskom tele funguje ako antioxidant a chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Nezaostáva ani obsah vitamínu B1, B2 a kyseliny listovej. Z minerálnych látok sú to hlavne draslík, fosfor a horčík. Tieto látky sa uplatňujú v metabolizme človeka a podporujú odolnosť ciev. V prípade jódu je známy pozitívny vplyv na tvorbu hormónov v štítnej žľaze.

Zelená paprika má viac vitamínu C ako pomaranč. Jedna stredná červená paprika môže obsahovať 169% odporúčaného denného príjmu vitamínu C. Vitamín C je silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre syntézu kolagénu, udržanie integrity ciev, kože, orgánov a kostí. Pomáha chrániť pred skorbutom, rozvíjať odolnosť voči infekčným agensom a odstraňovať z tela škodlivé voľné radikály.

Červená paprika je výborným zdrojom vitamínu A, B a E. Z minerálnych látok obsahuje draslík, horčík, vápnik, železo, zinok a jód. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E.

Vitamín C: Viac ako v citrónoch

Ak ste si mysleli, že citróny alebo kapusta sú najbohatším zdrojom vitamínu C, mýlili ste sa. Paprika obsahuje obrovské množstvo vitamínu C, ktorý je nevyhnutný pre imunitný systém a celkové zdravie.

Paprikové liečivé účinky pre zdravie

O tom, že je paprika zdravá, netreba pochybovať. Je to predsa zelenina! Ale aké konkrétne účinky na zdravie má? Všeobecne paprika:

obsahuje veľa vitamínu C, okolo 40 kalórií a množstvo vlákniny,
obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ktoré slúžia ako prevencia nádorových ochorení, predovšetkým tráviaceho traktu,
podporuje tvorbu tráviacich štiav v žalúdku, preto je prospešná pri problémoch s trávením,
štipľavá paprika je mierne preháňadlo,
má málo uhľohydrátov, preto je vhodná aj pri cukrovke a obezite,
vysoký obsah vitamínu C prospieva k vstrebávaniu železa a posilňuje obranyschopnosť organizmu,
zinok a vápnik v paprike spevňujú kosti, väzy a zuby,
paprika stimuluje činnosť mozgu a žliaz s vnútorným vylučovaním.

Papriky vďaka antioxidantom zabraňujú vstrebávaniu toxínov, sú skvelou prevenciou pred vznikom rakoviny, pôsobia blahodarne na našu pleť a vlasy. Vďaka vysokému obsahu živín výborne chránia pred sezónnymi alergiami. Paprika obsahuje veľa železa, ktoré sa v kombinácii s vysokým obsahom vitamínu C lepšie vstrebáva. Napomáha krvotvorbe a je výborným prostriedkom proti anémii. Dobrou správou tiež je, že obsiahnutý vitamín C sa nezničí pri tepelnej úprave tak, ako pri spracovaní iných druhov zeleniny.

Paprika a chudnutie: 5 dôvodov, prečo chudnúť s paprikou

V lete sa chudne ľahšie, všade je dostatok čerstvej sezónnej zeleniny, čo vyslovene láka k príprave pestrofarebných šalátov plných zdravých chutí. Určite si do nich nezabudnite pridať papriku. Papriku by ste do svojho diétneho programu rozhodne mali zaradiť z najmenej piatich dôvodov:

Je nízkokalorická, v sto gramoch je len 84 kJ.
Obsahuje málo škrobu, iba 4 gramy v sto gramoch papriky, preto ju môžete jesť prakticky neobmedzene.
Štipľavá paprika, najmä čili, obsahuje kapsaicín, ktorý pôsobí na termogenézu - telo produkuje viac tepla, zrýchľuje metabolizmus a tým aj spaľovanie tukov.
Receptov na papriku je neúrekom, pripravíte ju na studeno aj varenú, pečenú, nakladanú...
Papriku môžete chrumkať aj večer pri televízii namiesto chipsov a sladkou paprikou oklamete chuť na sladké.

Recepty s paprikou

Surové papriky sú v kuchyni obľúbené v rôznych šalátoch a prílohách. Výborné sú tepelne upravené, chutia varené, pečené, dusené i grilované. Veľmi často sa využíva paprikové korenie. Na jeho výrobu sa používajú zrelé, sušené plody, ktoré sa melú na prášok. Je obľúbené do omáčok, tvarohov, mäsových jedál, do syrov i údenín.

Papriky plnené syrom Cottage

Do 150 g syra Cottage primiešajte 70 g nakrájanej šunky a dve na jemno nasekané jarné cibuľky i s vňaťou. Dochuťte soľou a čiernym korením. Z dvoch paprík odrežte hornú časť (so stopkou, aby sa dala použiť ako pokrievka) a špičku paprík. Papriky postavte na odrezanú špičku, naplňte pripravenou zmesou a prikryte odkrojenou pokrievkou.

Papriky plnené syrom

V miske rozšľahajte 4 tavené syry so šunkovou príchuťou so 4 vajíčkami. Osoľte, pridajte petržlen a zmes zahustite strúhankou tak, aby z paprík náplň nevytekala. Touto zmesou naplňte očistené papriky, naskladajte ich do pekáča, podlejte vodou. Na každú dajte malý kúsok masla a pečte v trúbe, až sa na paprikách spraví kôrka. Podávajte so zemiakmi a zeleninovým šalátom.

Pikantné tofu s ryžou a zeleninou

Ingrediencie:

400g pevného tofu
1 červená paprika
1 zelená paprika
1 cibuľa
2 strúčiky cesnaku
2 lyžice sójovej omáčky
1 lyžica ryžového octu
1 lyžica sezamového oleja
1 lyžička mletej rasce
1-2 čili papričky (podľa chuti)
1 lyžička agávového sirupu alebo cukru
soľ a čierne korenie podľa chuti
200g ryže (najlepšie basmati alebo jazmínovej)
2 lyžice sezamových semienok na posypanie

Postup:

Ryžu uvarte podľa návodu na obale v mierne osolenej vode.
Tofu nakrájajte na kocky a osušte papierovou utierkou.
Papriky a cibuľu nakrájajte na prúžky, cesnak posekajte a čili papričky nakrájajte na kolieska.
V miske zmiešajte sójovú omáčku, ryžový ocot, sezamový olej, mletú rascu, agávový sirup, soľ a korenie. Pridajte tofu a nechajte marinovať 15 minút.
Na panvici opečte tofu z každej strany dozlatista.
Pridajte cibuľu, cesnak a čili papričky. Restujte 2-3 minúty.
Pridajte papriky a restujte ďalšie 2-3 minúty.
Pridajte zvyšok marinády a premiešajte. Podávajte s ryžou a posypte sezamovými semienkami.

Toto jedlo je plné živín a zdraviu prospešných látok. Tofu je zdrojom rastlinných bielkovín, vápnika a železa. Papriky sú bohaté na vitamín C a antioxidanty. Čili papričky obsahujú kapsaicín s protizápalovými účinkami.

Základy pestovania papriky

Papriky sú spolu s paradajkami „povinnou výbavou“ azda každej záhrady, také sú obľúbené. Paprike sa dobre darí v humusovej pôde, preto ak chcete mať v lete pekné, veľké papriky, na jeseň pohnojte miesto na papriku maštaľným hnojom, aplikujte superfosfát alebo síran draselný.

Paprike sa dobre darí aj vo väčšom kvetináči na balkóne. V tomto prípade radšej než pôdu zo záhrady použite substrát na pestovanie paprík a paradajok. V záhradnej pôde môžu byť škodce, zárodky chorôb a semená burín, ktoré by papriku v kvetináči zahubili.

Priesady papriky si vypestujete zo semena na okennom parapete. Od februára do marca vysievajte paprikové semienka po jednom - dvoch do sadbovačov s výsevným substrátom. Môžete na to použiť hoci aj staršie tégliky alebo obaly na vajíčka. Tie z recyklovaného papiera potom pokojne zasaďte spolu s rastlinkou, v zemi sa rozložia. Semienko zasypte tenkou vrstvou zeme a dostatočne zalejte odstátou vodou. Použite rozprašovač, tak sa semienka zo substrátu nevyplavia. Substrát udržiavajte stále vlhký, pretože mladé rastlinky sú na nedostatok vody veľmi citlivé.

Priesady vhodné na výsadbu majú:

Výšku 10 - 20 cm
5 mm hrubú stonku
10 pravých listov
dobre vyvinuté korene

Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby mladé rastlinky nepoškodili prípadné mrazy. Vysádzajte do sponu 30 x 60 cm, do jamiek alebo rýh, zaliatych vodou, priesady zahrňte suchou, kyprou zeminou a dostatočne ju pritlačte ku koreňom. Aby ste predišli vysušovaniu a burinám, nasteľte papriky netkanou textíliou alebo fóliou.

Papriky zalievajte pravidelne, najlepšie ráno, kým je pôda chladnejšia. Polievajte odstátou vodou, aby rastliny neutrpeli tepelný šok. Papriku pravidelne prekyprujte a zbavujte buriny.

Choroby a škodce si rady pochutia aj na paprikách. Zo škodcov sa najčastejšie na paprike vyskytujú molice, vošky, strapky a roztočce. Cicajú šťavu z rastlín a prenášajú ochorenia ako ružicovitosť, pestrolistosť, tabakovú mozaiku. Papriky ohrozujú aj hubovité ochorenia alternáriová škvrnitosť či fytoftórová hniloba. Jedným z preventívnych opatrení proti chorobám papriky je aj nevysádzanie paprík na to isté miesto po sebe. So škodcami si poradia postreky.

Suché škvrny na plodoch paprík bývajú fyziologického pôvodu a sú spôsobené nepravidelnou zálievkou a nerovnomernou výživou, najmä nadbytkom dusíka a draslíka, ktoré bránia prísunu vápnika do rastliny. Náchylnejšie na suchú škvrnitosť sú tenkostenné svetlé druhy papriky.

Keď začne paprika nasadzovať prvé plody, prihnojte ju dusíkatým hnojivom. Ďalšiu dávku zopakujte o mesiac. Deformované plody z rastliny odtrhnite čo najskôr, podporíte tak tvorbu nových. Plody papriky sú zrelé, keď majú charakteristický tvar, veľkosť, farbu, sú lesklé a pevné.

Skúsení záhradkári radia prvý kvet odštipnúť, vďaka čomu paprika rovnomerne nasadí plody.

Uskladnenie papriky

Papriky pred uskladnením neumývajte, pretože akákoľvek vlhkosť spôsobí, že rýchlejšie hnijú. Ak ste ich už umyli, poriadne ich osušte papierovou utierkou. Uskladnite ich v chladničke každú zvlášť zabalenú v sieťovom obale.

tags: #stiplava #paprika #obsah #vitaminu #C