Tvorba mlieka u kravy: Podrobný proces
Mlieko je bežnou súčasťou nášho jedálnička, ale jeho cesta od kravy až do krabice na regáli je dlhšia, než by sa mohlo zdať. Mlieko sa získava nielen od kráv, ale aj od kôz, oviec či byvolov. Každý druh má odlišné zloženie aj vlastnosti - napríklad kozie mlieko je vhodné aj pre niektorých ľudí s intoleranciou na laktózu.
Kravské mlieko tvorí z 87,5 % voda a zvyšok pripadá na sušinu, tuky (cca 3,8-4 %), bielkoviny (3,3-3,4 %), laktózu (4,7 %) a minerály s vitamínmi (0,7 %). Z hľadiska produkcie mlieka je krava jedinou kategóriou hovädzieho dobytka, ktorá produkuje mlieko.
V tomto článku sa pozrieme na proces tvorby mlieka u kráv, od fyziologických aspektov až po praktické aspekty dojenia a spracovania mlieka.
Laktácia: Kľúčové obdobie v živote kravy
Laktácia predstavuje kľúčové obdobie v živote kravy, definované ako časový úsek produkcie mlieka od pôrodu až po ukončenie tvorby mlieka, známe ako zasušenie. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa samotnú tvorbu (sekréciu), hromadenie a následné uvoľňovanie mlieka z mliečnej žľazy.
Produkcia mlieka začína po otelení, kedy jej mliečna žľaza začne intenzívne produkovať mlieko. Toto obdobie sa nazýva laktácia. Tvorba a uvoľňovanie mlieka prebieha od pôrodu po zasušenie.
Definícia a dĺžka laktácie:
- Laktácia, v širšom zmysle, predstavuje celkové obdobie produkcie mlieka vrátane všetkých jeho zložiek, od otelenia kravy až po jej zasušenie.
- Za prvý laktačný deň sa považuje deň nasledujúci po otelení.
- U kráv trvá laktácia priemerne okolo 300 dní.
Dĺžka laktácie kráv je približne 300 dní. - Celá laktácia je obdobie a v ňom vyprodukované mlieko a jeho zložky, od otelenia do zasušenia.
Tento časový rámec je však variabilný a môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, ako sú genetika, výživa a manažment chovu.
Normovaná laktácia:
Pri hodnotení mliekovej produkcie kráv sa často používa koncept normovanej laktácie. Ide o štandardizovaný spôsob hodnotenia, ktorý zohľadňuje laktáciu s jednotne určeným počtom laktačných dní. Medzinárodne sa uznáva normovaná laktácia v dĺžke 305 dní. Toto umožňuje objektívne porovnávanie mliekovej produkcie medzi rôznymi kravami a stádami, eliminujúc vplyv rozdielnej dĺžky laktácie.
Hormonálna regulácia laktácie
Celý proces tvorby mlieka je riadený komplexným systémom hormónov, označovaných ako laktogénne hormóny. Kľúčovú úlohu zohráva hypofyzárny hormón prolaktín (LTH).
Celá činnosť mliečnej žľazy je pod vplyvom komplexu laktogénnych hormónov, predovšetkým hypofyzárneho hormónu prolaktínu (LTH). Vylučovanie prolaktínu i ostatných laktogénnych hormónov adenohypofýzy do krvného obehu je podnecované dráždením ceckov pri cicaní a dojení.
Okrem prolaktínu je pre udržanie sekrečnej činnosti mliečnej žľazy nevyhnutný celý komplex adenohypofyzárnych hormónov, vrátane adrenokortikotropného hormónu (ACTH), rastového hormónu (STH) a hormónov kôry nadobličiek a štítnej žľazy. Tieto hormóny sú úzko prepojené s metabolizmom a zabezpečujú optimálne podmienky pre tvorbu mlieka.
Fázy laktácie a laktačná krivka
Priebeh laktácie možno graficky znázorniť pomocou laktačnej krivky, ktorá zobrazuje zmeny v dennej produkcii mlieka v priebehu laktácie.
Začiatočná fáza: Táto fáza je charakterizovaná nelineárnym, parabolickým priebehom, kedy krava postupne zvyšuje dennú produkciu mlieka až do dosiahnutia maxima. Čas na dosiahnutie maxima je individuálne rozdielny a je podmienený genetickými i negenetickými vplyvmi.
Vrchol laktácie: Po dosiahnutí maxima produkcie mlieka sa táto úroveň krátko udržuje na približne rovnakej úrovni.
Pokles produkcie: Následne dochádza k postupnému, miernemu poklesu produkcie mlieka až do konca laktácie.
Tvar laktačnej krivky je dedične podmienený, čo znamená, že genetika kravy ovplyvňuje, ako rýchlo dosiahne vrchol produkcie a ako rýchlo bude produkcia klesať.
Faktory ovplyvňujúce laktáciu
Množstvo a kvalitu produkovaného mlieka ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Genetika: Genetické predispozície kravy majú zásadný vplyv na jej mliekovú produkciu a zloženie mlieka. Plemená s vyššou mliekovou úžitkovosťou produkujú viac mlieka ako plemená s nižšou úžitkovosťou.
- Výživa: Adekvátna a vyvážená výživa je nevyhnutná pre optimálnu mliekovú produkciu. Krmivo musí obsahovať dostatočné množstvo energie, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Nedostatok živín môže viesť k zníženiu produkcie mlieka a zhoršeniu jeho kvality.
- Vek a poradie laktácie: Mlieková produkcia sa zvyčajne zvyšuje s vekom kravy až do dosiahnutia určitého vrcholu, ktorý sa obvykle dosahuje v 3. až 5. laktácii. Potom začína produkcia postupne klesať.
- Zdravotný stav: Dobrý zdravotný stav kravy je kľúčový pre optimálnu mliekovú produkciu. Napríklad, v letných mesiacoch, keď sú vysoké teploty, môže dochádzať k zníženiu produkcie mlieka.
Proces dojenia
Chov dojníc v rodine so Shawnom Doughterym
Dojnica sa umyje a dezinfikuje, čím sa zároveň stimuluje tvorba hormónu oxytocínu, ktorý spúšťa tok mlieka. Nasleduje vizuálna kontrola prvých kvapiek, nasadenie dojacieho zariadenia a po skončení dojenia aj finálna dezinfekcia. Na pravidelnú tvorbu mlieka a pre dobrý zdravotný stav vemena vemeno musí byť pravidelne vidájané.
Všetky práce spojené s dojením musia byť vykonávané rýchlo v rovnakom čase a v rovnakom poradí. Vytvárame tým dynamický stereotyp aby nedošlo k zadržaniu mlieka a upevňuje sa dynamický stereotyp. Potom sa teší na dojenie, uvoľňuje sa tlak a váha.
Pri akomkoľvek dojení má byť 24 hodinový internal rozdelený na rovnakú dobu, interval môže byť aj 16+8. Druhý fakt otázka z pohľadu denného režimu.
Robotické dojárne
Najaktuálnejší významný pokrok ovplyvňujúci americký mliekarenský priemysel je vývoj automatických dojacích systémov, resp. robotických dojární.
Robotické dojárne fungujú bez ľudského pričinenia. Kravy sa samy rozhodnú o čase dojenia vstupom do dojárne bez priameho ľudského dohľadu. Robotický systém automaticky identifikuje kravu a aplikuje dezinfekčný sprej pred tým, než sa robotické rameno pripojí na struky vemena. To je veľmi odlišné od dojenia v dojárňach, kde manažéri chovu rozhodujú o dojení kráv, zvyčajne je to 3-krát denne.
Ďalšie spracovanie mlieka
Z farmy mlieko odváža cisterna. Vodič odoberá vzorky na laboratórne testy a kontroluje technické podmienky. Po príchode do mliekarne sa mlieko opäť testuje - až potom môže začať jeho spracovanie. Prvým krokom je pasterizácia, ktorá ničí choroboplodné zárodky. Hotové mlieko sa potom balí a expeduje do obchodov. Ak sa z neho vyrábajú jogurty, syry alebo iné produkty, zostáva v mliekarni na ďalšie spracovanie.
V obchode sa môžeme stretnúť s troma hlavnými typmi mlieka podľa spôsobu ošetrenia: čerstvé, s predĺženou trvanlivosťou a trvanlivé.
- Čerstvé mlieko má trvanlivosť do 7 dní a musí sa skladovať v chlade (4-8 °C). Prechádza pasterizáciou (85 °C, počas 1-2 s), vďaka čomu dochádza k zničeniu choroboplodných mikroorganizmov.
- Mlieko s predĺženou trvanlivosťou vydrží 20-40 dní a tiež sa uchováva v chlade. Je ošetrené teplotou vyššou než 85 °C, ale nižšou než 137 °C, čo zabezpečuje zničenie choroboplodných mikroorganizmov pri takmer nezmenenej výživovej hodnote.
- Trvanlivé mlieko má trvanlivosť dlhšiu než 6 mesiacov a môže sa skladovať pri izbovej teplote (do 24 °C). Prechádza ultra vysokým ohrevom (137-142 °C, minimálne 1 s), čím sa zničia všetky mikroorganizmy aj spóry.
A2A2 mlieko
A2A2 mlieko predstavuje návrat k pôvodnej forme mlieka, ktorú pili naši predkovia. Toto mlieko obsahuje výlučne A2 beta-kazeín, proteín, ktorý sa prirodzene nachádzal v kravskom mlieku pred tisíckami rokov.
A2A2 mlieko sa odlišuje od bežného mlieka prítomnosťou výlučne A2 beta-kazeínu, zatiaľ čo bežné mlieko obsahuje kombináciu A1 a A2 beta-kazeínu. Historicky všetky kravy produkovali iba mlieko s A2 beta-kazeínom. Mutácia, ktorá spôsobila vznik A1 beta-kazeínu, sa objavila približne pred 5 000 až 10 000 rokmi v dôsledku selektívneho chovu, ktorý uprednostňoval kravy s vyššou produkciou mlieka.
tags: #tvorba #mlieka #u #kravy #proces
