Svetový deň vajec: Oslava všestranného potravinového zázraku a jeho histórie
S príchodom Veľkej noci sa slovenské domácnosti naplnia sviatočným ruchom, vôňou koláčov a samozrejme farbami zdobených vajíčok. Vajíčko, ako symbol nového života, má v tomto období výnimočné postavenie. Okrem duchovného významu hrá aj praktickú rolu, stáva sa tradičnou odmenou pre šibačov, ktorí chodia vinšovať, polievať a zachovávať staré zvyky.
Svetový deň vajíčok, deň venovaný oslavám skromného, no neuveriteľne všestranného potravinového zázraku, každoročne oslavujeme druhý októbrový piatok. Tento rok pripadol na piatok 11. októbra. Vajíčka, ktoré sú považované za jednu z najvýživnejších a najviac univerzálnych potravín, si zaslúžia svoje miesto na našich stoloch.
História vajíčok siaha ďaleko za hranice kulinárskeho záujmu a v skutočnosti má veľký význam vo viacerých kultúrach z dekoratívnych aj náboženských dôvodov.
How to make Jello Easter Eggs - Ako vytvoriť želatínové veľkonočné vajíčka
História a význam Svetového dňa vajec
Tlačová agentúra Slovenskej republiky informovala, že Svetový deň vajíčok bol prvýkrát oslávený v roku 1996. „Na konferencii vo Viedni Medzinárodná vaječná komisia vtedy vyhlásila, že druhý piatok v októbri bude každoročne patriť univerzálnej potravine - vajíčku.
Medzinárodná vaječná komisia taktiež vyzdvihla 12 dôvodov, pre ktoré si vajíčka treba vážiť a ceniť. Vajcia sú bohaté na bielkoviny, vitamíny, minerály a antioxidanty, čo ich robí ideálnym potravinovým doplnkom pre všetkých, od detí až po seniorov. Jedno vajíčko obsahuje takmer 6 gramov vysoko kvalitných bielkovín, všetkých deväť esenciálnych aminokyselín, vitamíny A, D, E, B12 a minerály ako železo, zinok a selén.
„Istá kategória obyvateľstva na Slovensku si pamätá slogan: "Denne jedno vajce." Avšak nastali aj časy, keď sa vajíčka dostali do nemilosti a ich konzumácia sa ľuďom neodporúčala. Nutricionisti už prekonali krajné pohľady na vajce a jeho vplyv na zdravie človeka. Súčasné tendencie vo výžive odporúčajú dve až tri vajcia týždenne.
„Bez vajíčka si prakticky nemožno predstaviť niektoré pokrmy, koláče, ani plnky.
Vajíčka si zaslúžia našu pozornosť a úctu za všetko, „čo pre nás robia“, tak prečo im nevenovať jeden deň v roku na oslavu?
Tento článok je len malá ukážka z toho, že ide o zaujímavého operenca, ktorý si získava pozornosť vo svete už stáročia. Známy však nie je len on. Jeho družka sliepka a kurence sú rovnako populárne.
Spotreba a produkcia vajec na Slovensku
Pri tejto príležitosti Štatistický úrad SR uvádza niekoľko zaujímavých čísel o produkcii, spotrebe, priemerných cenách konzumných vajec, či stave hydiny v SR. Na Slovensku sme v roku 2023 spotrebovali viac ako 1,1 miliardy vajec. To zodpovedá v priemere 205 kusom na jednu osobu za rok, alebo 4 vajciam týždenne. Ide o celkovú spotrebu, ktorá zahŕňa vajcia uvarené na tvrdo, praženicu, alebo pridaných do cesta na koláče či spracované v rôznych potravinách.
Slovenskí farmári ich ale za toto obdobie vyprodukovali len 711,2 milióna kusov. Sebestačnosť tak bola na úrovni približne 64 %. A to sa ešte podľa najaktuálnejších zverejnených dát produkcia slepačích vajec v roku 2024 medziročne znížila o 6,4 %.
Slovenskí farmári vyprodukovali v roku 2024 takmer 666 milióna vajec. Najviac, až tretina celkovej produkcie, pochádzala z hydinární na území Nitrianskeho kraja, nasledoval Banskobystrický a Žilinský kraj. Slovenskí farmári v roku 2024 chovali 2,22 milióna sliepok, aj ich počet výrazne klesá. Medziročne ich bolo menej o viac ako 20 % a v porovnaní s rokom 2020 sa ich počet znížil až o takmer 32 %. Viac ako sliepok sa na Slovensku chovala hydina na mäso, kurčiat bolo vlani na farmách až 3,5 násobne viac.
Spotreba slepačích vajec na Slovensku už tretí rok po sebe klesá. Priemerný obyvateľ ich ročne skonzumuje viac ako 200, domáca produkcia za týmto dopytom ale výrazne zaostáva. Vlani zniesli sliepky na slovenských farmách len 123 kusov vajec na obyvateľa.
Čo však určite znepokojuje niektoré domácnosti najmä pred Veľkou nocou je cena vajec. Na pultoch slovenských obchodov sme si mohli vo februári 2025 kúpiť 10 slepačích vajec veľkosti M za 2,55 eur, rok predtým sa predávali o 17 % lacnejšie. Zdražovanie prichádza po minuloročnom poklese cien, aktuálne sa tak ceny vajec opäť priblížili k úrovniam z roku 2023. Aj slovenskí poľnohospodári predávali vo februári 2025 drahšie.
Vývoj priemernej ceny vajec na Slovensku
| Obdobie | Cena za 10 vajec (veľkosť M) |
|---|---|
| Február 2024 | 2,10 EUR |
| Február 2025 | 2,55 EUR |
Zaujímavosti zo sveta hydiny
Ako ukazujú štatistiky, dopyt po kuracom mäse celosvetovo stúpa. Jeho konzumácia má vzrastajúcu tendenciu, i keď medzi výškou spotreby na jednotlivých kontinentoch vidieť značné rozdiely. V Afrike je to ročne približne 6kg hydinového mäsa na osobu, v Amerike 36kg, v Ázii 9kg, v Európe 22kg a v Oceánii 36kg. Celkovo je to ročne zhruba 14kg hydinového mäsa na osobu. Najčastejšími dôvodmi, ktoré sú uvádzané ako príčina rastu obľúbenosti tohto mäsa, sú cenová dostupnosť a trend zdravého životného štýlu.
Čo možno považovať za pozitívum je fakt, že chov hydiny je v porovnaní s chovom hovädziny či bravčoviny ekologickejší. Na Zemi žije v súčasnosti viac kureniec ako ľudí. Máme ich tu okolo 25 miliárd, čo je viac ako akéhokoľvek iného druhu vtákov. Vyše 452 miliónov sliepok sa ročne využíva na znášanie vajec. V roku 1925 priemerný počet znesených vajec na jednu sliepku bol 100 kusov. Dnes to vychádza na 250 až 325 vajec na jednu sliepku ročne.
Kuracej produkcii vedú vo svete jednoznačne Američania, Čína a Brazília. Čína má najrozsiahlejšiu populáciu kureniec a produkuje 30 miliónov ton vajec ročne.
Raritnou veľkosťou slepačieho vajíčka sa môžu popýšiť hneď v niekoľkých krajinách. V Bielorusku zniesla sliepka vajce s váhou 160g, na Kostarike 110g, v Číne 201g, gruzínska sliepka v Tbilisi sa nedala zahanbiť a dala svetu vajce s váhou 170g a dĺžkou 8,2 cm a na Kube sa našlo vajce s váhou 180g. To je však nič, ak sa pozrieme do Anglicka. Podľa Guinessovej knihy rekordov tam sliepka v roku 1896 zniesla vajce s hmotnosťou 340g a 5 žĺtkami.
Korene tohto obľúbeného zvieraťa siahajú do ďalekej minulosti. Do Európy, konkrétne do Grécka, prišlo z Ázie v roku 5 p.n.l. V niektorých kultúrach bolo a stále ešte je kura posvätným zvieraťom. Obozretná sliepka bola symbolom plodnosti a starostlivosti o rodinu. V egyptských chrámoch sa vešali slepačie vajcia, aby si Egypťania zaistili požehnanie v podobe silných povodní. Ukazovateľom šťastia boli sliepky pre Rimanov najmä pred súbojmi - dobrý apetít sliepok značil pre armádu vysokú pravdepodobnosť víťazstva.
V 2007 boli vedci schopní vyextrahovať malé množstvo kolagénového proteínu z 68 miliónov starej kosti Tyranosaura Rexa. Analýzy potvrdili, že je kura jeho najbližším žijúcim príbuzným. Ak si predstavíme, že kurence, ktorých nám tu pobiehajú milióny, sú v príbuzenskom vzťahu s dinosaurom, možno sa nám bude zdať menej neuveriteľné, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú chorobný strach z kureniec. Áno, aj také existuje. Odborne sa panickému strachu zo sliepok a hydiny hovorí alektorofóbia. Medzi jej príznaky patria napríklad sklony cítiť sa nesvoji v prítomnosti kurčiat, panika, úzkosť, potenie, nevoľnosť, dýchavičnosť a pod. Prejaviť sa tento strach môže napríklad plačom či krikom.
Zaujímavostí v kuracom svete je vskutku mnoho. Tak napríklad v americkom mestečku Gainesville majú v platnosti od roku 1961 zákon, podľa ktorého je ilegálne jesť vyprážané kura inak ako prstami. Rekordných 9 žĺtkov sa našlo v jednom vajíčku a najväčšia zaznamenaná dĺžka letu kuraťa je 13 sekúnd a celková vzdialenosť preletu 92m.
Matilda bola prvou sliepkou, ktorá získala titul Najstaršia žijúca sliepka sveta a zapísala sa tak v roku 2004 do Guinessovej knihy rekordov. Mala vtedy 14 rokov, čo značne presahovalo priemerný vek sliepky 7 až 8 rokov. Matilda dostala meno podľa starej austrálskej piesne „Waltzing Matilda“, ktorú má vo svojom repertoári aj slávny spevák Tom Waits. Matilda z Alabamy, narodená v roku 1990 sa stala po vyhlásení hviezdou. Dokonca vystúpila i v televíznej show, stala sa ambasádorom dobrej vôle a zúčastnila sa niekoľkých charitatívnych podujatí.
Vegánstvo a vegetariánstvo ako alternatívy
Všetci dobre vieme, že 1. novembra sa oslavuje hlavne Sviatok všetkých svätých, Halloween alebo mexický sviatok Dia de los Muertos (Deň mŕtvych). Počiatky siahajú už do roku 1994, konkrétne do Anglicka. Tento deň ustanovila Louise Wallis, DJ-ka, speváčka, aktivistka za práva zvierat a zároveň prezidentka britskej vegánskej spoločnosti. Tú pôvodne založil Donald Watson, dovtedy člen vegetariánskej spoločnosti (Vegetarian Society), ktorá združovala vegetariánov vo VB. Watson od nich požadoval, aby podrobnejšie preskúmali dopady mliečneho priemyslu na zvieratá a životné prostredie. Keď neuspel, z organizácie odišiel a spolu s ďalšími založil The Vegan Society.
Doba nám ukázala, že vegánstvo nie je len krátkodobý trend a už vôbec nie výstrelok úzkej skupiny ľudí. Naopak, získava si stále väčšiu popularitu. Ako dobrý príklad slúži prieskum už vyššie spomenutej britskej spoločnosti The Vegan Society z roku 2016, ktorý odhalil, že 1,05% populácie tvoria práve vegáni, čo vo Veľkej Británii predstavuje približne pol milióna obyvateľov. Možno to niektorých prekvapí, ale na Slovensku sme na tom podobne.
Hlavný rozdiel medzi Vegánom a Vegetariánom je, že Vegetarián je ten, kto neje zvieracie mäso a Vegán nekonzumuje žiadne živočíšne produkty, vrátane mäsa, rýb, hydiny, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov. Samozrejme existuje viac druhov vegetariánov, ako napríklad Lacto-ovo vegetariáni, ktorí nejedia žiadne zvieracie mäso v akejkoľvek podobe a ani ryby. Potom sú tu napríklad Lacto-vegetariáni, tí nejedia mäso ani vajcia, ale mlieko áno. Ďalej je tu Pescatarian, ktorý konzumuje naopak iba ryby. No a Fruitarián je človek, ktorý je hlavne ovocie.
Je osobitne na každom jednom človeku, či si zvolí vegánstvo/vegetariánstvo alebo nie.
tags: #svetový #deň #vajec #história
