Čo robiť, keď som veľmi hladný?
Strach je najväčšou prekážkou vzdelávania sa v akejkoľvek oblasti, obzvlášť v boxe. Napríklad, box je niečo, čo sa naučíte len neustálym opakovaním. Precvičujete údery a kombinácie dookola znova a znova až vám to zrazu ide… Avšak, ak v priebehu učenia dostanete úder a zraníte sa, spraví vás to opatrnejším. A keď ste veľmi opatrný, už to nezopakujete. A ak to nezopakujete, predĺži to váš celkový proces učenia.
Ak by prišiel niekto do gymu a povedal, že chce byť fighter, prvá vec, ktorú by som urobil by bola tá, že by som mu rozprával o strachu. Vždy by som použil rovnaký príklad jeleňa prechádzajúceho otvoreným poľom. Akonáhle inštinktívne vycíti, že mu hrozí nebezpečenstvo, začne pracovať “príroda” a telo začne uvoľňovať adrenalín do krvného obehu, čo spôsobuje, že mu srdce bude biť rýchlejšie a jeleň tak dokáže podať mimoriadne výkony, je obratnejší, silnejší. Vďaka tomu sa jeleň dokáže dostať mimo nebezpečenstvo a utiecť z čistinky do bezpečia lesa.
Často im hovorím, že aj keď je strach tá nepríjemná, trápna vec, aj napriek tomu je strach ich priateľ. Pretože, ak ti hocikedy hocikto zachráni tvoj vlastný život desaťkrát denne, bez ohľadu nato, ako nepríjemný je, musíš sa na neho pozrieť ako na priateľa, a to je to, čo je strach. Odkedy nám príroda nadelila strach, aby nám pomohla prežiť, nemôžeme sa naňho pozerať ako na nepriateľa. Len si pomyslíte koľkokrát za deň, by človek zomrel, ak by nemal strach. Strach je ochranný mechanizmus.
Ďalšia vec, ktorú robím je tá, že ich dostanem do excelentnej kondície. Poznaním toho, aká myseľ je a ako sa dokáže s človekom zahrávať, ako sa jednotlivec vždy chce vyhnúť konfrontácii s niečím, z čoho má strach. A preto im odstránim všetky možné výhovorky ešte predtým, ako sa tak stane. Tým, že ich dostanem do výbornej kondícií, sa nemôžu vyhovárať, že sú unavení, že nie sú vo forme.
Keď majú skvelú kondíčku, postavím ich do ringu, po prvý krát so skúsenejším fighterom, kde nebude tá kondícia pre nich výhodou. Keď nováčik rozdáva údery, no bez účinku, nič to so súperom nerobí, pričom jeho súper sa k nemu približuje stále viac a viac, nováčik začne panikáriť. Keď je v panike, chce skončiť ale nemôže, pretože jeho celá psychika je nastavená ešte z čias detstva, kde bol za takýto čin považovaný za zbabelca. Takže čo spraví? Bude unavený. To je to čo sa deje fighterom v ringu. Začne byť unavený, pretože sa bojí. Teraz, keď je predsa unavený, nebudú ho ľudia predsa nazývať zbabelcom. Je len príliš unavený nato, aby pokračoval.
Ale keď necháte bojovať toho istého boxera s niekým, na koho tie jeho údery majú viditeľný efekt, zrazu sa z toho unaveného, zničeného fightera stane tiger. Je to len psychické vyčerpanie a to je všetko. Avšak mal by som dodať, že strach časom nezmizne. Každý bojovník, ktorý kedy žil, mal strach. Chlapec príde ku mne a hovorí, že on sa nebojí. Keby som mu veril, povedal by som mu, že je klamár, alebo, že s ním niečo nie je v poriadku. Poslal by som ho k doktorovi, aby zistil, čo do pekla s ním je, pretože to nie je normálna reakcia. Pýtam sa svojich deti, že aký je rozdiel medzi hrdinom a zbabelcom. Aký je rozdiel medzi tým byť zbabelec a byť statočný? Žiadny rozdiel. Len v tom čo robia.
Obaja sa cítia rovnako. Obaja sa obávajú smrti, zranenia. Muž, ktorý je zbabelec, odmieta čeliť tomu, čomu má. Hrdina je viac disciplinovaný a čelí, bojuje s týmito pocitmi a robí, čo musí urobiť. Ale obaja cítia to isté, hrdina aj zbabelec. Noc predtým, ako majú mať svoj prvý zápas, im poviem, že pravdepodobne nebudú môcť zaspať. Nemôžem im dať žiadnu inú útechu, len fakt, že ten druhý borec prechádza takými istými pocitmi. V deň, keď už idú na zápas a vstupujú do šatni, najmä na amatérskych súťažiach, celá miestnosť je plná potencionálnych súperov, pretože ešte nevedia, s kým budú zápasiť. Všetci naokolo vyzerajú pokojne, smelo a usmievajú sa.
Čo si však neuvedomujú je to, že ostatní sa pozerajú aj na neho a vidia v ňom tie isté veci, čo vidí on na nich, pretože pravidelným cvičením a disciplínou taktiež pôsobí pokojne a sebavedome. Až zrazu ideme do ringu. Polovicu času z toho, čo ide do ringu, má pocit ako keby išiel na šibenicu. Keď dvaja muži vstúpia do ringu, len jeden jediný si zaslúži vyhrať. Keď vstúpiš do ringu, musíš vedieť, či si zaslúžiš vyhrať. Musíš vedieť, že osud ti dlží víťazstvo, pretože si drel viac ako tvoj súper. Spároval si tvrdšie.
Takže teraz už stojí v ringu. Jeho súper vyzerá pravdepodobne väčší, silnejší, v lepšej kondícii a skutočne svalnato. Keď sa začne rozcvičovať, vyzerá aj skúsenejšie. Takto nejako pracuje myseľ nováčika a jeho predstavivosť preháňa všetko. Nikdy nie je nič také zložité, ako to naša predstavivosť vykreslí, dokonca ani smrť. Človek si neuvedomuje, čo ho robí nervóznym, až pokiaľ nepochopí, prečo sa bojí, čo je normálna a prirodzená vec. Keď to pochopí, príjme to tak, ako to je. Neskôr to už nie je také desivé, čo je dôvod, prečo sprevádzam borcom týmto krok po kroku, až pokiaľ gong ohlási prvé kolo.
Sprevádzam ich týmto a dúfam, že v čase keď pôjdu do ringu, budú mať skúseností s tými rôznymi pocitmi, ktorými sa často zastrašujú sami. “Cus povedal, že to bude takto”, takže sa nebudú cítiť horšie alebo menej pripravení ako ich protivníci.
Ľudia s Prader - Willyho syndrómom sa nikdy nenasýtia Čo je to za nezmyselná otázka, poviete si. Je však pravda, že hlad môže byť choroba. Dozvedeli sme sa to z časopisu New Sciencist, ktorý publikoval článok o Prader - Willyho syndróme. Trpia ním ľudia s chromozomálnou abnormalitou, spojenou s veľmi pomalým metabolizmom. Títo ľudia nikdy nemôžu nasýtiť svoj hlad. K zvýšeniu hmotnosti im stačí aj nízkokalorická diéta, ktorá sa u iných prejaví znížením hmotnosti. Kvôli nezvládateľnému pocitu hladu sú ochotní zjesť zvyšky jedla z tanierov, z odpadkov, ba sú schopní aj krádeže. Prakticky každú minútu, každú sekundu myslia na jedlo, na to, že sú hladní. Ak sa neliečia, dosiahnu vysoký stupeň obezity už v detstve a iba zriedkavo sa dožijú dospelosti, pretože zomierajú na zlyhanie srdca, cukrovku alebo iné choroby spôsobené ťažkou obezitou, ktorá presahuje zvyčajne sto kíl, ale výnimkou nie je ani dvesto kilogramov. Sú známe aj prípady úmrtia na prasknutý preplnený žalúdok.
Vedci sa snažia zistiť príčiny ochorenia, zatiaľ našli asi 250 génov a 40 neurochemikálií, ktoré regulujú metabolizmus a chuť do jedla. Ak sa im podarí niečo objaviť, malo by to vraj pomôcť aj ostatným obéznym ľuďom, ktorých je na svete čím ďalej tým viac.
🎯KONKRÉTNA rada od terapeuta: Psychológia prejedania sa
RAZ som prechádzal po úzkom skalnom výstupku,‘ spomína si Dr. Charles McDougal, ktorý strávil mnoho rokov štúdiom tigra v Kráľovskom národnom parku Chitwan v Nepále. ‚Ako som šiel, z opačného smeru prichádzal tiger. Akosi sme sa stretli na vrchole, pričom nás delila iba malá vzdialenosť - asi pätnásť krokov.‘ Dr. McDougal zostal nehybne stáť. Nepozrel sa tigrovi do očí, čo tiger považuje za výzvu, radšej hľadel ponad tigrov chrbát. Tiger ostal prikrčený, ale nepohol sa k útoku. Po niekoľkých dlhých minútach Dr. McDougal urobil niekoľko krokov vzad.
Začiatkom tohto storočia žilo v svojej rodnej Ázii 100 000 tigrov vrátane asi 40 000 v Indii. Ale do roku 1973 sa populácia týchto nádherných tvorov na svete znížila na menej ako 4000, a to hlavne následkom lovu. Tigrovi, najväčšej mačke na zemi, začalo hroziť vyhubenie zo strany človeka. Ale je tiger hrozbou pre ľudí? Aká je táto veľká mačka v skutočnosti? Roky trpezlivého pozorovania poskytli prírodovedcom jasnejší obraz o živote tigra.
Predstavme si, že pozorujeme typickú tigriu rodinu v krásnych lesoch Ranthambhauru v severnej Indii. Samec meria od hlavy po koniec chvosta takmer 3 metre a váži približne 200 kilogramov. Samica meria približne 2,7 metra a váži okolo 140 kilogramov. Teplota v týchto lesoch môže vystúpiť nad 45 °C, no tigria rodina nachádza tieň pod listnatými stromami. A vždy sa môžu ponoriť do studených vôd blízkeho jazera. Mačky, ktoré plávajú? Áno, tiger miluje vodu! Keď slnečné svetlo preniká pomedzi stromy na tigriu lesklú oranžovú srsť, zdá sa, že srsť žiari. Čierne pruhy sa lesknú a biele miesta nad jantárovými očami tigra jasne žiaria.
Keď tigria matka čakala mladé, vyhľadala si vhodný brloh, dobre skrytý v hustej vegetácii. Odtiaľ sa teraz rodina teší z pohľadu dole na planinu s vodnými priehlbňami priťahujúcimi iné zvieratá. Od narodenia bola mláďatám venovaná veľká pozornosť. Kým boli malé, matka ich objímala svojimi labami, túlila sa k nim nosom a oblizovala ich, pričom jemne vrčala. Keď mláďatá podrástli, začali sa hrávať na schovávačku a zápasiť medzi sebou v domnelých súbojoch. Mláďatá rady plávajú a hrajú sa vo vode spolu so svojou matkou. Predstavte si tigricu sediacu na okraji jazera s chvostom vo vode. Z času na čas švihne chvostom smerom hore, aby si ošpliechala horúce telo studenou vodou. A keď už hovoríme o chvoste, mláďatá nikdy nezunuje chytať mamin chvost, keď ním švihá zo strany na stranu. Týmto spôsobom sa tigrica s mláďatami nielen hrá; učí ich tiež obratne chytať korisť, čo mláďatá využijú neskôr, keď začnú loviť samy. Mláďatá sa tiež rady šplhajú na stromy.
Donedávna mnohí verili, že tigria matka sa stará o mláďatá sama a že samec by mláďatá zabil, ak by sa mu na to naskytla príležitosť. No pri väčšine tigrov to tak nie je. Otec síce na dlhý čas zmizne v džungli a potuluje sa po svojom teritóriu veľkom vyše 50 štvorcových kilometrov. Ale navštevuje aj svoju rodinu. Keď k nej príde, môže ísť s tigricou a mláďatami na lov, dokonca sa s nimi aj podelí o korisť. Najpriebojnejší samec z mláďat môže začať jesť prvý. Mláďatá sa rady hrajú so svojím obrovským otcom. Obľúbeným miestom na takéto hranie je blízka vodná priehlbeň. Tigrí otec pomaly cúva do vody, kým sa neponorí až po hlavu. (Tigre nemajú rady, keď im voda špliecha do očí!) Potom dovolí mláďatám, aby sa k nemu túlili svojimi papuľkami, pričom im olizuje tvár.
Knihy a filmy často opisujú tigre ako divoké útočné tvory, ktoré sledujú a napádajú ľudí, potom ich roztrhajú a zjedia. To však je ďaleko od pravdy. Nie všetky tigre sú ľudožrúti. Ak tiger zbadá v lese človeka, obvykle sa radšej potichu vytratí. Za určitých podmienok sa však hladný tiger môže stať skutočne nebezpečným. Ak stratí v starobe zuby alebo ak bol ľuďmi zranený, môže byť neschopný normálne loviť. Takisto ak sa ľudia usídlia v tigrom teritóriu, tiger môže mať nedostatok prirodzenej koristi. Z takýchto dôvodov zabije tiger v Indii ročne asi 50 ľudí, avšak to je stokrát menej než počet ľudí zabitých hadmi.
Podľa Dr. McDougala tigre nie sú natoľko nebezpečné, ako si väčšina ľudí myslí. Hoci tiger môže zaútočiť, ak ho prekvapíte zblízka, „tiger je veľmi pokojné, vyrovnané zviera“, hovorí. Medzi tigrami je agresívnosť zriedkavá. Napríklad mladý tiger sa môže potulovať po teritóriu iného tigra a naraziť na tigra, ktorý tam žije. Nasleduje silné vrčanie, hrôzostrašný rev, pričom ceria na seba zuby, takmer sa dotýkajúc nosmi. Namiesto toho, že by tiger ohrozoval nás, ukázalo sa, že človek je jediným skutočným nebezpečenstvom pre tigra.
V súčasnosti sa vynakladá úsilie na ochranu tigrov pred vyhynutím. Viacero ázijských krajín zriadilo pre tigre rezervácie. V roku 1973 sa v národnom parku Corbett v severnej Indii začal špeciálny program nazvaný Projekt tiger. Peňažné prostriedky a vybavenie pre Projekt tiger prichádzali z celého sveta. Nakoniec bolo v Indii vyhradených pre tigre 18 rezervácií s celkovou rozlohou vyše 28 000 štvorcových kilometrov. Od roku 1973 boli tigre pripísané aj do zoznamu ohrozených druhov. Malo to úžasné výsledky! Predtým než bol lov tigrov zakázaný, tigre sa pre strach z človeka stali unikajúcimi a hlavne nočnými zvieratami.
No ešte stále existuje pre tigre hrozba: medzinárodný dopyt po tradičných ázijských liekoch vyrábaných z častí tigrieho tela. Napríklad vrece tigrích kostí môže vyniesť v Indii vyše 500 dolárov, a keď sú kosti spracované a dostanú sa na trhy na Ďalekom východe, cena sa vystupňuje na viac ako 25 000 dolárov. Keď ide o také množstvo peňazí, chudobní vidiečania sú v pokušení spolupracovať s pytliakmi a preľstiť lesné hliadky.
Snahy zachrániť tigra sa najprv považovali za úspešné. Ale od roku 1988 sa situácia zmenila k horšiemu. Dnes sa v Ranthambhaure potuluje len asi 27 tigrov v porovnaní so 40, ktoré tam boli pred 20 rokmi. Až do konca minulého storočia nažívali tigre a ľudia v Indii v relatívnej harmónii. Bude také niečo možné znovu? Zatiaľ môže vzrušený výkrik „Tiger! Tiger!“ ešte stále znamenať spozorovanie najväčšej mačky na svete.
tags: #tiger #čo #robiť #keď #som #veľmi
