Šťuka severná (Esox lucius): Charakteristika, výskyt a spôsob života

Šťuka severná (Esox lucius) je obľúbená dravá ryba, ktorá obýva vody takmer celej Európy a vyskytuje sa aj v severných častiach Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku je cenená pre svoje chutné mäso a športový rybolov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na šťuku, jej výskyt na Slovensku, biológiu, spôsob života, chov a význam pre rybárstvo.

Charakteristika šťuky

Šťuka má aerodynamický tvar tela, ktorý jej umožňuje rýchly pohyb vo vode. Je to typická dravá ryba s valcovitým, silne pretiahnutým telom a dlhou hlavou. Na spodnej čeľusti má silné zuby, ktoré jej slúžia na uchopenie koristi. Chrbtová plutva je posunutá dozadu, nad análnu plutvu. Tvar tela šťuky je prispôsobený na rýchle a obratné útoky na korisť.

Vzhľad

Šťuka má pretiahnuté, bočne iba málo sploštené telo. Na malej hlave je plochý, "kačací" rypák so širokými ústami a vysunutou spodnou čeľusťou. Čeľuste, podnebné kosti a jazyk sú silne ozubené. Má 110-130 malých šupín, bočná čiara je mnohokrát prerušená.

Sfarbenie

Sfarbenie šťuky je veľmi rôzne a závisí od prostredia, v ktorom žije. Chrbát je hnedavý alebo zelenavý, boky svetlejšie, s tmavými priečnymi pruhmi, brucho belavé až žltavé. Chrbtová, chvostová a análna plutva majú nepravidelné tmavé škvrny. Jednoročné ryby na pobrežiach s bohatým porastom rastlín sú zväčša svetlozelené. Toto sfarbenie jej pomáha maskovať sa vo vodnom poraste a prekvapiť svoju korisť.

Veľkosť

Šťuka rastie veľmi rýchlo a môže dosiahnuť dĺžku vyše 1,5 metra a hmotnosť 35 kg. V našich podmienkach výnimočne dorastajú do dĺžky okolo 130 centimetrov a do hmotnosti 25 kilogramov. Zvyčajné maximum sa však pohybuje okolo 15 až 16 kilogramov. Šťuka priemerne za rok naberie na hmotnosti od 900 g do 1400 g. Šťuky rastú najmä v prvých rokoch života veľmi rýchlo, najrýchlejšie zo všetkých našich rýb. Do kapitálnych rozmerov sú pri dostatku potravy schopné dorásť nielen v rozľahlých vodách, ale aj v pomerne malých riekach a tôňach.

Výskyt šťuky na Slovensku

Šťuka obýva rôzne typy vôd, od riek až po jazerá. Uprednostňuje vody s bohatou vegetáciou, pobrežným porastom a množstvom prekážok, ktoré jej slúžia ako úkryt. V riekach sa vyskytuje od dolnej časti lipňového pásma až po ústie, najčastejšie v mrenovom a pleskáčovom pásme. V jazerách jej výskyt nepodlieha žiadnym pravidlám, pokiaľ má dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách ju možno nájsť v hlbších oblastiach s prekážkami a v blízkosti brehu. Na väčších jazerách sa zdržiava v okolí brehu, potopených stromov a hustého vodného porastu.

Vôd, ktoré sú optimálnym biotopom šťuky severnej, je u nás hojnosť, napriek tomu by sme sa s ňou v mnohých našich revíroch už možno ani nestretli, keby sa umelo nevysádzala. Rybársky tlak na túto atraktívnu trofejnú rybu je značný.

Spôsob života a správanie

Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinu dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu, odkiaľ následne loví. Je to ryba viazaná na stanovište, ktorá uprednostňuje číre pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatým porastom rastlín. Na takýchto miestach stojí takmer bez pohybu a striehne na korisť.

Šťuka má špeciálnu taktiku na udržanie svojho teritória - jej výkaly obsahujú feromóny, ktorým sa iné ryby vyhýbajú. Tým si zabezpečuje, že jej lovný revír zostane bez konkurencie.

Potrava

Potravu šťuky tvoria najmä ryby, ale aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy (hady, červy, chrobáky, veľký hmyz, prípadne mláďatá vodnej hydiny). V prípade nedostatku potravy sa správa ako kanibal a požiera vlastné potomstvo. Na svoju korisť útočí razantne a bez váhania ju silne zovrie medzi zubami. Na rybky útočí v oblasti hlavy a ulovenú rybičku v papuli obráti tak, že hlavu úlovku nasmeruje k svojmu pažeráku. Je pravidlom, že šťuka hltá ryby hlavou dopredu.

Rozmnožovanie

Šťuka pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6-9 °C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce.

Obdobie neresu je od februára do mája, podľa charakteru vôd. Samičky kladú asi 3 mm veľké, priliepavé ikry (40 000-45 000 na 1 kg telesnej hmotnosti) v pobrežných plytčinách na vodné rastliny alebo do trávy zaplavovaných lúk. Mladé šťuky sa vyliahnu o 10-30 dní. Larvy majú na hlave priliepavé žľazy, ktorými sú 10-20 dní pripevnené k rastlinám. Pohlavná zrelosť nastáva v 3.-4.

Šťuka kladie asi desaťtisíc vajíčok, väčšie jedince aj stotisíc a viac. Mimochodom, veľa rybárov možno nevie, že prevažnú časť kapitálnych úlovkov tvoria ikernačky. Samce totiž dosahujú spravidla len tretinu maximálnej hmotnosti samíc.

Chov šťuky

Šťuka sa vyznačuje pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2., respektíve v 3. roku života (1000 g - 3500 g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1-5 %.

Chov je náročný, pretože šťuka je veľmi agresívna dravá ryba, ktorá považuje za svoju korisť a napáda aj členov vlastného druhu.

Význam pre rybárstvo

Šťuka je obľúbená ryba pre športových rybárov. Lov šťuky prívlačou je vzrušujúci a vyžaduje si správne náčinie a techniku.

Náčinie na lov šťuky

Ak chceme loviť šťuku prívlačou, musíme si uvedomiť, že náčinie musí plne zodpovedať športovým kvalitám tejto ryby. Treba preto voliť prút určený na strednú prívlač, o dĺžke do 3 m a vrhacej záťaži do 80 g. Voľba záleží najmä na použitej nástrahe a predpokladanej veľkosti úlovku, no závisí aj od samotného lovca, či je priaznivcom ľahšej, strednej, či ťažkej prívlače. Najkrajšie a najvzrušujúcejšie pôžitky zo zdolávania sa však prejavia s jemnejším náčiním, kedy rybár musí vynaložiť všetko svoje umenie nato, aby rybu napriek tomu zvládol a zároveň dával pozor na "celistvosť" náčinia.

Udica by mala byť, pokiaľ je to možné, skladacia, vyrobená z karbónu a mala by mať kvalitné očká (SiC), ktoré zabraňujú odieraniu vlasca pri nepretržitej námahe. Prút musí spoľahlivo doplniť kvalitný navijak. Pre šťukové vláčenie je najlepšia veľkosť 40, prípadne 35. Pri navijaku treba mať na pamäti, aby disponoval viacerými ložiskami, bol pevnej konštrukcie a aby mal kvalitnú brzdu, pretože bez nej by celé naše úsilie mohlo stroskotať v priebehu sekundy.

Vlasec musí priamo reagovať na zostavu prútu a navijaku. Správny silon by nemal byť ani príliš tvrdý (neprieťažný), ani príliš mäkký a mal by mať čo najmenšiu pamäť, t.j. nemal by znova prejavovať známky deformácie na miestach, na ktorých bola už predtým vzniknutá alebo odstránená. Ako doplnky môžeme ďalej použiť rôzne karabínky a obratlíky, ktoré zamedzujú efektu pokrúteného vlasca, čo je pri prívlači častý úkaz. Ešte rôzne záťaže a olovká a samozrejme - či už oceľové alebo kevlarové lanká, ktoré sú neoceniteľnými pomocníkmi, no hlavne poistkami pri love takej "prefíkanej" a bojovnej ryby, akou šťuka je. Šťuka nedokáže prehryznúť vlasec, no pri priamom kontakte počas zdolávania je silne napnutý a v prípade, že sa dostane medzi ostré šťučie zuby a ryba sa prudko otočí, pričom celou svojou silou a hmotnosťou zapôsobí na vlasec, v danom mieste stretu so zubami dôjde k pretrhnutiu a je okamžite po súboji, po úlovku a po nástrahe.

Nástrahy na lov šťuky

Čo sa týka umelých nástrah, zodpovedne možno prehlásiť, že šťuku možno loviť prakticky na každý druh (voblery, blyskáče, rôzne tandemy, twistre, rippery ale aj streamre a početné variácie už spomenutých nástrah). Voblery napodobňujú zranené resp. choré ryby, ktoré šťuka požiera prednostne. Túto nástrahu však treba správne "oživiť", aby cieľovú rybu zaujala. Veľkosti na lov šťúk sa pohybujú najčastejšie medzi 6 - 14 cm. Rotačné blyskáče lákajú šťuku k záberu farbou, zaujímavým efektom vo vode a tiež aj vibráciami, ktoré vysiela do okolia v dôsledku otáčania listu okolo osi. Úspešne možno použiť aj rôzne plandavé blyskáče. Pri rotačkách možno aplikovať veľkosti od 1 do 5 (3 - 12 g) pričom výber závisí od lokality. Gumené nástrahy a streamre sú najúčinnejšie vtedy, keď ich pohyb a farba čo najvernejšie pripomínajú korisť šťuky, čo platí aj pre ostatné umelé nástrahy.

Kvalita mäsa

Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru. Šťuka je obľúbenou konzumnou rybou, má však ostré kosti, takzvané kosti Y. Vďaka pravidelnému dvojradovému usporiadaniu na chrbte však odstránenie kostí nepredstavuje žiaden väčší problém a možno ho urobiť bez veľkej námahy. Mäso tejto dravej ryby je relatívne suché.

Šťuka je ako obľúbená konzumná ryba v predaji počas celého roka. Jej hlavnou lovnou sezónou je však jún až september. Mäso tejto dravej ryby sa prednostne spracováva na rybie guľky, takzvané šťučie knedličky. Aby táto chutná konzumná ryba nebola taká suchá, možno ju nakrájať na filety a naložiť do kyslého nálevu. Pre šťuku existuje nespočetné množstvo delikátnych receptov.

Skladovanie a nutričné hodnoty

Ak je šťuka ešte čerstvá a surová, mala by sa ihneď pripraviť. Na krátke skladovanie (maximálne jeden deň) možno dať rybu do chladničky. Tam je nutné uložiť ju priamo nad priehradku na zeleninu, pretože tu je najchladnejšie miesto. Takisto ju možno prirodzene aj zamraziť. Šťuka je nízkotučná a ako každá ryba je vynikajúcim zdrojom bielkovín. Okrem toho je bohatá na vitamín D.

Nutričné hodnoty sladkovodných rýb: Rybie pokrmy sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Poskytujú esenciálne aminokyseliny a sú dobrým zdrojom cenných omega 3 mastných kyselín.

Ďalšie zaujímavé druhy rýb

Okrem šťuky existuje mnoho ďalších druhov rýb, ktoré obývajú sladkovodné prostredie. Medzi ne patria:

• Šťučka páskovaná zlatá (Aplocheilus lineatus): Atraktívna sladkovodná ryba, ktorá pochádza z teplých vôd juhovýchodnej Ázie.
• Plotica lesklá (Rutilus pigus): Obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek.
• Lieň sliznatý (Tinca tinca): Typická sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodná pre veľkú časť Európy a západnej Ázie.
• Karas obyčajný (Carassius carassius): Ryba husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd.
• Karas pruský (Carassius gibelio): Sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie.
• Úhor európsky (Anguilla anguilla): Katadromná ryba, ktorá sa vyliahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života.
• Pleskáč vysoký (Abramis brama): Rozšírený v Európe a Ázii.
• Amur biely (Ctenopharyngodon idella): Veľká sladkovodná ryba, ktorá pochádza z nížinných riek Číny a z rieky Amur vo východnej Ázii.
• Jalec hlavatý (Squalius cephalus): Rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy.
• Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca): Významný zástupca čeľade ostriežovité a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách.

Šťuka severná je fascinujúca ryba, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Či už ste rybár, kuchár alebo milovník prírody, šťuka má čo ponúknuť.

tags: #stuka #ryba #charakteristika

Populárne príspevky:

• Chrumkavý Obrátený Rezeň
• Všetko o olivovom oleji Costa d'Oro
• Zdravotné benefity fialovej stravy
• Inšpirácie pre Vaše Varenie
• Recepty pre gazdinky