Sprísnenie trestov v kauze VOP Nováky a nové opatrenia pre bezpečnosť škôl

Senát Krajského súdu v Trenčíne sprísnil tresty dvoch obžalovaných v kauze tragického výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP) Nováky a odsúdil ich na niekoľkoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ich odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu zamietol ako nedôvodné.

Bývalého generálneho riaditeľa Jozefa B. senát odsúdil na päťročný trest odňatia slobody a bývalého výrobného riaditeľa Jána L. na štvorročný trest so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, čím sa čiastočne stotožnil s návrhom prokuratúry. Pri treste pre Jozefa B. zohľadnil jeho zdravotný stav.

Odvolací senát sa stotožnil s výrokom o vine prvostupňového súdu, dokazovanie však podľa neho okrem iného preukázalo, že obžalovaní minimálne od roku 2006 mali vedomosť o nepriaznivom stave delaborátov a munície v podniku. Obžalovaní mali podľa neho porušiť svoje povinnosti, čo malo za následok to, že udalosť z roku 2007 stala ešte významnejšou.

Súd sa ďalej stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu v prípade ďalších dvoch obžalovaných Jána L. a Jozefa O., ktorých oslobodil spod obžaloby. Odvolanie poškodených odvolací súd zamietol, keďže ho podali ako neoprávnené osoby.

Prokurátor navrhol nepodmienečné tresty všetkým obžalovaným, obhajoba žiadala obžalovaných spod obžaloby oslobodiť. „Po 16 rokoch niekoho izolovať a prevychovávať? Viac k tomu nemám čo dodať,“ komentoval jeden z obhajcov Peter Vačok.

„Vo všeobecnosti môžem vyjadriť spokojnosť s tým, že aj senát odvolacieho súdu sa stotožnil, že v rámci výroku o treste nie sú dané žiadne podmienky, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu, teda uloženie trestu s podmienečným odkladom. Dvom obžalovaným, ktorí boli uznaní za vinných, bol uložený nepodmienečný trest v súlade s návrhom dozorujúceho prokurátora,“ povedal prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne Branislav Murgaš.

K výbuchu vo VOP Nováky došlo 2. marca 2007 po 16:00 hodine. Explózia presne nezisteného množstva výbušnej látky vo VOP Nováky, ku ktorej došlo 2. marca 2007, spôsobila deštrukciu delaboračnej haly a usmrtila osem pracovníkov. Ďalších 37 zamestnancov utrpelo rôzne zranenia.

KS v Trenčíne sa kauzou zaoberal po tom, ako sa proti rozsudku Okresného súdu (OS) Prievidza odvolala prokuratúra, dvaja obžalovaní i viacerí poškodení. Dvoch zo štyroch bývalých manažérov uznal ešte v septembri 2019 OS v Prievidzi za vinných z prečinu všeobecného ohrozenia v súvislosti s výbuchom.

Samosudkyňa OS v Prievidzi obžalovanému bývalému generálnemu riaditeľovi VOP Jozefovi B. a výrobnému riaditeľovi Jánovi L. uložila podmienečné tresty odňatia slobody. Bývalého technického riaditeľa Jána L. a bezpečnostného technika Jozefa O. Prokuratúra vinila bývalých manažérov za to, že museli vedieť aj o riziku, ktoré vo VOP Nováky existovalo, a to vzhľadom na množstvo výbušného materiálu a jeho nesprávne skladovanie. Napriek tomu neprijali žiadne zásadné opatrenia. Pôvodne čelili obžalobe piati, bývalý ekonomicko-obchodný riaditeľ Eduard B.

Nahlásené bomby, ublíženie na zdraví či incidenty so zbraňami. Nebezpečné situácie sa na školách vyskytujú čoraz častejšie. Nedávna tragédia na Karlovej univerzite (UK) v Prahe a opakované hrozby na slovenských školách vyvolali aj reakciu vlády. Zodpovedné ministerstvá, najmä školstva a vnútra, v pondelok spoločne deklarovali, že sa touto témou vážne zaoberajú.

Faktom však zostáva, že ani mesiac po tragickej streľbe na UK nepriniesli našim školám žiadne konkrétne kroky. Rezorty stihli len spustiť plošný bezpečnostný audit, na základe ktorého chcú spracovať odporúčania.

Polícia a ministerstvo vnútra ešte začiatkom roka avizovali spustenie bezpečnostného auditu školských zariadení po celej krajine. Na jeho základe by mal neskôr vzniknúť systém odporúčaní na zvýšenie opatrení pre každú konkrétnu školu.

Spustenie prvej etapy auditu v pondelok oznámili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas). “Spúšťame bezpečnostný audit na našich základných a stredných školách, súčasťou čoho je rozposlanie dotazníkov na takmer všetky školy. Výstupom z toho by bolo, že následne môžeme nastaviť kategorizáciu škôl z hľadiska bezpečnosti, aby sme vedeli reagovať na všetky prípadné výzvy.

Kategorizácia musí poskytnúť informácie ministerstvám a úradom, aby vedeli nastaviť, ako reagovať na bezpečnostné hrozby efektívne, ale aj hospodárne. “Veľmi dobre viete, že každé bezpečnostné opatrenie si vyžaduje finančné prostriedky,” zdôraznil minister vnútra. Dáta z auditu totiž pomôžu rozhodnúť, ktorý bezpečnostný prvok pre ktorú školu by bol vhodnejší a najúčinnejší.

Ministerstvo školstva už dnes upozorňuje, že kamerový systém či vrátničku nenasadia v každej škole, ale len v tých rizikových. Kedy budú k dispozícii výsledky auditu, zatiaľ nevedeli odhadnúť ani minister vnútra, ani šéf rezortu školstva, ani policajný prezident. Veria len v to, že školy s poskytnutím dôležitých informácií nezaváhajú a odpovede zašlú v priebehu mesiaca.

Mnohé školy už pritom aj tak určité opatrenia zaviedli. Niektorým sa javia ako samozrejmosť, pripomenul policajný prezident Ľubomír Solák. “Ide napríklad o režim uzamykania, teda musíte si pre dieťa zazvoniť, inak nepustia vás. Je na stole otázka detekčných rámov, strážnej služby, turniketov alebo kamerového systému.

Ministerstvá vnútra a školstva sa zatiaľ chcú sústrediť na prevenciu bezpečnostných hrozieb. Polícia by sa mala zameriavať hlavne na elimináciu kriminality a zvýšenie osvety medzi žiakmi.

Súčasťou plánovaných opatrení je aj bližšia spolupráca škôl s policajtmi. "Naša polícia je pripravená vyčleniť kontaktnú osobu pre každú jednu základnú a strednú školu, aby každá škola mala prístup k svojmu policajtovi, ktorý bude mať na starosti komplet všetky bezpečnostne témy.

Druckerov rezort sa plánuje prioritne zaoberať duševným zdravím žiakov, ktoré je tiež dôležité pre predchádzanie bezpečnostných hrozieb. Žiaci tiež musia vedieť, ako sa majú správať v rôznych krízových situáciách. Do preventívnej práce by sa mali zapojiť aj učitelia, pretože vedia identifikovať zárodky patologického správania, úzkostlivé správanie deti a majú šancu ich nasmerovať k adekvátnej pomoci.

“Potrebujeme vybudovať aj infraštruktúru pre podporu. Mnohé detské linky podpory robia neziskové organizácie, chýbajú nám intervenčné tímy, ktoré môžu zasiahnuť nielen v prípade krízovej situácie, keď je ohrozená bezpečnosť.

Financovať zavedenie bezpečnostných opatrení na školách chcú aj z eurofondov, a to aj v rámci už vyhlásených výziev. Napríklad, na zvýšenie bezpečnosti budú prihliadať aj pri rekonštrukcii budov škôl či pri výstavbe nových školských zariadení. “Chceme, aby tie boli v štandardoch, ktoré zabezpečia bezpečné prostredia na školách,” uviedol príklad Drucker.

Ďalšou možnosťou je projekt inštalácie kamerových systémov v miestach a obciach, ktorý je tiež financovaný z európskych peňazí.

Drucker vysvetľoval aj tým, že ide o väčšie inštitúcie, a to nielen z hľadiska počtu študentov, ale aj množstva pracovísk a budov, v ktorých sídlia. Pripomenul, že niektoré z nich už majú inštalované turnikety a kamerové systémy. Avšak takisto potrebujú pomoc štátu.

Dôvodom sú napríklad aj stúpajúce počty problémov, ktoré univerzity majú riešiť v súvislosti s ochranou vlastných študentov. Ide napríklad o častejšie poplašné nahlásenie bômb, vyhrážanie študentom, ale aj zbrane v priestoroch školy.

Podobný incident napríklad v decembri mali riešiť na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. "Mali sme tu konkrétne študenta, ktorý priniesol zbraň do školy. My sme to vyriešili interne, spolu s krajskou políciou, oni nás presne inštruovali, ako máme postupovať a všetko bolo v poriadku. Už viackrát sa to neopakovalo,” povedala pre Pravdu rektorka vysokej školy Katarína Slobodová Nováková.

"My zatiaľ robíme to, čo máme vo vlastnej réžii s vlastnými ľuďmi. Máme tu špecializované psychologické centrum, kde poskytujú psychologickú podporu študentom a zamestnancom. Takisto máme bezpečnostného technika, ktorý pravidelne vyhodnocuje situáciu. Chodia k nám intenzívnejšie policajné hliadky.

Ministerstvo školstva ešte nezaslalo univerzitám žiadne oficiálne stanovisko či odporúčanie k problematike bezpečnosti, potvrdila pre Pravdu Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Prešovská univerzita. Vysoké školy aj bez toho uvažujú zrealizovať viacero opatrení.

“Medzi nimi napríklad turniketový vstup na študentských domovoch. K dôležitým opatreniam patria aj bezpečnostné školenia a usmernenia pre vysokoškolských učiteľov a pracovníkov, resp. študentov,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa Poľnohospodárskej univerzity Renáta Chosráviová.

Na Žilinskej univerzite od nového kalendárneho roka opätovne zaktivovali systémy kontroly vstupov prostredníctvom turniketov vo vybraných budovách. “Vstup do budov je riadený zamestnaneckou, resp. študentskou kartou. V budovách, ktoré nie sú vybavené turniketmi, sú zabezpečené zvýšené kontroly službou na vrátnici. Univerzita prevádzkuje kamerový dohľadový systém, ktorým monitoruje vybrané vnútorné a vonkajšie priestory univerzity,” uviedol pre Pravdu prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Jozef Ristvej.

Podobne vo vlastnej réžii koná aj Slovenská technická univerzita, ktorá momentálne realizuje audit existujúcich bezpečnostných opatrení. "Na jeho základe pristúpime k potrebným zmenám a úpravám. Pôjde o prehodnotenie opatrení na zamedzenie potenciálneho ohrozenia zvonka - funkčnosť bariér, turniketov, režimu vstupu do budov, kamerových systémov a takisto opatrení na čo najväčšiu elimináciu potenciálneho rizika zvnútra - zvýšený dôraz na prevenciu, poradenstvo a psychologickú pomoc študentom a podobne,” uviedol hovorca vysokej školy Juraj Rybanský.

Nové federálne údaje zverejnené vo štvrtok ponúkajú pohľad na mnohé rastúce spôsoby, akými školy posilnili bezpečnosť za posledných päť rokov, keďže krajina zaznamenala tri najsmrteľnejšie zaznamenané školské streľby a ďalšie, bežnejšie incidenty so zbraňami v škole. Dôvody sú tiež čoraz častejšie.

Tamojšie školy míňajú stovky miliónov na zavedenie bezpečnostných opatrení, napríklad dve tretiny verejných škôl v Spojených štátoch teraz kontrolujú prístup do školských areálov - nielen do budovy - počas školského dňa, informoval denník The New York Times. Takmer polovica verejných škôl má „alarmové tlačidlo“, ktoré v prípade núdze spojí školu priamo s políciou. Tretina verejných škôl deväťkrát alebo viackrát do roka realizuje evakuačné cvičenia, náhodné používanie detektorov kovov používa každá desiata škola v USA.

Najčastejšie útoky s použitím zbrane vykonávajú jednotlivci a často sú spojené aj s psychologickými problémami. Riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová preto zdôraznila, že škola by sa mala najprv zaoberať prevenciou rizikového správania.

Aby úraz mohol byť považovaný za pracovný úraz, musia byť splnené všetky znaky (podmienky) podľa jeho definície uvedenej v § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Prvou je, že poškodená je zamestnancom. Treťou podmienkou je, že zamestnanec utrpí úraz nezávisle od jeho vôle. Pracovným úrazom nie je žiadne vedomé sebapoškodzovanie, úmyselné ublíženie si alebo samovražda. Štvrtou podmienkou je krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Poškodenie zdravia, ktoré vzniklo v dôsledku dlhodobého pôsobenia faktorov pracovného prostredia, ako sú napr. chemické látky, hluk alebo vibrácie, nemožno považovať za pracovný úraz. Ako pracovný sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Prehľad bezpečnostných opatrení v školách:

tags: #torta #pre #bezpecaka #recept

Populárne príspevky:

• Zdravé cestoviny pre deti
• Recepty na Slané Ovsené Koláčiky
• Návod na pestovanie paradajok zo semienka
• Rýchly recept na tortu
• Príčiny vysokého krvného tlaku