Choroby včiel: Zápcha, hnačka, čierna choroba a ďalšie

Včelstvo nie je mechanickým spoločenstvom jednotlivcov, ale biologickým celkom. Vzhľadom na to majú aj choroby včelieho plodu a včiel, spôsob ich prenášania, priebeh i boj s nimi svoje špecifické zvláštnosti v porovnaní s chorobami a nákazami iných zvierat.

Pri akomkoľvek ochorení včelstvo zoslabne. Choroby sa najčastejšie objavujú na jar. Zoslabnuté včelstvo nedôjde potom do znášky do potrebnej sily, nedá očakávaný výťažok medu a nesplní úlohu opeľovača. Plánované úlohy nášho včelárstva sa môžu splniť len vtedy, keď budeme chovať zdravé silné včelstvá.

Choroba včiel sa zistí obťažnejšie, pretože diagnóza na základe malého počtu včiel len zriedka zodpovedá zdravotnému stavu celého včelstva. Pri niektorých chorobách je najvhodnejší radikálny zákrok, t. j. likvidácia včelstva. Tým zabránime, aby sa choré včelstvo stalo stálym zdrojom nákazy.

Včelstvo reaguje citlivo na rozličné vonkajšie činitele, ktoré vplývajú na jeho životné pochody. Samozrejme, reaguje aj na tie faktory, ktoré vo včelstve spôsobujú nákazy, ktorými býva postihnutý včelí plod alebo dospelé včely.

Je mnoho predpokladov na to, ako chov zdravých včelstiev udržať. Najdôležitejším predpokladom je hmotnosť včelstva, ktorá závisí od spôsobu ošetrovania, teda prakticky od včelára. Ďalším predpokladom je voľba dobrého stanovišta.

Dbáme na to, aby stanovište bolo v dobrej znáškovej oblasti a aby bolo chránené pred nepriaznivými vplyvmi (vietor, dážď zo severozápadu, vlhko). Stanovište nemá byť v blízkosti tovární, z ktorých unikajú do ovzdušia škodlivé látky, alebo v blízkosti objektov, kde sa vyrábajú alebo spracúvajú sladké šťavy alebo sladidlá.

Kočovaním môžeme síce lepšie využiť znášku, ale treba splniť aj ostatné uvedené podmienky pre voľbu dobrého stanovišťa, pretože na trvalom stanovišti včelstvá zimujú a sú tam aj v období jarného rastu.

Zápcha včiel

Zápcha včiel je nenákazlivé ochorenie dospelých včiel.

Pôvodca: Zápchu včiel vyvolávajú rozličné faktory. Hlavnou príčinou vzniku zápchy je vnútorný stav včelstva, najmä nepomer medzi kŕmičkami a množstvom kŕmeného plodu. Zápcha sa najčastejšie vyskytuje v čase, keď kŕmičky z akéhokoľvek dôvodu (napr. jarný rast včelstva) prijímajú nadmerné množstvo peľu.

Priebeh a príznaky: Na zápchu ochorejú mladušky vo veku 3 až 13 dní. Priebeh je krátky, ale prudký. Pôda pred včelínom býva často úplne pokrytá včelami, ktoré nie sú schopné lietať. Bruško včiel býva často navreté, výkalový vak je značne zväčšený a naplnený tuhými výkalmi, ktoré včely len ťažko vytlačia z konečníka. Včely padajú na zem, rozčúlene pobehujú a snažia sa vzlietnuť, pravda, bezvýsledne. Včelstvo postihnuté zápchou stráca v čase najväčšieho plodovania mladušky, takže pred hlavnou znáškou veľmi zoslabne a znášku nevyužije. jc výživa lariev a intenzita plodovania matky.

Diagnostika: Neuvedená.

Tlmenie: Včelstvá treba podľa potreby zúžiť a utepliť. Podáva sa im teplý roztok medu alebo cukrový roztok a konzervovaný peľ.

Hnačka včiel

Pôvodca: Hnačku zapríčiňuje silné vyrušovanie včelstiev v období zimného pokoja, nadmerné množstvo vody pri predčasnej kryštalizácii zimných zásob a zazimovanie na nevhodných zásobách, ako je napr. medovicový med. Pri trávení nevhodnej potravy ostava v tráviacich ústrojoch nadmerné množstvo nestráviteľných látok. Medzi ďalšie príčiny patria aj poveternostné a fyzikálne vplyvy. Ak včelstvo vyrovnáva tepelný rozdiel medzi vonkajšou teplotou a optimálnou zimnou teplotou, spotrebuje značné množstvo zásob.

Priebeh a príznaky: Hnačka sa zistí ľahko. Včely sú nepokojné, silne hučia a snažia sa dostať z úľa. Vykaľujú sa však už v zimnom chumáči, pretože vo výkalovom vaku nemôžu zadržať veľké množstvo výkalov. Výkaly sú riedke, kašovité a tmavohnedé. Z úľov znečistených výkalmi cítiť nepríjemný hnilobný zápach.

Diagnostika: Chorobu určíme podľa príznakov (nepokoj vo včelstve, riedke kašovité tmavohnedé výkaly).

Tlmenie: Jediným prostriedkom na zabránenie hnačky je včasný prelet včiel. Ak nie je možný prirodzený prelet, odporúča sa urobiť umelý prelet. Účelnejšie je však riadne zazimovanie včiel, ktoré vznik hnačky vylúči.

Čierna choroba včiel

Je to ochorenie včiel, ktorého príčina nie je dosiaľ objasnená.

Rozšírenie: Vzhľadom na nejasnú príčinu ochorenia nie je dosiaľ známe, ako nákaza vzniká.

Pôvodca: Neuvedený.

Priebeh a príznaky: Čierna choroba postihuje predovšetkým lietavky. tín mení farbu a stáva sa krehkým. Včely strácajú chĺpky, a to najprv na chrbtovej strane hrude, neskôr aj na brušku. Sú čierne a lesklé. Často majú dotrhané krídla a nemôžu lietať. Uhynuté včely majú vysunutý jazýček. Nápadným znakom je vzájomné ohrýzanie sa včiel, včely sa čudne chvejú a hynú v kŕčoch. Výkalový vak obsahuje riedke svetlé výkaly. Včely typicky zapáchajú - pripomínajú vôňu kvetu pajaseňa.

Diagnostika: Neuvedená.

Tlmenie: Stav včelstva sa zlepší podávaním cukrovomedového cesta s bielkovinovými prísadami. Po skončení znášky sa včelstvo spravidla uzdraví.

Hlad a prehriatie plodu

Hladom alebo zimou hynie plod najčastejšie na jar. V tomto období včelstvo hojne ploduje a ak sa náhle ochladí, včely sa stiahnu do chumáča, pričom plod zostane nezaopatrený. Plod uhynutý hladom alebo zimou sa od plodu uhynutého následkom niektorej bakteriálnej nákazy líši predovšetkým farbou. Plod má vždy sivú až čiernu farbu. Tmavé zafarbenie sa objavuje v zárezoch medzi jednotlivými segmentmi. V uhynutom plode sa tvorí čierne farbivo (melanín), ktoré vzniká oxidovaním štiepnych produktov bielkovín. Hladom alebo zimou hynie plod najčastejšie v celých plochách alebo na okrajoch plástov.

Treba počítať s tým, že ak včely uhynutý plod neodstránia, po určitom čase plod podlieha rozkladu vplyvom rozličných nepatogénnych baktérií. Takýto plod niekedy dosť nepríjemne zapácha, čo môže viesť k nesprávnej domnienke, že ide o nejakú formu nákazlivej hniloby- Vyschnuté zvyšky mŕtvych lariev tvoria hnedočieme príškvary.

Teploty nad 36 °C poškodzujú plod. Pri väčšom a dlhšie trvajúcom prehriatí plod hynie a neliahne sa. Pri kratšie trvajúcom prehriatí sa plod vyvíja, ale vyliahnuté včely majú znetvorené nohy alebo krídla. Pri stabilnom včelárení sa škody v dôsledku prehriatia nevyskytujú často. Väčšie škody môžu nastať pri kočovaní, keď hynie nielen plod, ale aj včely.

Pri otvorení včelstva, v ktorom teplota značne vystúpila nad normál, môžeme cítiť slad-kastý štipľavý zápach. Dospelé včely pociťujú silný smäd, vrhajú sa na plod a sajú z neho telovú tekutinu.

Ďalšie anomálie plodu

Hluchý plod: Vajíčka, z ktorých sa ncvyliahne larva, sa nazývajú hluché. Príčina hluchosti jc buď vo vajíčku, alebo v spermii. Je pravdepodobné, žs hluchosť vajíčok je dedičná chyba, ktorá je podmienená osobitým letálnym faktorom. Hluchosť vajíčok nemusí byť úplná. Môže sa z nich vyliahnuť plod, ale prv, než sa skončí vývojový cyklus, hynie. Tak vzniká hluchý plod. Po začiatočnom normálnom vývoji hynie plod v štádiu kukly. Z doterajších pokusov vyplýva, že príčina je vo vajíčku. Rozdiel medzi hluchým plodom a hluchými vajíčkami je len v dlhšom čase životnosti embrya.

Obrátený plod: Na rozdiel od zdravých lariev, ktoré sú uložené hlavou k ústiu bunky, pri obrátenom plode sú larvy v bunke v obrátenej polohe. Smerujú hlavou ku dnu bunky. Ako príčina vzniku tejto anomálie sa uvádza nižšia teplota, pri ktorej sú pohyby larvy a jej otáčanie spomalené.

Zakrpatený plod: Dlhšie trvajúce odchýlenie od normálnej teploty v plodisku spôsobuje uhynutie alebo zakrpatenie plodu. Zakrpatenie sa potom prejaví aj na dospelých včelách, ktoré sa liahnu napr.

Zmiešaný plod a hrbatý plod: Ak sa medzi bunkami s robot-ničim plodom ojedinelé vyskytne trúdí plod, hovoríme o zmiešanom plode. Ak matka kladie sústavne neoplodnené vajíčka do robotničích buniek, včely ich uzatvárajú nápadne vyklenutými viečkami, ktoré zreteľne prečnievajú nad rovinu plásta. Tak vzniká hrbatý plod.

Genetické anomálie včiel

Gynandromorfné včely: Sú to jedince, ktorých telo má súčasne znaky obidvoch pohlaví - robotnice i trúda. Vznik gynandromorfných včiel sa vysvetľuje neskorým oplodnením vajíčka alebo narušením normálneho vývoja zárodku. Takýto jedinec má napr.

Kyklopy: Kyklopy sú jedince, ktoré majú zložené oči spojené do jedného oka.

Albíny: Albíny sú jedince, ktoré nemajú v určitých častiach tela vytvorené farbivo. Rozsah nepigmentovaných častí tela nie je rovnaký. Táto chyba sa vyskytuje najčastejšie pri trúdoch.

Choroby matiek

Choroby matiek zapríčiňujú ich neplodnosť, čím ohrozujú aj ďalší rozvoj včelstva. Vyvolávajú pri matkách jednak úplnú neplodnosť, keď matky vôbec nekladú, jednak neúplnú neplodnosť, pri ktorej matka síce kladie, ale plod sa nepremení na dospelý hmyz (hluchý plod, hluché vajíčko).

• Tuková degenerácia vaječných rúrok: Na chorých vaječných rúrkach sú zárezy medzi jednotlivými komorami plytké, niekedy úplne nezreteľné. Rúrky strácajú ružencovitý vzhľad. degenerácie vaječných rúrok.
• Upchatie vajcovodov: Vajcovody sa najčastejšie upchajú spermiami. Pri oplodňovacom procese sa sperma dostáva najprv do oboch vajcovodov, odkiaľ sa vracia do spermatéky.
• Upchatie pošvy: Pošva sa upchá najčastejšie oplodňovacím znamienkom, ktoré v nej zostalo po spárení s trúdom. Bruško matky, v ktorom uviazlo oplodňovacie znamienko, býva pootvorené. Pošvu môže upchať aj zatvrdnutý výlučok prídavných žliaz trúda.
• Melanóza pohlavných ústrojov: Huba Melanosella mors apis ■órôsi, 1936 napáda najčastejšie zadnú časť vaječných rúrok, vajcovody a pošvu.

Otravy včiel

Otravy včiel zapríčiňujú prevažne pesticídy používané na ochranu rastlín. Ojedinelé sú otravy rastlinnými jedmi. Včela medonosná môže pri vyhľadávaní potravy ľahko prísť do styku s pesticídmi, t. j. s prípravkami určenými na ničenie škodlivého hmyzu a buriny. Včela je na tieto látky veľmi citlivá.

Škodlivosť prípravkov závisí od teploty, ich množstva a veľkosti čiastočiek. Prípravky vo forme prachu sú nebezpečnejšie ako vo forme roztoku, pretože včely môžu prach obnôž-kovať a zaniesť do úľa.

Podľa Itoho, akou cestou sa prípravky dostávajú do organizmu hmyzu, rozlišujeme prípravky dotykové (kontaktné), požerové (perorálne) a dý c h a c i e (respiračné). Používajú sa vo forme poprašku, postreku, aerosólu, vydymovadiel a masti. Poprašky obsahujú účinný pesticíd a riedidlo (kriedu, kaolín, mastenec); riedidlo je látka, ktorá sa vyznačuje priľnavosťou k rastline. Postreky vznikajú rozpustením pesticídov vo vode alebo v inom rozpúšťadle.

V snahe zabrániť škodám vznikajúcim pri používaní pesticídov, skúšali sa repelentné látky, ktoré by v aplikácii spolu s pesticídom odpudzovali včely (fenol, kyselina kaprónová, vedľajšie produkty pri výrobe etantiolu - olejová vrstva, dietyldisulfid, metylmetakrilát a metylkaprolaktan).

Spôsob ošetrovania rastlín chemickými prostriedkami s ohľadom na ochranu včiel upravuje Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva č. 37/1963 Zb. Základným a dôležitým bodom tejto vyhlášky je zákaz ničenia škodcov jedovatými prostriedkami na kvitnúcich porastoch a stromoch navštevovaných včelami. Prípravky, ktoré sú pre včely škodlivé, sa môžu poiužívať len v čase, keď včely nelietajú. Podrobnosti sú v uvedenej vyhláške. Jej ustanovenia upravuje a doplňuje vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č.

Vo Výskumnom ústave včelárskom v Dole sa zisťuje škodlivosť všetkých nových alebo dovezených prípravkov používaných na ochranu rastlín pre včely. Predpokladá sa, že alkaloidy niektorých rastlín pôsobia na včely jedovato. Pozorovala sa otrava včiel, ktoré nosili peľ z kýchavice bielej (Ve-ratrum album), záružlia močiarneho (Caltha palustris), iskemíka prudkého (Ranunculus acer), pagaštana (Aesculus hippocastanum, Aesculus p au i a) a z niektorých líp (napr.

Vznikajú v okolí tovární, kde do ovzdušia unikajú jedovaté exhaláty. Prvýkrát sa otrava arzénom zistila v Tŕinci r. 1935. Ďalšie otravy boli v Krompachoch r. 1938, kde arzén unikal pri úprave meďnatých rúd. V Mníšku pod Brdy sa r. 1959 arzén nachádzal v dyme z hrudkovní. Ďalšie zdroje arzénových otráv sa zistili pri spaľovaní veľkého množstva nekvalitného uhlia v B.

Mimoridne rozsiahla priemyselná otrava včiel arzénom sa vyskytla v roku 1955 v okolí tepelnej elektrárne v Novákoch. Popolček zasahoval na sever od Novák do vzdialenosti 10 km a na juh až do vzdialenosti vyše 30 km, čo zapríčinilo hromadné uhynutie až 4 866 včelstiev. V roku 1975 hynuli včely na otravu arzénom vo vzdialenosti vyše 50 km od elektrárne. Táto toixikóza v okolí elektrárne trvá až dosiaľ. Škodlivý účinok arzénu možno zmierniť podnecovacím kŕmením včiel s prídavkom 10 ml 0,5 % roztoku koloidného hydroxidu železitého.

V posledných rokoch sa zaznamenalo rozsiahle hynutie včiel, ktoré boli otrávené fluórom z exhalátov unikajúcich z hlinikárne v Žiari nad Hronom. V okolí magnezitiek je trvalá chronická otrava včelstiev magnezitovým prachom.

Veľký význam má úľ. Hlavnou zásadou je, aby sa včelárilo v úli s rozoberateľným dielom, pretože výmena diela je nevyhnutná. Neosadené úle sa majú uložiť tak, aby k nim včely nemali prístup. Každý úľ treba pred použitím dezinfikovať. Nie je správne kupovať včelstvá bez zdravotnej prehliadky alebo osádzať roje neznámeho pôvodu. Chovatelia matiek sú povinní každý rok dať vyšetriť včelstvá na nebezpečné nákazy.

Na premiestnenie včelstiev a rojov (i pri kočovaní) mimo obce treba písomný veterinárny súhlas. Podľa veterinárnych predpisov je dovoz včelstiev z cudziny zakázaný.

Opravou zo dňa 19. XII. 1962 pod č. MZLVH - vet. odb. 60.679/62/43 sa zakazuje akýkoľvek prevoz včiel (t. j. včelstiev, rojov, matiek ap.) z českých krajov na Slovensko a smernicou ŠVS MPVž SSR č. j. 16/1980 zo dňa 11. 1. 1980 aj premiestňovanie včelstiev zo SSR do ČSR.

Ministerstvo spravodlivosti vydalo 27. XII. 1967 vyhlášku o tom, čo sa podľa Trestného zákona pokladá za nebezpečné nákazlivé choroby domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat. Trestného zákona č. 140/1961 Zbierky a Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 154 z 30. 12. 1961 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 66/1961 Zb. o veterinárnej starostlivosti sa za nebezpečné nákazlivé choroby pokladajú aj mor a hniloba včelieho plodu a roztočová nákaza včiel.

Štátna veterinárna správa Ministerstva poľnohospodárstva a výživy S'SR v Smerniciach veterinárnej činnosti č. j. 100/1/1978 z 1. 10. Hygienické opatrenia sa vzťahujú aj na spracovanie vosku, výrobu me-dzistienok a na prípravu cukrovomedového cesta. Vosk sa sterilizuje prevá-raním s prísadou kyseliny sírovej. pridávať bakteriostatické látky. . Treba dbať n...

tags: #suseny #vajecny #zltok #z #oplodnenych #vajec

Populárne príspevky:

• Recept na bolonskú omáčku
• Príbalový leták k Nasivin Sirupu
• Rýchle makové koláčiky
• Morský vlk: Recepty a inšpirácie
• Odstránenie cýst na tvári