Sviečková manifestácia v Bratislave: História odvahy a boja za slobodu
Sviečková manifestácia, známa aj ako Bratislavský Veľký piatok, vošla do dejín ako nevídaná udalosť v socialistickom Československu, ktorá odštartovala pád komunizmu. Za tajuplným pomenovaním sa ukrýva odvážny protest občanov z celého Slovenska.
V marci 1988 sa v Bratislave konala Sviečková manifestácia. Jej 33. výročie sme si pripomenuli 25. marca 2021. Nie náhodou sa práve 25. marec stal Dňom zápasu za ľudské práva. Za pamätný deň ho vyhlásili poslanci nášho parlamentu už krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA
Pozadie udalostí
Podnet na organizovanie protestných akcií vzišiel z kruhov slovenskej emigrácie okolo predsedu Svetového kongresu Slovákov a bývalého československého hokejového reprezentanta Mariána Šťastného a kňaza a redaktora Rádia Slobodná Európa Antona Hlinku. Akcie sa mali konať pred československými ambasádami, pričom „témou tohto prejavu nesúhlasu budú brutálne vraždy predstaviteľov cirkvi na Slovensku, upieranie náboženských práv v praxi, ako aj ostatných ľudských práv“.
Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa preto rozhodli k plánovaným exilovým akciám pripojiť pokojným zhromaždením veriacich. Informáciu nemohol poslať poštou, pretože by ju zachytili eštebáci, ktorí boli na Čarnogurského nasadení. „Neviem, ako sa list Mariána Šťastného preniesol cez hranice, ale k mojim rodičom sa dostal zabalený v čokoláde,“ cituje vo svojej knihe Šimulčík Čarnogurského. Jedného dňa rodičia dostali chuť na čokoládu, a tak v nej našli zabalený list.
Odvahu na jej zorganizovanie dodala aj podpora v tom čase už prebiehajúcej petície s 31 bodmi. V januári 1988 ju spísal český kardinál František Tomášek. Jeho snahou bolo riešenie problémov medzi cirkvou a štátom, najmä však zastavenie diskriminácie nábožensky angažovaných ľudí. Vo februári mala petícia len na Slovensku 95-tisíc podpisov. Napokon sa pre rôzne okolnosti udiala manifestácia len v Bratislave.
Priebeh manifestácie
V podvečer 25. marca 1988 sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí začali napriek zákazu komunistického režimu schádzať tisícky ľudí z celého Slovenska. Na Hviezdoslavovo námestie 25. marca pred tridsiatimi rokmi prišli a nebolo ich málo. Podľa odhadov osem- až desaťtisíc. Medzi hlavných organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl a Silvester Krčméry.
Zhromaždení ľudia vydržali, hoci autá verejnej bezpečnosti so zapnutými sirénami a majákmi prudko jazdili po celom námestí, nabiehali a vrážali do nich. Výzvy, aby sa rozišli, nepočúvali. Dav sa modlil napriek tomu, že prezlečení policajti v civile na nich kričali, bili ich obuškami, päsťami, a keď niekto spadol na zem, tak doňho kopali. Modliaci sa dav žiadal obsadenie biskupských stolcov, náboženskú a občiansku slobodu. Bez kriku a bez hesiel.
Na pokojnej akcii, ktorá sa konala 25. marca 1988 na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, neodzneli žiadne prejavy. Manifestujúci svoj postoj vyjadrovali horiacimi sviečkami a modlitbami. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Ďalšie tisíce ľudí zablokovala polícia v priľahlých uličkách. Celkový počet účastníkov sa odhaduje na 10-tisíc ľudí.
Manifestácia trvala od šiestej do pol siedmej večer. Režim sa snažil zhromaždeniu zabrániť a napokon proti jeho účastníkom aj tvrdo zasiahol. Keď jeho účastníci nereagovali na výzvu rozísť sa, predstavitelia režimu, ktorí celý priebeh akcie sledovali z blízkeho hotela Carlton, vydali príkaz na rozohnanie zhromaždenia. Policajné autá so zapnutými sirénami nabiehali do davu a začali na veriacich útočiť. Tí sa nedali strhnúť k násiliu a pokojne sa modlili ďalej. Bezpečnostné zložky a tajní policajti v civile ich potom napádali, bili obuškami a kopali na zemi.
Autami vytláčali ľudí aj z bočných uličiek a nasadené boli aj špeciálne jednotky so služobnými psami. Viacerí účastníci manifestácie pri ich zásahu utrpeli poranenia a ďalších odvliekli a odvážali na policajné stanice. Krátko pred oficiálnym koncom akcie nasadili na účastníkov aj vodné delá.
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo policajti predviedli 138 účastníkov, z toho boli dvanásti cudzinci, medzi nimi aj zahraniční novinári. Celkovo bolo zadržaných 126 československých občanov a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli aj akreditovaní novinári. Na policajný zákrok proti pokojnej modlitbovej manifestácii vtedy zareagoval aj demokratický svet, ktorý ho ostro odsúdil.
O bratislavskej udalosti sa slovenská verejnosť dozvedela len z vysielania rozhlasových staníc BBC, Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda uverejnila len správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
Úloha hotela Carlton
Politici, ktorí zhromaždenie sledovali priamo z okien blízkeho hotela Carlton, nariadili proti pokojnému davu tvrdo zakročiť. Oni sa z pohodlia hotela pozerali na manifestáciu, ktorá sa okamžite dostala do všetkých svetových médií. Štvrtým obžalovaným mal byť minister vnútra Štefan Lazar. Všetci spoločne sedeli v hoteli Carlton a sledovali zásah.
Reakcie a dôsledky
Ako pred deviatimi rokmi napísal Marek Vagovič pre denník SME, za toto násilie a potlačenie manifestácie nebol nikto potrestaný. Prokuratúra chcela obžalovať aj Gejzu Šlapku, ktorý bol v tom čase bratislavským šéfom komunistickej strany.
Totalitný československý komunistický systém padol nasledujúci rok po Novembrových udalostiach v roku 1989. Sviečková manifestácia sa považuje za jedno najvýznamnejších protirežimných vystúpení v bývalom Československu počas takzvanej normalizácie (1969-1989). Sviečkový protest predznamenal udalosti, ktoré 17. novembra 1989 naštartovali pád komunistického režimu.
Na Slovensku sa 25. marec pripomína ako pamätný deň - Deň zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia je od roku 1993 zapísaná v kalendári ako pamätný Deň zápasu za ľudské práva.
Zaujímavosti a spomienky
„Bolo to výnimočné vzopätie voči represívnemu režimu,“ hovorí Mikloško dnes. „Ľudia pred tridsiatimi rokmi na námestí zažili akési obrátenie sa k slobode. Hovoria to mnohí. S takou veľkou účasťou vôbec nepočítali.
„Sviečková manifestácia práve svojou neobvyklosťou sťažovala komunistickej polícii jej znemožnenie vopred. Podľa neho nesmieme zabudnúť, že napríklad rok po Sviečkovej manifestácii bolo v Lipsku 500-tisíc ľudí zhromaždených v uliciach so sviečkami.
Sviečková manifestácia je podľa Čarnogurského zdrojom istého sebavedomia Slovákov, že sa vieme postaviť na odpor proti tým, ktorí nás utláčajú, ale musíme vychádzať z vlastných tradícií a skúseností, nielen preberať iné akoby vzory.
tags: #sviečková #demonštrácia #hotel #carlton #história
