U Marka: Mexický hovädzí recept a história stravovania na Slovensku

Ako sa stravovali naši predkovia? Kuchyňa je našim chutiam i srdciam blízka. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako vyzeralo stravovanie na Slovensku v minulosti a na záver si predstavíme jeden inšpiratívny recept.

História stravovania na Slovensku

Údaje siahajúce až do druhej polovice 19. storočia dokumentujú, že strava našich predkov bola prevažne rastlinná. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Hlavnou zložkou potravy boli obilniny (najmä čierne). Proso, ovos, pohánka a pšeno boli bežné plodiny.

V období neúrody sa ako alternatívny zdroj múky používali žalude. Z obilia sa pripravovali rôzne jedlá, napríklad rezance, knedle a pod. Dôležitou súčasťou stravy bol chlieb a výrobky z cesta (posúchy, osúchy). Lesné plody sa zbierali väčšinou divo rastúce. Pestovali sa jablone, hrušky, slivky, čerešne atď.

V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu, ktorý sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený bol zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody.

Naši predkovia si sušili mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Pili aj nekvasené pivo. Ďalším obľúbeným nápojom bolo mlieko (často kyslé), žinčica, srvátka, bryndza a pod. Zbierané boli aj bylinky ako materina dúška a huby rôznych druhov.

Hlavným jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Potrava sa konzumovala surovú. Drevenými kliešťami sa vyberali žeravé uhlíky z ohniska do nádoby s vodou.

Varilo sa na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Mäso sa jedlo len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Ak sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina, tak sa mäso sušilo alebo údením. Výnimkou boli fašiangy, keď sa robili zabíjačky.

Potraviny vyrobené z mlieka často nahrádzali mäso. Chovali sa ovce. Vyrábal sa syr a oštiepky. Maslo sa v nádobe mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka, ktorý si niekde zvykli aj konzervovať. Dali ho do drevenej geletky, zatlačil kameňom a uložil do studenej komory. Niekde ho vytvarovali do homôľky a nad sporákom nechali usušiť. Vyrábali sa ale aj parenice. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza.

Na všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Niekde z šošovice, fazule alebo hrachu sa varila polievka. Piekli sa aj záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi. Na stole nechýbal med, huby, ovocie. Stravovanie bolo úzko spojené s ročnými obdobiami. Na jeseň a v zime sa jedlo viac kyslej kapusty a sušeného ovocia, kvasená kapusta. Na jar sa jedlo obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Na jeseň sa konzumovalo víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak.

Spôsob stravovania závisel od podmienok, v akých sa žilo. Jedlo sa skromne, striedmo a spoločne. Samotné stravovanie bolo významným aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Jedávalo sa v kultovom rohu miestnosti oproti peci. Gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.

Denná strava pozostávala z jedál z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa objavovalo na tanieri veľmi zriedkavo. Obľúbené boli polievky z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša. Kaše sa dochucovali medom, neskôr i cukrom. Tiež slíže či šífliky poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Pirohy sa plnili rôznou plnkou a varili sa vo vode. Plnka bola sladká alebo slaná. Pirohy sa pripravujú i dnes. Chlieb sa pieklo nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Dôležitou potravou bola kapusta. Používala sa po celý rok. Na zimu sa v pivnici či komore uchovali dlho čerstvé. Kapusta sa konzervovala nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Z kapusty sa varila najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok.

Zemiaky sa stali dôležitou potravou. Varili sa z nej polievky a rôzne prívarky. Zemiaky sa stali základom našej stravy. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky, ale aj placky, chleba i koláčov.

V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami. Nôž mal ho každý v puzdre za pásom. Vznik trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Príbory existovali už v 16. storočí. Ich v minulosti vyrábali. Bol to drevo a kov. Na obklady rúčok sa používala aj perleť, mušle, kosti či rohovina.

V rokoch po II. svetovej vojne sa pripravovala polievka zo strukovín v chudobných rodinách. Prosná kaša sa varila z uvareného prosa. Krumple mali skôr charakter prívarku zo zemiakov a kyslej kapusty.

Na prelome 19. a 20. storočia mali obľúbenosť bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Táto obľúbenosť pretrvávala aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Do cesta sa nedávala voda i kypriace prostriedky. Pečený na liste kapusty bol kapustník. Posúchy sa pripravovali z chlebového cesta. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Posúchy sa plnili tvarohom, bryndzou, makom a pod. Pečivo sa piekli zo zvyškov cesta. Posúšok sa v príprave veľmi neodlišoval od chleba. Po I. svetovej vojne sa na stole v každej horehronskej domácnosti objavili lokše. Lokše sa pripravovali z obyčajnej chlebovej múky, neskôr už aj s mliekom. Na Vianocami sa piekli po jednotlivých domácnostiach. Boli na nerozoznanie od chleba. V minulosti sa doň zapekal nevestin prsteň. Na vianočné cesto vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím. Piekli sa pleteňák, rozhaňaník, rozhaňanec (pascha). Pascha sa pripravovala z mlieka a vajec. Mala okrúhly až vencový tvar. Natierala sa žĺtkami a cukrom. Medzi novšie pečivo patrili šišky, ktoré však nemali v regióne dlhú tradíciu. Začali sa piecť až po I. svetovej vojne. Ľudia sa bránili tieto novoty, a z toho dôvodu sa po 1I. svetovej vojne zmenila techniku ich prípravy.

Obyvateľ tohto kraja je veľkým milovníkom cestovín. Pripravovali závarkové cestoviny do polievok i tzv. rezance na sucho, trhance alebo ,šúľky, šúľance. Ďalším obľúbeným jedlom boli guľky z haluškového cesta s nakrájaným údeným mäsom.

V strave Horehroncov hrali oddávna dôležitú rolu polievky. Boli neodmysliteľnou súčasťou jedálnička, najmä pri práci na poli, v lese a pod. Do kategórie najstarších patria husté polievky. Medzi ne patrila kapustnica alebo šošovicová polievka. Polievka sa varievala vo viacerých obmenách. Na husto sa bežne varievali i krumple. Významné miesto v kuchyni na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany. Neskôr sa na stole objavovali mäsové polievky. Obľúbená bola kapustová polievku, pripravovanú i v polovici 20. storočia. Z mäsových polievok sa varievala držková (drobková) a barania polievka. Hranica medzi omáčkou a hustou polievkou bol v minulosti minimálny. Omáčky sa zahusťovali smotanou a múkou. Obľúbený bol napr. papsún. Papsún sa pripravoval z mlieka a zápražky. Zápražka sa dochucovala cukru a octom. V tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť.

Na prípravu jedál sa používala masť' a maslo. Vitello). Strava bola bohatá na tukmi, mliekom a mliečnymi produktmi, ako aj vajciami. Mäso sa na stole nenachádzalo často. Konzumovala sa bravčovina a hovädzina. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Na prelome 19. a 20. storočia bolo zvykom ešte chytanie žiab do polievky. Bravčovina sa jedla najmä v zime, "keď' sneh skape". Konzumovala sa slanina a sadlo (topená masť z mastných častí bravčoviny). Po I. svetovej vojne sa varievalo osvedčeným spôsobom prípravy zápražky z údenej slaniny. Mliečne výrobky tvorili dôležitú súčasť stravy. Z mlieka sa vyrábala urda ,kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza.

Vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. Neskôr si domov si vystavali studne s príklopom. Obľúbeným nápojom bola pálenka. Pila sa fefermincka, drienkovica, či chabzovica. Pálenka sa pila pre jej povzbudzujúci a liečivý účinok. Pivo sa konzumovalo na Horehroní v malej miere. Víno a čaj patrili tiež medzi novšie nápoje. Bylinky sa používali na liečivé účely. Pili sa rôzne bylinkové čaje.

Slávnostná a príležitostná strava sa vždy odlišoval od celotýždennej. Používali sa špeciálne pokrmy. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Pôstne obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. Nepoužívalo sa ani maslo. Na Štedrý deň sa dodržiaval celodenný pôst až do večere. Na večeru sa podávala kapustnica, krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu aj mlieko. Všetkým sviatkom predchádzajú pôsty - očistné kúry. Od 11. novembra sedem týždne pred Štedrým dňom drží advent. V tomto období sa odporúčalo zdržať nadmerného jedenia a pitia. Štedrovečerná večera sa v porovnaní s tradičnou príliš nezmenila. Významný deň zaznamenal život aj vo svadobnej hostine. V minulosti bola svadobná hostina jednoduchá. V druhej polovici 19. storočia sa už jedlo viac mäsa. Vo väčšej miere sa pilo až koncom 19 storočia. Podobné boli aj hostiny po ukončení stavby domu. Na hostinách sa podávala pálenka, na prelome storočí pribudli i koláče.

Ľudia žili bez rozhlasu a najmä bez televízie. Večer sa rozprávali o tom, čo sa cez deň udialo - o ľuďoch, o práci, o zvieratách, o prírode. Poznali svojich známych a blízkych až do niekoľkých generácií. Život ľudí sa riadil rytmom prírody a príroda ho určovala štyrmi ročnými obdobiami. Na jeseň a v zime sa jedlo viac kyslá kapusta. Na jar sa jedlo obilie, v lete ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Na jeseň sa konzumovala kapustu, cibuľu, cesnak.

Bryndzové pirohy - tradičné slovenské jedlo

Mexický hovädzí recept od Marka

Aj keď je slovenské stravovanie bohaté na tradície, občas je dobré inšpirovať sa aj inými kuchyňami. Marko nám prináša recept na chutné mexické hovädzie mäso, ktoré si môžete pripraviť doma.

Ingrediencie:

  • Hovädzie mäso
  • Olivový olej
  • Mrkva
  • Citrónová šťava
  • Sladkokyslá sójová omáčka
  • Korenie

Postup:

  1. Mäso nakrájame na menšie kúsky a marinujeme v olivovom oleji, citrónovej šťave a sójovej omáčke.
  2. Pridáme nakrájanú mrkvu a korenie podľa chuti.
  3. Pečieme v rúre alebo dusíme na panvici do mäkka.
  4. Podávame s basmati ryžou.

Ďalšie inšpirácie:

  • Thajské rezance
  • Thajské hovädzie karí
  • Thajské kuracie karí
  • Thajská chilli omáčka

Jednoduché a autentické tacos Carne Asada Street (s červenou a zelenou salsou)

Nechajte sa inšpirovať a vyskúšajte tento skvelý recept! Dobrú chuť!

tags: #u #marka #mexicky #hovadzi #recept

Populárne príspevky: