Učenie podľa Gordonovej metódy: Ako efektívne komunikovať s deťmi

Americký psychológ Thomas Gordon prišiel v roku 1962 s návodom pre rodičov, aby dokázali čo najlepšie komunikovať so svojím dieťaťom. Vychádza z toho, že výchova dieťaťa by sa nemala zakladať na trestoch, ale nemala by byť ani priveľmi liberálna. Podstatou je, že riešenie konfliktov medzi rodičmi a deťmi by nemalo mať víťaza a porazeného, ale získať by ním mali obidve strany. Zásadné je pritom aktívne načúvanie tomu druhému, vykomunikovanie postoja a jasne demonštrovaná snaha o porozumenie.

Praktické aplikácie Gordonovej metódy

Na šiestich situáciách si konkrétne ukážeme, ako táto metóda funguje:

1. Dieťa chce jesť samo a všade zanechá spúšť

Keď ho nakŕmim sama, je to oveľa rýchlejšie a jednoduchšie. To si v takejto situácii povie väčšina matiek. A uchyľujú sa k najrôznejším klamstvám, aby sa im podarilo vpratať do potomka jedlo. Ten sa však bráni. Nastáva boj kto z koho.

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Kým by ste začali dieťaťu vnucovať svoju vôľu, je lepšie sa ho spýtať: „Tak ty chceš jesť sám? Baví ťa to? Pripadáš si ako veľký?“ Tým mu preukážeme svoju snahu pochopiť jeho záujem o lyžičku. Následne však nastavíme limity, do ktorých premietneme svoj postoj: „Som rada, že sa snažíš jesť ako veľký, ale mňa by zase potešilo, keby to jedlo nebolo všade dookola. Vieš čo, vezmi si lyžicu a ja tiež a nakŕmime ťa spoločne.“

2. Dieťa nechce ísť včas spať

Celý deň ste sa so svojím dievčatkom nevideli a večer si to chcete vynahradiť. Dovolíte mu čokoľvek, hoci by už mala vlastne spať. Ono to využije a zaspávanie mierne odďaľuje. Vyžaduje maznanie, rozprávanie, potom pohár vody. Keď táto komédia trvá viac ako hodinu, už to nevydržíte, vybuchnete a bez milosti dieťa zaženiete do postele. A potom ľutujete, že ste neudržali nervy na uzde.

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVOVEJ METÓDY: Predovšetkým si potrebujeme uvedomiť, čo na tom odkladanom zaspávaní prekáža nám osobne. Väčšinou je to fakt, že už chceme mať chvíľku pre seba. Prečo teda dieťaťu nepovedať: „Už ma to nebaví. Je desať a ja som unavená, tiež si potrebujem odpočinúť. Takže ma už sem nevolaj, už neprídem. Dobrú noc, uvidíme sa ráno.“

Teraz je namieste uvažovať o tom, čo vedie dieťa k tomu, že sa takto správa. Bojí sa samo v izbe? Cíti sa odstrčené? Musíme sa ho na to spýtať. Ak odhalíme príčinu jeho večerného správania, je ďalším krokom spoločné hľadanie cesty k náprave. Ponúkneme mu alternatívy, aby si z nich samo vybralo.

3. Dieťa sa ustavične háda so súrodencami

Nepretržité konflikty medzi súrodencami, ktoré vedú až k agresivite, dokážu poriadne nabúrať atmosféru v rodine. Majú do nich rodičia vstupovať? Trestať a držať od seba obidve bojujúce strany?

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: V prvom rade je potrebné ozrejmiť agresorovi zásady sociálneho správania založeného na vzájomnom rešpekte: „Máš právo sa na sestru hnevať, ale ja sa nemôžem zmieriť s tým, že ju biješ. To sa nerobí.“ Keď sú nastavené limity, treba hľadať riešenie konfliktu. Najskôr vytvoriť vyhovujúce prostredie, teda počkať, až vášne opadnú, vypočuť obe strany, čo im prekáža a čo navrhujú. Rodič v tomto prípade vystupuje ako mediátor, pýta sa detí a vedie ich k riešeniu, bez toho, aby do celej situácie zasahoval. Obeť i agresor by mali dospieť k riešeniu, ktoré bude vyhovovať obom.

4. Dieťa každé ráno sa túla a chodí neskoro do škôlky

Každé ráno je to rovnaké. Čas letí a malý Matúš sa šuchce s oblečením, vŕta sa v jedle. Čím viac naňho doma tlačia, aby si pohol, tým viac je spomalený. Zakaždým sa to končí stresom, krikom a náhlením do škôlky.

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Potrebujeme zistiť, prečo sa Matúš šuchce. Vezmeme to zase okľukou, teda cez seba. „Pre mňa je dôležité, aby bol ráno pokoj, aby sme si to spolu užili, kým sa rozídeme, a nie aby sme sa hádali a potom vyrazili na poslednú chvíľu. A čo potrebuješ ty, aby bolo ráno v pohode? Viac času na prebúdzanie, na raňajky, na obliekanie? A čo sa s tým dá podľa teba robiť? Máme ťa budiť skôr? Oblečenie pripraviť už večer? Nachystať všetko na raňajky, aby boli rýchlo hotové?“ Zamyslíme sa však i nad tým, či sa dieťa nešuchtá preto, že má v škôlke nejaké problémy.

5. Dieťa sa v noci budí a lezie nám do postele

Keď mu to dovolíme pod podmienkou, že nás pri tom neprebudí, je to len momentálne riešenie. Ak sa totiž rodičia neodvážia povedať nie, príčina sa neodstráni, situácia sa môže ťahať a zhoršovať.

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: Najskôr si „vykolíkujeme“ vlastné územie a dieťaťu vysvetlíme vlastné potreby: „O deviatej večer si potrebujú ocko s mamičkou ľahnúť a spať celú noc, aby boli ráno odpočinutí. Nikto by ich nemal rušiť.“ Ak by sme skončili len pri tomto vyhlásení a opomenuli by sme potreby dieťaťa, odrazilo by sa to na jeho emočnom správaní. Takže je vždy lepší malý „brainstorming“, keď celú záležitosť preberieme a navrhneme východisko: „Ak sa s nami chceš prísť pomaznať do postele, tak nie uprostred noci, ale ráno a cez víkend. Potom sa dohodneme, čo budeme spolu celý deň robiť, čo by sa ti páčilo.“

6. Dieťa nezniesie zapnutý bezpečnostný pás v aute

Rodičia si často myslia, že je zbytočné stále dokola opakovať príkazy a zákazy, že ich dieťa aj tak nepočúva. Je to síce únavné, ale malému dieťaťu nejaký čas trvá, kým rozlúšti kódy medziľudského správania.

PRÍSTUP PODĽA GORDONOVEJ METÓDY: „Pre mňa je dôležité, aby si bol v aute v bezpečí a podľa pravidiel. Tie ja dodržiavam. Bez zapnutého pásu tam nemôžeš zostať. Ak tušíme, že dieťa sa bráni tomu, aby bolo pripútané, pretože je neposedné, pás ho škrtí a zabraňuje mu v pohybe, vysvetlíme mu, že o hodinku bude na ihrisku, kde sa vybehá a pohrá sa do sýtosti.

Podcast hmmm... | 80. Veľmi veľa rád o tom, ako komunikovať s deťmi a tínedžermi o náročných témach

Dvojičky v škole: Spolu alebo oddelene?

Čo sa nám môže zdať jasné - dvojičky patria k sebe a mali by byť spolu aj v škole či v škôlke, nie je tak jednoznačne vnímané všade vo svete. V niektorých krajinách musia mamičky dodnes bojovať so skostnateným školským systémom, ktorý dvojčatá pri zaraďovaní do tried automaticky rozdeľuje. V štátoch ako USA, Austrália či Holandsko, kde toto rozdeľovanie vo väčšine prípadov praktizujú, sa množia hlasy nespokojných rodičov, učiteľov a samotných detí, ktoré sa cítia traumatizované. Žiadny výskum jednoznačne nepreukázal správnosť tvrdenia, že by toto rozdeľovanie detí, v snahe vychovávať dve samostatné bytosti, bolo vždy užitočné.

Touto témou sa nedávno zaoberala aj profesorka Lynn Melby Gordon z Kalifornskej štátnej univerzity, sama matka dvojičiek. Jej minuloročná štúdia s názvom Dvojičky a ich rozdelenie v škôlke: Odlišné presvedčenia riaditeľov, učiteľov, rodičov a dvojčiat je vôbec prvou, ktorá sa zaujíma o to, ako sa na súčasne praktizovaný systém v Štátoch díva spoločnosť. Gordonovej prieskum bol zameraný na vekovú kategóriu škôlkari - prípravka. Zúčastnilo sa ho 131 riaditeľov škôl, 54 učiteľov v škôlke, 201 rodičov dvojičiek a 112 detí.

Z štúdie ďalej vyplýva, že až 81% predškolákov si želá zostať v škôlke spolu, reálne však 58% rozdelia. Pokiaľ ide o rodičov, nie je prekvapujúce, že až 95% je presvedčených, že svoje deti poznajú najlepšie a školy by mali splniť ich želanie a umiestňovať ich do jednej triedy. Zistenia hovoria, že 3% dvojičiek zaradených do rôznych tried v škôlke sú veľmi traumatizované. Dotknutých a svojím spôsobom týmto narušených detí je podľa rodičov však až 17%. Rozdeliť dvojičky má podľa Gordonovej význam v ojedinelých prípadoch. Napríklad, keď deti doma viditeľne vykazujú vzájomne problematické správanie.

Dôvody pre rozdelenie dvojičiek v škole

Nikto ich nebude porovnávať (napr. jeden je lepší športovec a druhý matematik).
Vyhnú sa nezdravej súťaživosti.
Vytvorenie spoločenskej nezávislosti.

Laická i odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že rozhodnutie by malo byť na pleciach rodičov. Tí môžu využiť aj odbornú pomoc a posudok psychológov.

Sestra špecialistka v pediatrickom ošetrovateľstve

Sestra špecialistka v pediatrickom ošetrovateľstve vykonáva špecializované pracovné činnosti v ošetrovateľskej starostlivosti o deti a dorast a zameriava sa na oblasť prevencie, diagnostiky, terapie, edukácie a inovácií v prístupe a starostlivosti o deti a dorast, vrátane Telehealth a medicíny.

Legislatívny rámec

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 513/2011 Z.z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania
Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 208/2024 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom)
Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 44/2008 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 74/2019 Z. z.

Odborná spôsobilosť

Na výkon tohto zamestnania sa vyžaduje:

Diplom o špecializácii dokladujúci odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (§ 2 ods.

Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zamestnaní sestra špecialistka v pediatrickom ošetrovateľstve sa získava nadobudnutím:

Vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra
Vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo v študijnom odbore ošetrovateľstvo
Vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe ošetrovateľstvo v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa bolo získané v študijnom programe a študijnom odbore podľa písmena b)

Poznámka: Na výkon povolania sestra špecialistka v pediatrickom ošetrovateľstve sa vyžaduje odborná prax v rozsahu potrebnom na získanie diplomu o špecializácii špecializačným štúdiom v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii, ktorým sa preukazuje odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 33 ods. 5) a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (§ 2 ods.

tags: #učenie #podľa #Gordonovej