Typické dezerty Bali: Sladká cesta po ostrove bohov
Aj keď samotné cestovanie robí naše životy sladšie, nikdy nie je na škodu pridať trošku viac cukru. Niektoré dezerty sú jednoducho neodolateľné a tak typické, že si ich automaticky pri návšteve tej či onej krajiny musíte dať. Ostrov bohov, tak niekedy nazývajú indonézsky ostrovček Bali.
Osobitnou kapitolou je jedlo. Bali je rajom pre milovníkov exotických chutí, ryže, ovocia, zeleniny, rôznych ochucovacích omáčok. Základom je ryža, ktorá sa podáva vždy, a jedlo Nasi Goreng, ktorému Indonézania hovoria vyprážaná ryža, a zlepšujú ho rôznymi druhmi zeleniny, vajíčkami a omáčkami. Tento jednoduchý a lacný pokrm chutí obzvlášť dobre v kombinácii s karí, rybami, mäsom a exotickým korením.
Na Bali je základom stravy ryža. Na raňajky, na obed aj na večeru. Bez ryže sa neráta žiadne jedlo. Jeden večer som miestnej rodine v Amede piekla slovenské zemiakové placky s kuracími pečienkami. A ako ich jedli? S ryžou. Ryža sa pestuje na každom možnom kúsku zeme, veľmi slávne sú ryžové terasy v okolí Ubudu. Národným a veľmi obľúbeným jedlom je Nasi Goreng, čo je vlastne ryža so zeleninou a chilli, ale môže obsahovať aj kuracie či iné mäso. Často je podávané s krevetovými krekrami a koľko je regiónov na Bali, toľko je aj receptov Nasi Goreng.
Ako vzniklo toto jedlo? Podľa legendy na kráľovskom dvore robili hostinu, na ktorú navarili na jeden stôl jedlá s ryžou a na druhý jedlá s rezancami. Po skončení hostiny, to čo zostalo z ryžového stola zmiešali dokopy a dali chudobným.
Balijčania zbožňujú štipľavé jedlá, to čo ja ani neochutnám, malé detičky jedia ako keby sa nechumelilo. Ostrá omáčka Sambal, ktorá sa pripravuje z čerstvého chilli, vženie slzy do očí hneď dvakrát, keď ho jete a keď sa ho zbavujete 😊. Na Bali sa je ryža aj na raňajky, ale ako turista si môžete dať aj niečo iné, napríklad omeletu, toasty alebo palacinku. No palacinka je hrubá takmer pol centimetra a zapekajú do nej celé kusy banánu.
Apropo, banány, pestujú ich hneď niekoľko druhov. Bola som v pomykove, lebo som ich chcela na jedenie. Predavač ma poučil, že niektoré banány sa používajú na pečenie či varenie, niektoré na jedenie ako sme zvyknutí u nás. Hotová veda. Mojím obľúbeným jedlom je Pisang Goreng, čo je vypražený banán v cestíčku, podávaný s medom alebo s ovocím.
Keď sme pri ovocí, môžete si vybrať z nespočetného množstva druhov, ktoré u nás ani neuvidíte. Také ovocie rambutan je úplne divné na pohľad, ale výborné na chuť, ktorá sa trošku približuje nám známemu liči. Alebo také dragon fruit, má nenormálne purpurovú sladkú dužinu s čiernymi malými zrnkami.
Čo vlastne Balijčania jedia? Dá sa povedať, že všetko. Balijčania sú hinduisti, ale nemajú striktne zakázané jesť hovädzie mäso, niektoré reštaurácie ho v pohode ponúkajú a niektorí Balijčania ho aj jedia. Úplne typické, neopakovateľné jedlo je saté. Môže byť kuracie, hovädzie, ba dokonca aj rybacie. Rybacie saté je pre mňa špeciálne, pripravuje sa ako pasta z rybacieho mäsa pomiešaného so strúhaným kokosom. Čo vlastne saté je? Je to mäso opekané na kúsku bambusu na grile a podáva sa, ako inak, s ryžou, a s arašidovou omáčkou, v ktorej môžete natrafiť aj na kúsky arašidov. Normálne sa mi zbiehajú slinky, keď o tom píšem.
Osobitou kapitolou sú ryby a plody mora. Dusená ryba so zázvorom v banánovom liste pečená na grile, Ikan Pepes, to je jedna báseň. Toto jedlo musím mať vždy, keď som na Bali. Kúsky ryby sú veľmi šťavnaté a korenie so zázvorom dáva celému jedlu zvláštnu špecifickú chuť. Klasické kalamáre, krevety alebo chobotnicu dostanete v každom lepšom warungu alebo reštaurácii. Ak mali rybári šťastie. Kuracie, či iná hydina, to je bežné jedlo Balijčanov.
Nasi Campur Bali
Keď som naposledy odchádzala po dvoch mesiacoch z Bali, na rozlúčkovú večeru sme mali Tutu kačku. Tutu kačka, alebo môže byť aj kura, sa varí vcelku veľmi pomaly niekoľko hodín v hrnci s korením, a je plnená zemiakmi.
Pre mňa sú balijské polievky veľkou špecialitou. V kuracej polievke si kľudne môžete nájsť dlhé ryžové rezance, kuracie mäso, na tvrdo uvarené vajce a guličku z cesta. Alebo špeciálna polievka bakso. Bakso môže byť štipľavé alebo bez chilli. V polievke plávajú väčšie či menšie guličky z cesta a v ich vnútri je buď polovica na tvrdo uvareného vajca, alebo chilli alebo kúsok mäsa.
Keď hovoríme o jedle, nesmieme zabudnúť na nápoje, ktoré Balijčania popíjajú. Rôzne džúsy z čerstvého ovocia sú samozrejmosťou. Pozornosť si zaslúži určite balijská káva. Je veľmi jemne mletá a veľmi lahodná. Odporúčam ochutnať cibetkovú kávu, najdrahšiu kávu na svete. Kilo kávy stojí aj 300 USD. Nemusíte kupovať hneď kilo, stačí šálka. A že nebudete piť niečo, čo zvieratko vykakalo?
Pokiaľ chcete ochutnať miestny alkohol, vyskúšajte palmové víno, čuch bude možno protestovať, ale chuť povie ok. Silnejšia pálenka je arak, fajnové pitie je arak zmiešaný s medom. A nesmieme zabudnúť na všadeprítomné miestne pivo Bintang (v preklade hviezda) v tretinkových alebo pollitrových fľašiach. K popíjaniu Balijčania radi zajedajú rôzne druhy orieškov alebo pre nás exotické druhy rybacích krekrov. Úplná špecialitka sú sušené rybičky, ktoré sa poprášia múkou a vypražia v oleji. V nevypraženom stave nenormálne smrdia, ale ako vypražené čipsy sú úplne perfektné.
A kde sa na Bali najlepšie najete? Osobne som sa nestretla s jedlom, ktoré by mi vyslovene nechutilo. Na juhu v turistických centrách nájdete reštaurácií od výmyslu sveta, dokonca pizzérie, McDonald aj Starbacks. Keď som sa autom presúvala z Loviny do Amedu, na pobreží som zastavila v jednom warungu. Bola som hladná a v zásade mi bolo jedno, čo budem jesť. Tetuška nevedela ani slovo po anglicky, ale medzinárodné gesto, že chcem jesť, pochopila rýchlo. Prstom som jej ukázala na kura, saté a nejakú zeleninu. Poctivo mi nabrala na tanier, rukou, načo naberačku špiniť. Pozerám, že vajíčka predáva len tak bez chladničky, vonku cez 30°C. Ale bolo to chutné, a žiadne žalúdočné potiaže sa nedostavili.
Jednoznačne, či ste vegetarián, či mäsožravec, balijská kuchyňa je priateľská ku každému a ponúka neskutočné množstvo chutí a vôní.
KU DE TA - Kulinársky zážitok na pláži Seminyak
V roku 2000 bol otvorený na pláži Seminyak podnik KU DE TA, ktorý by sme mohli nazvať bar, reštaurácia, lounge, záhrada. Dnes sa tento moderný a minimalistický lokál radí medzi tie najprestížnejšie nielen na Bali, ale v celej Ázii. KU DE TA má 350 zamestnancov, ktorí denne obslúžia priemerne 1000 hostí. Ľudia navštevujú túto reštauráciu hlavne aby videli a boli videní v najlepšej spoločnosti na Bali, aby sa dobre najedli a napili, aby mohli pozorovať západ slnka s dobrým koktejlom v ruke a aby si zatancovali na živé dídžejské sety.
KU DE TA
Mejekawi: Degustačná kuchyňa a laboratórium
Názov Mejekawi pramení v starobalijštine a voľný preklad by mohol byť „posvätený stôl“. Pri výbere surovín sa zameriavajú na najkvalitnejšie miestne produkty. Ponuku á la carte nemajú, v ponuke sú len dve degustačné menu, sedem a jedenásť chodov. Kuchyňa je založená na výbere kvalitných lokálnych potravín, tradičných balijských receptov a použitia high-tech vybavenia. Výsledok sú jednohubky, ktoré reprezentujú modernú tvár balinézskej a medzinárodnej kuchyne. Mená, ktoré stoja za jedlami sú Benjamin James Cross - executive chef, a Stephen Moore - head chef.
Po výbuchoch na Bali v roku 2002 sa sprísnili bezpečnostné opatrenia. Týka sa to najmä hotelov a nočných klubov, ktoré navštevujú turisti. Preto pred vstupom do známeho klubu KU DE TA nás sekuriťáci letmo prehľadajú. Po uvítaní a skontrolovaní rezervácie nás pohľadná slečna uvádza k nášmu stolu. Prechádzame cez dvor, vstupujeme po schodoch a sadáme si k rezervovanému stolu pri otvorenej kuchyni, v ktorej pracuje tím asi desiatich ľudí. Panuje dobre organizovaný ruch pod taktovkou vysokého brita, ktorého poznám z obrázku v časopise. Je to Stephen Moore. Stoličky nám od stola odťahujú usmievavý čašníci. Je tu viac personálu ako hostí. Každý z hostí má okrem svojho takpovediac osobného čašníka ešte ďaľších k dispozícii pre prípadnú potrebu vody, vína atď. Väčšinou mi takýto naškrobený štýl prekáža, ale teraz mi to nejak nevadí. Možno preto, lebo sa každý nenútene usmieva, možno preto že mi to nejak zapadá do tohto rámca.
S výberom jedla nemáme väčšie potiaže. V ponuke je sedemchodové, alebo jedenásťchodové degustačné menu. Objednávame si po jednom z každého. Úvodným jedlom oboch menu je rovnaké. Ceviche z Koralového pstruha. Ceviche, surové rybie mäso je veľmi typická záležitosť pre peruánsku gastronómiu. Ceviche môže byť veľmi rôznorodé, ale v princípe je to koktejl zo sladkovodných rýb (najčastejšie pstruh), morských rýb, alebo morských plodov (najčastejšie krevety) ochutených limetkovou, alebo octovou zálievkou. Celé to býva podávané v malej miske, ozdobené pásikmi cibule, koriandrom atď.
Rôzne formy ceviche som mal možnosť ochutnať na mojich potulkoch po Peru, takže mám potrebný rozhľad, aby som mohol byť objektívny. To čo som mal možnosť ochutnať tu v Mejekawi, je päťhviezdičkové ceviche. Latka na úvod je vysoko. Druhým jedlom jedásťchodového menu je typické indonézske jedlo, najtypickejšie jedlo pre Bali a najvyhlásenejším miestom na jeho konzumáciu je vnútrozemie, okolie mestečka Ubud. V balinézštine sa to jedlo povie Babi Guling - kojené prasiatko. Dostávam ho v dosť nezvyčajnej forme teriny. Práve tieto fúzie tradičných jedál a modernej úpravy sú dnes veľmi trendovou záležitosťou. Je to pochúťka. Druhým jedlom sedemchodového menu sú krokety pripravené zo šunky Iberico. Dosť nečakaný kúsok, ale podčiarkuje medzinárodnosť tejto kuchyne. Krokety sú zvonka chrumkavé a vnútri mäkká masa dobre zvolených a ochutených ingrediencií. Vydarené.
Po krátkej prestávke dostávame misku s kocočkami vareného hovädzieho mäsa a zeleninou. Prívetivá čašníčka, ktorá ma zakaždým familiárne oslovuje krstným menom, nalieva do misky horúci vývar v priamom prenose. Takto vzniká tretí chod, spoločný pre obe menu, silný vývar z hovädzieho chvosta. Veľmi delikátna záležitosť, oceňujem najmä mäkkosť mäsa a výbornú chuť polievky. Porcie sú naozaj malé, takže po chvíli už zvedavo čakám na ďalší chod. Štvrtý a piaty chod dostávam len ja v jedenásťchodovom menu. Štvrtý je zeleninový šalát z organickej zeleniny v štýle Bedugul. Bedugul je oblasť na Bali, ktorá sa nachádza v centrálnej, až severnej časti, na ceste medzi Denpasarom a Singarajou, neďaleko od jazera Bratan. Zelenina je čerstvá a šťavnatá. Od zeleninového šalátu som čakal, že bude len tak do počtu, aby bolo menu čo najpestrejšie, ale skoro som odpadol. Bolo to niečo úžasné čo ma dostalo na lopatky. Tento šalát by som odporúčal ako pomôcku pre vegetariánov, ktorý chcú primäť mäsožravcov na vieru. Niečo neskutočné! Piaty chod je rolka z homára. Tiež v trochu nezvyčajnej forme. Chvost z homára je nakrájaný na tenulinké plátky a následne uložený na sladký brioche. Dobrý nápad a chutí to skvostne. Fakt dobré!
Počas krátkej prestávky, na moje vyžiadanie prichádza k nášmu stolu človek, ktorý to tu má pod palcom, šefkuchár Stephen Moore. Ešte nie je koniec, ale ja mám chuť mu poblahoželať ku kreáciám ktoré dostávame. Stephen varil počas uplynulých dvadsiatich rokov v reštauráciách, ktoré sú radené do svetovej špičky. Som rád že ho spoznávam osobne. Veľa času na rozhovor však nemáme, jeho čakajú povinnosti a mňa šiesty chod, ktorý je súčasne štvrtý chod sedemchodového menu, dusené plody mora. Na panvičke máme tigrie krevety, bielu rybu a mušle. Podávané s dobre opečeným toastom. Osviežujúci a chutný chod.
Ako hlavné jedlo dostávame pečené hovädzie rebierko s červenou curry omáčkou a vajíčkom a pre druhé menu je to jahňacia kotleta. Jahňacia kotleta je upečená presne podľa môjho gusta, taká medium raw. Hovädzie rebierko je však na môj vkus už trochu také kompaktné, také jemne suchšie. Uvítal by som viac šťavy, ale po rozkrojení vajíčka, ktoré sa v momente roztečie na taniery, to dostáva tie správne grády.
Po krátkom oddychu prichádzajú na rad dezerty. Pre jedenásťchodové menu štyri a pre sedemchodové dva. V tom dlhšom menu mi spomedzi marshmallow, macaronom, jogurtom a panna cottou príde najoriginálnejšia práve trochu svojská panna cotta, tu nazývaná Pandanbert. V kratšom menu je puding a „čokoládová zem“. Tieto dezerty by v akejkoľvek reštaurácii, kde by som sedel s menšími očakávaniami, obstáli, ale tu som pravdupovediac trolinku sklamaný. Nie len kreáciami, ale aj tým, že do jedenásť chodového menu zaradili až štyri dezerty. Kôli objektivite treba však povedať, že nie som veľký konzument sladkého a aby ma dezert nadchol, to musí byť bomba.
Dojmy a hodnotenia vznikli na základe jednej konkrétnej návštevy. Kvalita jedla, personálu atď. sa mohla medzičasom zmeniť. Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám.
Ak ste sa ešte nerozhodli, či cestovať alebo necestovať na Bali, príďte si vypočuť informácie z prvej ruky o cestách na Bali - 22.5. Alebo ak chcete zažiť špeciálny kulinársky zážitok s indonézskou kuchyňou a dozvedieť sa Ako cestovať na Bali bez cestovky, príďte 29.5.
