Tradičné jedlá Spiša: Kulinársky poklad Slovenska
Okrem historických pamiatok sa v regióne Spiš nachádza množstvo ľudových tradícií, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. V regióne Spiš sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií, ktoré sú stále živé a dôležité pre miestnych obyvateľov. Celkovo je región Spiš jedinečným a zaujímavým miestom, kde sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií. Okrem toho ponúka aj širokú škálu jedál, ktoré sú jedinečné a chutné a určite stojí za to ich ochutnať.
Mapa regiónu Spiš
Kultúrne bohatstvo a tradície Spiša
Jedným z najvýznamnejších miest v regióne Spiš je Spišský hrad, ktorý bol postavený v 12. storočí a je jedným z najväčších hradov v Európe. Okrem Spišského hradu je tu ešte mnoho iných pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Jednou z nich je Spišská Kapitula, ktorá bola založená v 12. storočí a bola sídlom biskupstva. Ďalšou významnou časťou v regióne je mesto Spiš je Spišská Stará Ves, ktorá je známa svojou pôvodnou ľudovou architektúrou a tradíciou.
K jednej z najvýznamnejších tradícií patrí Spišský jarmok, ktorý sa koná každoročne v Spišskej Novej Vsi. V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo prírodných krás, ktoré sú jedinečné a zaujímavé. Jednou z najkrajších prírodných lokalít je Národný park Slovenský raj, ktorý sa nachádza na juhu regiónu. V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo kultúrnych podujatí a festivalov, ktoré sú jedinečné a zaujímavé. Medzi najvýznamnejšie patrí Spišský medzinárodný folklórny festival - Spišské folklórne slávnosti, ktorý sa koná každoročne v Spišskej Novej Vsi.
Medzi najvýznamnejšie patrí Spišská sobota, ktorá sa slávi v deň po Veľkej noci. Ďalšou významnou sviatosťou je Spišská Panna Mária, ktorá sa slávi v auguste.
Tradičné jedlá Spiša
V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo tradičných jedál, ktoré sú jedinečné a chutné. Medzi najznámejšie patria halušky, ktoré sa robia z múky a zemiakov a podávajú sa s bryndzou (tradičným slovenským syrom). Ďalším tradičným jedlom sú kapustové halušky, ktoré sa robia z kyslej kapusty a múky a podávajú sa s údeným mäsom.
Typické jedlá, ktoré varili ešte naše staré mamy sa z receptárov dnešných gazdiniek pomaly vytrácajú. A to je neraz na veľkú škodu. Rokmi overené pochúťky by nemali len tak upadnúť do zabudnutia. Zemiaky, múka, masť, kyslá kapusta a slanina boli typickými surovinami, ktoré sa denne používali v kuchyniach. Príprava pokrmov nebola vôbec zložitá a vyžadovala si aj krátky čas na realizáciu. Postupom času však tieto recepty z kuchýň zmizli. Medzi tradičné jedlá patria napríklad džatky - pripravované zo zemiakov, kuľaša - zemiaková kaša, kukuričanka - kukuričná kaša, papcún - tenké rezance, alebo aj rôzne posúchy.
Pokrmy, ktoré sa robili na Vianoce boli tieto: Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby, k tomu sa chystal papcún, v niektorých obciach sa robila hustejšia hubová zapražená polievka, do ktorej si až pri servírovaní kládla kyslá kapusta. Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaniny. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody.
Na raňajky, kým chlapi obriadili statok, gazdiná uvarila na rýchlo poľivku (polievku) - najčastejšie zeleninovú, ale aj mliečnu. No častejšie sa varilo len za hrniec kaveju (kávy) alebo teju (čaju), aby lepšie zišiel dolu krkom pritopeni chľib (hrianky). Na obed mali najčastejšie zapraženi poľivki (polievky zo zeleniny), hičkoše (zemiakové halušky), śľiski (šúľance zo zemiakového cesta), gombovce (lekvárové knedle) a široki rezanki alebo kľinki (cestoviny). Nemôžeme zabudnúť ani na poplanki (koláče z kysnutého cesta). Vcelku zaujímavou domácou špecialitou je ciberej - šťava pripravená kvasením z vody, ovsených krúp, soli a kôpru.
Špeciality Prešovského kraja
Prešovský kraj, ležiaci na severovýchode Slovenska, je región bohatý na kultúrne a prírodné krásy. Okrem majestátnych Tatier a historických miest, ako je Prešov a Bardejov, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Táto kuchyňa odráža históriu a tradície regiónu a ponúka jedinečné kulinárske zážitky.
- Mačanka: Medzi tradičné jedlá Prešovského kraja patrí mačanka. Názov tejto polievky je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodne sa mačanka podávala na Vianoce, no postupne sa stala bežnou súčasťou jedálnička v mnohých domácnostiach. Recept na mačanku sa môže líšiť v závislosti od gazdinky, ale základom je kapustová šťava, huby, cesnak a koreniny.
- Pirohy: Pirohy sú po haluškách druhým najznámejším tradičným slovenským jedlom. Na východnom Slovensku sú však obzvlášť populárne a rozmanité. Východniarske pirohy sa od tých z iných častí Slovenska odlišujú najmä svojím trojuholníkovým tvarom. Ďalším špecifikom sú tzv. tatarčané pirohy, pri ktorých sa cesto vyrába z kombinácie pšeničnej hladkej múky a pohánkovej múky. Plnky do pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
- Džadky: Džadky (alebo džatky) sú tradičné východniarske valčeky zo zemiakového cesta. Podľa tradičného receptu sa podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Džadky majú svoj pôvod u Goralov, no rozšírili sa po celom východnom Slovensku.
- Košický med: Košický med je cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom. V košickom mede sú v plnke aj oriešky a želé. Túto pochúťku si môžete pripraviť aj doma, existuje množstvo receptov.
- Holúbky: Holúbky nemajú s vtákmi nič spoločné. Ide o kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom a na východniarskej svadbe sa väčšinou podáva ako záverečný chod.
- Bobaľky: Bobaľky sú typický vianočný pokrm, inde známy ako pupáky či opekance. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak bol v minulosti symbolom hojnosti a nechýbal na štedrovečernom stole.
- Ciberej: Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa, keďže sa skladá zo surovín, ktoré museli byť vždy doma.
- Kuľaša: Kuľaša je kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.
- Paska: Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci má sladkú chuť a pripomína vianočku, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky. Názov paska pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.
- Kreple: Kreple sú východniarske šišky. Na Slovensko sa toto sladké jedlo dostalo z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Názov kreple je odvodený od nemeckého slova Kreaple. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom, počas ktorého sa mastné jedlá už jesť nesmeli.
Bryndzové pirohy s cibuľkou a slaninou 🐷 |Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla
Anketa Tradičná chuť Prešovského kraja
Prešovský samosprávny kraj vyhlásil anketu Tradičná chuť Prešovského kraja. Cieľom ankety bolo zistiť, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre Prešovský kraj. Do ankety sa mohla zapojiť verejnosť a navrhnúť svoje obľúbené jedlá a recepty. V ankete zvíťazili pirohy, ktoré získali 2697 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnili halušky (1721 hlasov) a na treťom mieste vianočné bobaľky (1591 hlasov).
Každý kút Slovenska disponuje receptami, ktoré sú charakteristické pre danú oblasť. Tak je to aj na Spiši. Až donedávna bola časť z nich neznámou aj pre troch špičkových tatranských šéfkuchárov. Kulinárske obzory im rozšírila nová knižka plná originálnych spišských receptov „Tradičné tajomstvá kuchyne severného Spiša“.
V súvislosti so zlou ekonomickou situáciou mnohých Slovákov je knižka spišských receptov skvelou pomôckou na uvarenie chutných a najmä lacných jedál. „Príprava väčšiny jedál, ktoré sme zozbierali sa zmestí do troch eur. Samozrejme závisí od množstva stravníkov, ktorí si chcú na dobrotách pochutiť“ spresnil František Strela. Ako ďalej dodal, kniha receptov je ďalšou zo snáh zachovávať tradície na severnom Spiši.
Spišský tanier
Jednoduchosť a bio strava predkov
V smižianskom múzeu majú expozíciu, ktorá približuje jedlo, varenie a kuchyne predkov. Pokrmy zo zemiakov, múčne jedlá, polievky, strukoviny, kaše. Jednoduchosť a žiadna prekombinovaná technologická príprava. Takto vyzerala strava našich predkov. Bola v tom múdrosť a spätosť s prírodou.
Čomu hovoríme dnes bio, to bola prirodzená súčasť stravovania prastarých i starých rodičov v regióne Spiša, pod Tatrami.„Jedálny lístok bol veľmi jednoduchý, jedlá sa často opakovali. Nehodovalo sa tak ako dnes,“ priblížila Margita Kočišová z Múzea Spiša - Národopisné múzeum Smižany.
Jedlá sa pripravovali rýchlejšie, z tradičných surovín. Východ Slovenska a Spiš zvlášť bol povestnou zemiakarskou oblasťou. Chlapi zvyčajne skoro ráno odchádzali na pole. Ženy už o 7. hodine mali navarené a odnášali mužom na polia, napríklad halušky. To, čo mávame bežne na obed, oni mali ako sýte raňajky. Vzhľadom na skoré vstávanie a prácu to bolo pre nich ako obed,“ doplnila Mária Michalková Staňová z múzea.
Často sa v tanieroch objavovala kukuričná kaša. V Levočských vrchoch sa jedol tzv. čír. Ide o múku varenú s vodou alebo mliekom, podávaná môže byť na sladko i na slano. Konzistenciou pripomínala dnešnú detskú krupicu.
Obľúbenou pochúťkou bola aj tunka. Dá sa povedať, že je to niečo ako mliečna omáčka. Skrátka sa pripraví zápražka s mliekom, buď čistá, alebo sa do nej pridával šalát, žihľava i šťaveľ. „Môj dedo ju jedával na raňajky s chlebom. No dal si ju aj na obed,“ poznamenala M. Staňová, ktorá pochádza z Levočských vrchov. V okolí Spišskej Novej Vsi sa tunka podávala aj s egrešmi či ríbezľami.
Podľa M. Staňovej ľudia kedysi jedávali také jedlá, čo si v dnešnej dobe nevieme ani predstaviť. Väčšinu surovín si sami dorábali. Stálo to nemalú námahu, preto si jedlo viac vážili. Nevyhadzovali, neplytvali ním. Čo sa nezužitkovalo, spracovali ďalej. Čo zostalo, dali statku, prasiatkam.
