Treska Tony Výroba: Od Socializmu po Súčasnosť, Slovenská Delikatesa s Tradíciou

Treska s rožkom by pokojne mohla byť slovenské národné jedlo. Tresku s dvomi bielymi rožkami môžeme pasovať za slovenské národné raňajky, nezávisiac od regiónu. To je obľúbená slovenská pochúťka - treska v majonéze.

Vedeli ste, že vlastnú tresku v majonéze má aj mesto na južnom Slovensku? Za výrobou stojí COOP Jednota Nové Zámky, ktorá už 62 rokov prevádzkuje vlastnú výrobňu lahôdok. Ich kultovú chuťovku dostanete na 109 miestach, podobne ako jedinečný šalát, ktorý uviedli ako novinku počas otvorenia svojej prvej predajne v hlavnom meste.

Ako jedna z mála výrobkov prežila od socializmu až dodnes, nezničila ju ani privatizácia ani prílev výrobkov zo Západu. Dôraz na kvalitu, bezpečnosť a prísnu hygienu je pri výrobe potravín základ. Dnes je to dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vedia to aj v Žiline, kde sa vyrába už po niekoľko generácií špecialita nezameniteľnej chuti.

Parkujeme pred Rybou Žilina, najstarším nepretržite fungujúcim závodom na spracovanie rýb na Slovensku, odkiaľ ročne v chladiacich autách vyvážajú do obchodov viac ako 4 000 ton obľúbenej tresky a tony iných rybích pochúťok. Už pri vchode cítime notoricky známu octovú vôňu.

Žilinská treska má už viac ako sedemdesiat rokov. Výrobný závod, ktorý patrí k historicky najväčším zamestnávateľom v regióne, oslávil minulý rok sto rokov od svojho založenia. Treska si užíva svoju popularitu.

Poďme sa ponoriť do fascinujúceho sveta výroby tresky, od jej vzniku až po súčasné moderné postupy.

História a Pôvod Tresky na Slovensku

To, že treska bola u nás populárna už za socializmu si pamätajú všetci skôr narodení. Vyrába sa nepretržite už od roku 1954, kedy recept na tresku s majonézou vynašiel kuchár a cukrár Július Boško. Písal sa rok 1954, spotreba rýb u Slovákov klesala, a tak súdruhovia rozmýšľali, ako konzumáciu rýb zatraktívniť. Boško vtedy pracoval ako vedúci výroby bratislavskej odnože Ryby, kde vymyslel legendárnu kombináciu varenej tresky, zeleniny a majonézy.

Prvú tresku v majonéze namiešal vedúci výroby bratislavského podniku Ryba, kuchár a cukrár Július Boško z Nového mesta nad Váhom v roku 1954. Recept bol jednoduchý - varenú tresku skombinoval s marinovanou zeleninou a majonézou, ktorá bola vtedy známa ako remuláda. Keďže treska mala obmedzenú trvanlivosť, bolo ju potrebné skonzumovať do 24 hodín. Predávala sa najmä cez pultový predaj, aby si zákazníci mohli kúpiť čo najčerstvejší produkt. Pôvodne niesla názov Treska v remuláde a jej výroba sa rýchlo rozšírila aj do závodov v Žiline a Košiciach.

Tento rybí šalát si robotníci, roľníci i pracujúca inteligencia okamžite zamilovali. Desať deka tresky a dva chrumkavé biele rožky! Táto nesmrteľná kombinácia sa stala najobľúbenejším slovenským fastfoodom, ktorý vyhľadávame už takmer sedem desaťročí.

„Počiatky našej výroby siahajú ešte do roku 1962, kedy sme lahôdkarskú výrobu otvorili v obci Rúbaň. Samozrejme, za ten čas sme niekoľkokrát zmenili priestory a tresku sme trochu vylepšili a prispôsobili našim chutiam. Stále však vychádzame z pôvodnej múdrej knihy receptúr studených pokrmov, ktorá si veľa pamätá,“ prezrádza Peter Valkus, vedúci lahôdkarskej výroby COOP Jednota Nové Zámky.

V roku 1971 bol národný podnik Ryba začlenený do podniku Slovenský mraziarenský a rybný priemysel. K významnej zmene došlo v roku 1992, keď sa závody v Košiciach, Bratislave a Žiline osamostatnili a vznikli tri samostatné podniky. Práve vtedy začala dnešná Ryba Žilina fungovať ako nezávislá spoločnosť.

V roku 2013 sa k žilinskému podniku pripojila aj výroba z bývalého národného podniku Ryba v Bratislave, ktorý medzitým zanikol.

Žilina diktuje tempo celému Slovensku

Výroba tresky v Žiline vychádza historicky z pôvodných podnikových záznamov, ktoré korešpondujú so vtedajšími česko-slovenskými normami. Po revolúcii však regulácie prestali platiť a kvalita tresky išla na Slovensku dole. Ryba Žilina však bola prvá, ktorá sa k pôvodným normám priblížila a podiel rybieho mäsa opäť navýšila.

Návrat ku koreňom legendárnej tresky dnes poznáme ako Tresku Exklusiv. Žilinská treska tak vyšším podielom rýb v treske na Slovensku vybudovala nové kultúrne dedičstvo a vytvorila precedens, ktorý následne začali preberať aj ďalší výrobcovia.

Návrat ku koreňom legendárnej tresky dnes poznáme ako Tresku Exklusiv. Žilinská treska tak vyšším podielom rýb v treske na Slovensku vybudovala nové kultúrne dedičstvo a vytvorila precedens, ktorý následne začali preberať aj ďalší výrobcovia.

Proces Výroby Tresky

Technológia výroby obľúbeného šalátu sa za tie roky veľmi zmenila, no recept, ten je pôvodný. Priamo do výroby, kde pracuje približne 50 zamestnancov, nás berie výrobný riaditeľ Ján Beňadik. Navliekame na seba hygienické obleky, vlasy precízne zhŕňame pod sieťkovú ochrannú čiapku.

Závod Preto Ryba Žilina, kde sa táto pochúťka vyrába, prešiel nedávno obrovskou rekonštrukciou a Nový Čas Nedeľa mal možnosť ako prvé médium navštíviť vynovenú prevádzku a nahliadnuť priamo do kuchyne tejto rokmi overenej delikatesy.

Proces výroby tresky koncom 50. rokov. História priemyselnej budovy na Hviezdoslavovej ulici v Žiline siaha ďaleko do minulého storočia. Už v roku 1924 sa tu naštartovala výroba rybích konzerv, čo robí zo súčasnej prevádzky Ryba Žilina najdlhšie nepretržite fungujúci závod na spracovanie rýb na Slovensku.

Pozrite, čo sa nachádza „pod hladinou“ tresky, ktorú Slováci v prieskumoch pasujú za najobľúbenejšiu.

Technológia výroby obľúbeného šalátu sa za tie roky veľmi zmenila, no recept, ten je pôvodný. Vďaka tomu treska chutí tak, ako ju pred 65 rokmi namiešal cukrár a kuchár z Nového Mesta nad Váhom Július Boško († 84).

V továrni vládne čulý ruch, práve sa vyrába vlajková loď Treska Exklusiv so 45 % podielom mäsa. Prichádzame k prvému stanovišťu. Pracovníci tu vybaľujú z kartónov veľké bloky mrazenej tresky a ukladajú ju na pás. „Nepoužívame žiaden rybí separát, ale kvalitné rybie filety z aljašskej tresky, ozajstné mäso.Zmrazené kusy z pásu putujú do zariadenia, kde sa rozmrazia horúcim vzduchom a parou. Potom sa treska varí, tam sa miešadlom rozdrví na menšie kúsky, marinuje a vychladí sa,“ vysvetľuje nám proces spracovania ryby Beňadik.

Kvalitné Suroviny a Lokálne Ingrediencie

Základom novozámockej tresky sú kvalitné suroviny. Na jej výrobu nepoužívajú žiadne zbytočné prísady. Len rybu, mrkvu, cibuľu a majonézu, ktoré ochutia soľou, čiernym korením, kyselinou mliečnou a octovou na prírodnej báze. Čerstvosť prezrádza aj kratší dátum minimálnej spotreby.

Chuť lahôdkových šalátov záleží od každého detailu. Okrem morských treskovitých rýb, ktoré pochádzajú zo španielskych vôd, kde ich hlboko zamrazia ešte na rybárskej lodi, sú všetky použité suroviny lokálne. „Ryby zo Španielska sa prvotne spracovávajú v neďalekom Kolárove a my si ich v našej výrobni lahôdok sami uvaríme, pomelieme, zmiešame so základnými ingredienciami a zabalíme. A keďže sme v južnom okrese Slovenska, treska s čímkoľvek „čípȍš“, čiže pikantným, ide na dračku.

Mäso sa sem dostáva balené v kartónoch v podobe zamrznutých blokov celých filiet, ktoré po postupnom rozmrazovaní prechádzajú procesom varenia. Keď hovoríme o miestnom vlajkovom produkte Treska Exklusiv, ďalšími ingredienciami do neho sú nasekaná cibuľa, špeciálnou technológiou spracované uhorky, na kocky nakrájaná mrazená a blanšírovaná mrkva a „zelenina starých mám“ kvaka, ktorou nahradili v Žiline pred pár rokmi zahusťovadlá.

V procese zrodenia tresky sa táto zelenina po marinovaní v sladkokyslom náleve zmieša s uvareným mäsom a majonézou, ktorú v žilinskom závode sami vyrábajú. Po dôkladnom premiešaní prebieha kontrola kvality, po ktorej sa môže treska začať napĺňať do obalov rôznych veľkostí.

Takto nachystané rybie mäso čaká na zeleninu a svoju nenahraditeľnú polovičku - majonézu. Ideme sa teda pozrieť, ako sa vyrába. Vchádzame na poschodie, do miestnosti, kde vo veľkých antikorových nádobách majonéza vzniká. „Mamy doma vyrábajú majonézy s vajíčkom a s olejom. Priemyselná majonéza je niečo trošku iné, v podstate emulzia oleja vo vode. Do tejto zmesi sa pridávajú ďalšie ingrediencie ako sušené žĺtka, horčica ocot či repkový olej, bohatý na omega-3 mastné kyseliny. Do prístroja sa zmestí 500 kg hotovej majonézy, denne urobíme 8 - 10 dávok,“ povie a pozve nás nazrieť do okienka na prístroji. Vidíme, ako v ňom majonéza emulguje - spája sa a hustne.

Keď je hotová, potrubiami z tohto prístroja tečie o poschodie nižšie. Tam zamestnanci privezú v antikorových kadiach naváženú zeleninu, ktorú si v závode pripravujú. „Do tresky ide nasekaná cibuľka, špeciálnou technológiou spracované uhorky, na kocky nakrájaná mrazená a blanšírovaná mrkva a mimoriadne zdravá kvaka - zelenina našich starých mám. Všetky zložky sa marinujú v sladkokyslom náleve.“ Pozeráme, ako do naváženej zeleniny pracovníci čapujú majonézu a prechádzame na poslednú štáciu - miešanie tresky.

Pozorne sledujeme prácu tunajších zamestnancov. Do miešacej nádoby dajú najprv tresku, potom zeleninu s majonézou a stroj všetko spolu krásne premieša. Až teraz sa zmes podobá na tú, ktorú na desiate vyjedáme z téglikov. „Po zmiešaní putuje zmes do plničiek a plní sa do téglikov,“ hovorí riaditeľ výroby a plastovou lyžičkou načrie do čerstvo zamiešanej tresky. „Výborná, vyskúšajte,“ povie a podá čisté lyžičky aj nám. Chutí vynikajúco, aj keď ľudia, znalí kumštu, to vidia inak. „Najlepšia je, keď chvíľku postojí a všetky chute sa v nej krásne spoja,“ hovoria svorne.

Feferóny, ale aj zelenina v šalátoch sú lokálne. „Sme hrdí, že zelenina, ktorú používame, necestuje do našej výrobne zďaleka. V Palárikove, ktoré je od nás vzdialené približne 15 km, máme dlhé roky vynikajúci vzťah s lokálnym pestovateľom. Vždy rok dopredu sa dohodneme na tom, aké množstvá budeme potrebovať a on pre nás zeleninu vypestuje aj zasterilizuje. Takýmto spôsobom sa snažíme podporovať našich miestnych zeleninárov,“ deklaruje pán Valkus.

„Ryby zo Španielska sa prvotne spracovávajú v neďalekom Kolárove a my si ich v našej výrobni lahôdok sami uvaríme, pomelieme, zmiešame so základnými ingredienciami a zabalíme. A keďže sme v južnom okrese Slovenska, treska s čímkoľvek „čípȍš“, čiže pikantným, ide na dračku. „Všimli sme si, že si naši zákazníci často tresku kupujú v kombinácii s feferónovým šalátom. Nechali sme sa preto inšpirovať ich chuťami a zaradili sme do výroby tresku s feferónovým šalátom. Poctivo kontrolujeme jeho výslednú kvalitu aj pikantnosť. Štipľavosť totiž majú ľudia z nášho regiónu v krvi,“ prezrádza Peter Valkus.

Hitom je aj diabolský šalát, ktorý je po treske druhým najpredávanejším.

Snaha o Čistú Chuť a Kvalitu

Žilinská treska sa pred pár rokmi ako prvá úplne zbavila aj nezdravých a chuť kaziacich umelých sladidiel, došlo v nej k zníženiu obsahu prídavných zahusťovadiel a nastúpila na cestu jednoznačného redukovania konzervačných látok.

V Žiline pritom idú naďalej za svojím najvyšším cieľom - aby treska čo najlepšie chutila. Veď tradičná chuť je to, čo zákazníci považujú podľa prieskumov spokojnosti za najsilnejšiu stránku žilinskej národnej delikatesy.

„Pri týchto zmenách sa opierame aj o spätnú väzbu od zákazníkov. Podľa zistení prieskumnej agentúry až 76 % pravidelných konzumentov tresky považuje podiel konzervantov za dôležitý faktor pri výbere tresky,“ vysvetľuje Michal Britvík.

K celkovému znižovaniu obsahu aditív výrazne dopomohla nedávna rozsiahla rekonštrukcia. Vďaka nej sa podarilo ešte viac sprísniť hygienu a bezpečnosť výroby. Zmenami došlo k uzavretiu celého výrobného procesu, čím sa maximálne zamedzilo kontaktu tresky s vonkajším prostredím.

„Pri výrobe chladených potravín platí, že iba ak absolvujete takéto rozsiahle inovácie, si môžete dovoliť výraznejšie znižovať obsah chemických látok v produktoch,“ približuje generálny riaditeľ a dopĺňa, že aj vďaka týmto krokom má dnes treska zo Žiliny až o 40 % menej prídavných látok v porovnaní so situáciou spred 5 rokov. V jej zložení nenájdete ani inde ešte stále používaný chemický konzervant benzoan sodný, pri ktorom sú viacerými verejne dostupnými štúdiami odborníkov podložené negatívne účinky na zdravie.

Najdôležitejším aspektom každého jedla je jeho chuť. Omnoho viac tak vyniká chuť rýb a domácej majonézy. Najdôležitejším recenzentom však nie je plejáda expertov, no samotní zákazníci, od ktorých si Ryba Žilina berie inšpiráciu.

Podľa šéfa Ryba Žilina Michala Britvíka až 76 % Slovákov považuje podiel konzervantov za dôležitý faktor pri výbere tresky. Keďže ich treska zo Žiliny obsahuje najmenej, je ľahké si vysvetliť, prečo je jednotkou na trhu.

V zložení sa tiež už nenachádza archaický benzoan sodný, ktorý má negatívne účinky na zdravie a iní výrobcovia ho stále používajú.

Žilina sa pri obmedzovaní pridaných látok môže pochváliť aj ďalším prvenstvom: „Podľa opakovaných rozborov výrobkov na trhu, ktoré robia nezávislé akreditované laboratória, obsahuje treska značky PRETO Ryba Žilina v priemere až štyrikrát menej konzervačných látok,“ uvádza Michal Britvík.

„Toto je cesta, ktorou chceme ísť ďalej. Teda vyrábať tresku legendárnej chuti, ako si ju pamätajú naši rodičia, a zároveň v nej ponúkať aj modernú potravinu, ktorá v sebe nemá nechcenú chémiu. Hlavne však chceme stále počúvať v prvom rade hlasy našich verných zákazníkov, ktorí vedia najlepšie, čo im chutí.“

Plniaci stroj dávkuje tresku z točiek do téglikov, ďalšie zariadenie uchopí vzduchom viečko a položí ho na téglik a špeciálna hlavica ho ihneď zataví. Pravidelný zvuk tavičky a pohyb téglikov na páse pôsobí až hypnoticky. Z letargie nás vytrhne pán Beňadik. „Treska je jediný výrobok, kde sa mäso tepelne upravuje. V ostatných rybacích šalátoch, ktoré tu vyrábame, sa ryby iba marinujú,“ vysvetľuje a dopĺňa ho marketingová riaditeľka Vladimíra Eliášová. „Ryba Žilina vyrába vyše 100 rôznych výrobkov. Novinkou je zdravší rad produktov Perfish. Patrí sem rybí šalát s morskými riasami, rybí šalát s pravým smotanovým jogurtom, či treska s jogurtom.

Novým hitom je tiež Žilinská treska, ktorá vznikla spojením Tresky Exklusiv a obľúbených Rybích rezov orient. Obsahuje rekordných 51 % rýb,“ prezrádza.

Na záver nás čaká najpríjemnejšia časť - ochutnávka jednotlivých výrobkov, do ktorej sa s pokojom v duši púšťame. Pretože, ak o niektorých potravinárskych závodoch kolujú hrôzostrašné historky, že vidieť výrobu a už daný produkt nikdy nejesť, pri Rybe Žilina to rozhodne neplatí.

Treska v Súčasnosti

V žilinskom závode vyrábajú 4 rozličné druhy tresky (vrátane noviniek - pikantnejšej „Žilinskej tresky“ s až 51% podielom rýb a „Perfish Tresky s jogurtom“ obsahujúcou pravý smotanový jogurt), ktoré putujú do obchodov dokopy v 18 rôznych baleniach.

„Na výrobe všetkých balení tresky sa podieľa počas dvoch smien spolu 42 našich kolegov. V Žiline je prvoradou prioritou byť vo výrobe verní svojmu poslaniu. A tým je vyrábať legendárnu tresku, ako si ju pamätajú naši rodičia a zároveň v nej ponúkať konkurencieschopnú alternatívu na pultoch moderných potravín rýchleho občerstvenia.

Ryba Žilina bola prvá, ktorá začala už od roku 2001 postupne uvádzať pozitívne zmeny. „Vďaka investíciám do nových technológií a reorganizácie výroby má dnes naša treska až o 40 % menej prídavných látok v porovnaní s receptúrou spred 5 rokov,“ hovorí hrdo výkonný riaditeľ výroby Ján Beňadik.

Akúkoľvek tresku vyrobenú v Žiline si môžu dať smelo aj celiatici, keďže neobsahuje lepok. Navyše, Treska Exklusiv má podľa laboratórnych rozborov v porovnaní s viacerými bežnými potravinami aj menej cholesterolu.

S legendárnou žilinskou treskou máte (nielen) pred Vianocami šancu vyhrať každý týždeň dvakrát 1 000 eur a zadovážiť si za to darčeky podľa svojho želania. Po každom nákupe akejkoľvek tresky značky PRETO Ryba Žilina stačí poslať SMS v tvare TRESKA ZILINA X na 707 v hodnote 1 euro. Za X dosaďte počet kusov, ktorými ste doplnili svoje zásoby a nezabudnite si odložiť bloček z tohto nákupu. Čím viac tresiek kúpite, tým výraznejšie sa vaše šance pri jednej SMS zvyšujú. Ryba Žilina rozdá verným milovníkom svojej tresky dokopy až 30 000 eur. Okrem 24 výhercov po tisícke totiž na konci súťaže vyžrebuje spomedzi všetkých SMS jedného šťastlivca, ktorý si prilepší až o 6 000 eur.

Vždy čerstvé domáce lahôdky dostanete v 109 maloobchodných predajniach od Levíc až po Bratislavu. Kúpiť si ju môžete aj v predajniach COOP Jednota v Bratislave, ktoré taktiež patria pod COOP Jednota Nové Zámky.

Pre bratislavský trh vyrobili špeciálnu novinku, Bratislavský šalát, ktorý v máji oslávil jeden rok od uvedenia na trh, podobne ako vlajková bratislavská predajňa Tempo SUPERMARKET pri Národnom futbalovom štadióne v OC Tehelko. „Šalát zo strúhaného zeleru, do ktorého idú aj ananás, vajíčko, hrášok, šunka a pór, je vyrobený podľa receptu jednej z našich kolegýň.

Veľkej popularite sa teší aj v neďalekej predajni Tempo SUPERMARKET na ulici Janka Kráľa uprostred sídliska Juh. Dokonca na jej naváženie nemusíte ani čakať. Predajňa sa pýši prvým samoobslužným kioskom v sieti COOP Jednota, ktorý využívajú najmä tí, ktorí sa ponáhľajú. Je to ako objednávať si jedlo vo fast foode. Stačí si vyťukať, čo a koľko im majú zamestnanci navážiť, nakrájať a pripraviť, kým si bez čakania nakúpia všetko, čo potrebujú. Dostanete tam aj všetky šaláty z domácej výroby.

„Je pravda, že ľudia neradi čakajú, ale z našej skúsenosti musíme povedať, že na čerstvo nakrájané mäsové výrobky, slovenské syry alebo navážené šaláty si čas nájdu. Niekedy je rad až po banány. Za úspechom tkvie určite to, že za 90 % našej čerstvej ponuky z pultu stojí kvalitná slovenská výroba. Starší zákazníci sa počas čakania radi porozprávajú, zatiaľ čo mladší oceňujú samoobslužný kiosk, vďaka ktorému čakať nemusia. Novozámocká treska má svojich skalných fanúšikov aj ďaleko za hranicami okresu.

Treska ako Kultúrne Dedičstvo

Treska zo Žiliny sa za roky už stala priam kultúrnym dedičstvom Slovenska, s ktorým sa minimálne párkrát za rok stretne každý z nás. Má už 65 rokov, chutí stále rovnako a vymyslel ju cukrár!

Kofola, Horalky, komunistické Chrumky či legendárna Treska Exklusiv zo Žiliny. Na niektoré ikonické slovenské potraviny už len z nostalgie nedáme dopustiť, no častokrát sa môžu pochváliť aj výbornou kvalitou.

Treska je iba naša. Tresku v majonéze nemajú nikde inde na svete. Predáva sa iba na Slovensku. Nájdete ju aj v pár obchodoch v ČR a to najmä tam, kde sa vyskytujú Slováci.

ŽILINA: „Zvyčajne sa podáva s dlhými slovenskými chlebovými rolkami, známymi ako rožky,“ píše o nej portál TasteAtlas, má svoj fan klub, jej fanúšikovia s ňou uverejňujú fotky na sociálnych sieťach a patrí medzi stovku najobľúbenejších šalátov na svete.

Treska v majonéze sa podľa portálu TasteAtlas dostala aj do rebríčka sto najlepších šalátov sveta, kde obsadila 72. priečku.

Skupina Taktici v roku 1979 na zázname z V-klubu spievala o bežnom živote robotníka na stavbe železníc. V refréne piesne sa spomína lopata, hlad a očakávaná prestávka na desiatu, keď sa chystá do podniku Ryba na obľúbený šalát. „Desať dekov tresky, k tomu pivo dám, desať dekov tresky a teplú dvanástku,“ znie časť textu, ktorý zachytáva dobovú atmosféru. Ten zložil Vlado Kolenič a neskôr ju naspievala i skupina Elán.

Tabuľka: Porovnanie Výživových Hodnôt Tresky Exklusiv a Tresky s Jogurtom (údaje sú ilustračné)

Poznámka: Uvedené hodnoty sú približné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnej receptúry a výrobnej šarže.

Treska v majonéze, obľúbená slovenská pochúťka.

tags: #treska #tony #vyroba

Populárne príspevky:

• Perkelt z divého zajaca
• Náramok pre Vodnára: Podpora Slobody
• Koľko mlieka na 1 kg syrových nití?
• Recept na vyprážaný syr
• Lahodný šalát z poľníčka