Ako Zistiť a Upraviť Kyslosť Pôdy pre Úspešné Pestovanie

Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy. PH pôdy je jedným z najdôležitejších parametrov pre pestovanie, pretože práve toto číslo priamo ovplyvňuje rast a obranyschopnosť všetkých rastlín vo vašej záhrade, a dokonca aj v kvetináčoch. Vďaka tomuto poznatku si následne budete môcť vlastnosti pôdy upraviť tak, aby vyhovovali každému druhu stromu, kra, zeleniny, ovocia či bylinky, ktoré sa rozhodnete zasadiť. Údržba vašej záhrady sa tak stane ešte efektívnejšou a pestovanie zeleniny o to väčšou radosťou!

Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

Aké pH má pôda závisí predovšetkým od pôdneho zloženia, a teda či a v akom množstve obsahuje napríklad vápenec, piesok, íl a ďalšie prirodzené zložky, ktoré sa v nej vyskytujú. To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime.

PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.

Ako Zistiť pH Pôdy

Tento proces vôbec nie je zložitý, ale keďže je založený na chemickej báze, budete potrebovať buď špeciálny papierik, pH meter alebo profesionálneho pracovníka, ktorý dodá vždy najpresnejšie výsledky. My sa však zameriame na cenovo najdostupnejšie a svojpomocné alternatívy, pretože aj nie úplne presné výsledky vám budú stačiť.

Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Ako sme už spomínali, cenovo najdostupnejšie varianty, ktorými môžete merať pH pôdy svojpomocne, sú takzvané lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH alebo pH meter. Indikátorové papieriky sa dajú kúpiť takmer vo všetkých lekárňach, a taktiež vo vybraných drogériách. Sú cenovo najdostupnejšie, a zároveň aj najpraktickejšie.

Meranie pH pomocou indikátorových papierikov

Stačí si prichystať roztok s kúskom dobre vysušenej pôdy z vašej záhrady alebo miesta, ktoré chcete otestovať. Pár gramov zeminy zalejeme destilovanou vodou v pomere 1:1. Roztok poriadne premiešame, vrch prekryjeme a necháme 1-2 dni odstáť. Potom do neho ponoríme jednorazový indikátorový papierik.

Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy.

Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.

Meranie pH pomocou pH metra

Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. Je to tiež veľmi praktický a rýchly spôsob, pretože pH meter len zapichnete do zeme, ktorú chcete zmerať, a prístroj ihneď zobrazí dané pH. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH.

Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

Ako Upraviť pH Pôdy

Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. Môžete si zvoliť rastliny, ktorým bude takýto druh pôdy vyhovovať. Keďže pH pôdy sa dá svojpomocne upraviť, môžete si v záhrade vytvoriť miesta s odlišným pH a pestovať tak rôznorodejšie rastliny.

• Zvýšenie pH kyslej pôdy: V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. pH kyslých pôd môžeme zvýšiť pridaním drveného vápenca, takzvaného vápna, alebo drevného popolu.
• Zníženie pH zásaditej pôdy: Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Pre zníženie pH zásaditých pôd sa používa rašelina, ihličie, ozimina alebo mulč, ktoré zapracujeme do pôdy.

Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca.

Ako si vyrobiť vlastné organické hnojivo

Veľmi jednoduchým spôsobom ako si zaobstarať vlastné organické hnojivo je kompost. Pripravili sme pre vás zopár tipov ako kompostovať správne a účinne:

• Záhradný odpad: tráva, seno, slama, burina, piliny, drevná štiepka, hlina, odrezky z viniča, vychladnutý popol ako aj uhlie z dreva.
• Kuchynský odpad: čajové vrecúška, grunt z kávy, podrvené škrupinky z vajec, šupky zo zeleniny a ovocia spolu s citrusmi, podrvené orechové škrupinky, a pod.

Pre úspešné kompostovanie je dôležitá rôznorodosť pridaných materiálov, primeraná vlhkosť a prístup vody a vzduchu. Ak ste našli to správne miesto, stačí si už len vybrať druh kompostéra. Správne vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, hrudkovitú štruktúru, a predovšetkým nezapácha, skôr pripomína vôňu lesnej pôdy.

Skúste ho otestovať jednoduchým “testom klíčivosti” - do malého kvetináča s vlhkým, prekypreným kompostom nasejte semienka žeruchy.

Kyslomilné Rastliny

Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Svojich zástupcov pritom majú ako na poli trvaliek, tak aj kríkov, ovocia a dokonca zeleniny. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky.

Kyslomilné rastliny vyžadujú špecifický typ pôdy s nízkym pH, ideálne medzi 4,0 až 6,0, podľa konkrétneho druhu. Takýto substrát musí byť nielen kyslý, ale aj vzdušný, dobre priepustný a bohatý na organickú hmotu.

V obchodoch pritom možno bežne zakúpiť špeciálne namiešané substráty na pestovanie rododendronov, čučoriedok a ďalších kyslomilných rastlín.

Dôležité je pamätať na to, že neznášajú vápnik a vyžadujú živiny v takej forme, ktorá nenaruší kyslé pH pôdy. Použitie bežného hnojiva môže byť pre tieto rastliny škodlivé - pH sa môže posunúť do neutrálnej až zásaditej oblasti a rast rastlín sa spomalí alebo úplne zastaví.

Aké rastliny sadiť do kyslej pôdy?

Ako ste si mohli všimnúť vyššie, kvety do záhrady, okrasné trávy alebo rastliny v záhrade je najvhodnejšia mierne kyslá, neutrálna až zásaditá pôda. Vaša domáca bylinková záhrada sa tiež poteší tomuto druhu.

Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.

Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad.

Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov.

Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov.

Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule.

Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) - známu pod názvom americká brusnica.

Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie.

Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom. Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).

Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).

Tabuľka rastlín podľa pH pôdy

Je veľmi ľahké podceniť dôležitosť pH pôdy, v ktorej by ste radi začali pestovať zeleninu, ovocie, stromy alebo si vytvorili okrasnú záhradu. A pritom je to také jednoduché!

Neváhajte a zistite pH pôdy vo vašej záhrade - uvidíte, aké prínosné to bude pre vaše pestovanie a záhradkárčenie!

tags: #tráva #a #kyslá #pôda #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na Veľkonočnú Pasku
• Recept na biely kokosový likér
• Prečo si vybrať Divinu?
• Jednoduchá pečená tekvica
• Recept na Makovú Tortu