Ulice obce Hubová: História, architektúra a súčasné výzvy

Obec Hubová, nachádzajúca sa približne 12 km od Ružomberka, je známa svojou bohatou históriou a kultúrou. V minulosti patrili sýpky k typickým hubovským štvordomom, kde žili pokope až 4 rodiny. Medzi najvýznamnejšie prvky obce patria historické sýpky a problematická výstavba diaľnice D1. Tento článok sa zameriava na ulice obce Hubová, s dôrazom na jej architektonické dedičstvo a dopravné výzvy.

Sýpky v Hubovej: Ukážka ľudovej architektúry

Ojedinelou súčasťou slovenských dediniek sú aj jedinečné sýpky či sypance. V obci Hubová objavíte hneď dve vzácne ľudové sýpky. Obe sýpky stoja na západnom okraji obce v blízkosti hlavnej cesty a sú ukážkou pôvodnej liptovskej ľudovej kultúry. Zároveň sú aj poslednými stavbami ľudovej architektúry v tejto obci. Kedysi na tomto mieste stáli až štyri sýpky.

Sýpky sú zrubové, jednoduché, pravouhlé, pokryté šindľovou strechou, ktorá má ostrý sklon (kvôli snehu v zime), dvere sú zo širokých dosiek, vo vnútri je hlinená podlaha.

Staršie sýpky boli zrubové. V dôsledku častých požiarov sa približne od prelomu 18. a 19. storočia začali na celom území Slovenska postupne stavať sýpky z nehorľavých materiálov, najmä z kameňa a tehál. Sýpky bývali prízemné, poschodové podpivničené, kombinované so senníkmi, jedno a viac priestorové a v rôznych stavebných konštrukciách. Steny aj klenba sýpok bývali z obidvoch strán omazané hrubou vrstvou blata kvôli izolácii. Drevené stropné hrady boli na múroch uložené tak, aby konce neprečnievali na vonkajšiu stranu. Vstup do sýpky bol vo forme výstupku a uzatváral sa kovovými dverami zavesenými na kamenných zárubniach.

Obilie sa v sýpkach nasýpalo do viacdielnych prieprav z dosák alebo do rozmernejších kadlubov a súsekov. Ak sa sýpka nachádzala vo dvore, okrem obilia v nej bývali uložené aj krosná a náradie na spracovanie textílií, natkané plátno, prázdne vrecia, truhly s odloženým zimným, resp.

Výtvarné prvky sa sústreďovali na stredný trám pôjda, kde býval solárny motív a rok, a na dvere, ktoré mali ozdobne umiestnené kováčske klince do tvaru solárneho motívu, kríža alebo len symetricky rozmiestnené do radov. Aj držadlo dverí bývalo ozdobnou kováčskou prácou.

Sýpky v Hrboltovej

Murované, kamenné sypárne v Hrboltovej stoja na Potočnej ulici v historickom jadre obce. Jedna pochádza pravdepodobne z roku 1850, susedná sýpka, stojaca vedľa požiarnej zbrojnice, je ešte staršia. Sypárne patria medzi najstaršie stavby v Hrboltovej. V minulosti sa nachádzali pozdĺž celej ulice Potočná medzi dvoma radmi dreveníc.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Ružomberku-Hrboltovej je rímskokatolícky kostol, ktorý tvorí dominantu tejto mestskej časti. Nachádza sa severozápadne od Ružomberka, na južnom okraji Hrboltovej. Kostol stojí na mieste staršieho ranogotického kostola z poslednej tretiny 13. storočia. Prvýkrát sa obec Hrboltová spomína v 15. storočí. Vtedy bol v osade postavený jeden z najstarších kostolíkov v Liptove zasvätený Kataríne Alexandrijskej, ktorý slúžil miestnym obyvateľom.

Kostol vznikol v 19. storočí prestavbou kostolíka z 13. storočia. Z pôvodného kostolíka sa zachovala časť bočnej kaplnky. Ako pribúdalo miestnych veriacich, starý kostolík už priestorovo nevyhovoval a začalo sa uvažovať o výstavbe nového kostola. Výstavba sa začala v roku 1827, pričom základy boli vysvätené 27. júna 1827. Ukončenie výstavby bolo plánované na rok 1828, no v tomto roku došlo ku zrúteniu veže. Táto udalosť predĺžila novostavbu a nový kostol bol daný do užívania v roku 1830.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1827-1830. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Nad portálom sa nachádza termálne okno.

Z ranogotického kostola sa dochovala iba svätyňa transformovaná na bočnú kaplnku súčasného kostola. Nachádza sa tu pôvodná krížová klenba s gotickým svorníkom. Počas reštaurátorského výskumu v roku 2011 boli odhalené tri konsekračné kríže. Nález konsekračných krížov dokazuje, že tu stál už v druhej polovici 13. storočia. S minulosťou súvisí aj objav gotického portálu, dnes už neexistujúcej sakristie, ktorý poukazuje na stredovekú stavbu väčšieho významu.

Problémy s výstavbou diaľnice D1 Turany - Hubová

Príspevok stručne opisuje najvýznamnejšie problémy v úseku diaľnice D1 Turany - Hubová, ktoré počas prípravy údolného variantu vedeného v morfologicky, geotechnicky, urbanisticky a environmentálne exponovanom území neboli včas detegované. V posledných troch rokoch sa na posúdenie jednotlivých variantov trasy diaľnice D1 Turany - Hubová spracovalo niekoľko technických štúdií, ktorých výsledok hovoril jasne v prospech alternatívnych tunelových variantov. Napriek jasným záverom posledných štyroch štúdií je zrejmé, že opätovne prebiehajúca príprava úseku D1 Turany - Hubová sa začína s drobnými obmenami uberať tým istým údolným variantom.

Už v polovici 80. rokov minulého storočia, keď sa začala prvýkrát posudzovať trasa diaľnice na tomto úseku, z analýz ako najprijateľnejší vychádzal variant s tunelom Korbeľka. V záverečnom stanovisku rezortu životného prostredia z 12. novembra 2002 sa dočítame, že environmentálne aj socioekonomicky najprijateľnejšie riešenie diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová je variant B1 s tunelom Korbeľka, a to nielen z hľadiska prírody, ale aj miestnych obyvateľov.

Napriek záverom správy IGHP a procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý odporučil variant B1 s tunelom Korbeľka, nariadilo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR (MDPaT) listom číslo 1053/2430-05 zo dňa 30. 6. 2005 pripravovať údolný variant B2 s tunelmi Šútovo, Malá Fatra, Rojkov a Havran (celková dĺžka tunelov bola 4 900 m).

Počas zrýchlenej prípravy dokumentácie na územné rozhodnutie (DÚR), ktorá bola spracovaná v roku 2007 ako súčasť prípravy projektov PPP, vyhľadal zodpovedný riešiteľ spoločensky výhodnejšiu trasu s maximálnym možným prispôsobením sa konfigurácii terénu, pri ktorej nie sú potrebné tunely Šútovo a Malá Fatra uvažované v štúdii (pozri Inžinierske stavby 2/2008). Spomínané tunely Šútovo a Malá Fatra, ktoré podchádzali chránené územia a ich ochranné pásma, boli nahradené zárezmi hlbokými asi 30 m. V dôsledku zrýchlenej prípravy a následného vybavenia súhlasných stanovísk k predloženej dokumentácii na územné rozhodnutie sa doriešenie vzťahov k dotknutým subjektom, mimovládnym organizáciám a správcovským organizáciám národných parkov presunulo do ďalšieho stupňa prípravy dokumentácie, nehovoriac o nevykonaní aspoň predbežného rozboru geotechnického rizika v trase údolného variantu. Dokumentácia na stavebné povolenie (DSP) [2] predmetného úseku D1 bola opätovne spracovaná v zrýchlenom tempe ako súčasť prípravy projektov PPP a nedoriešené inžinierskogeologické a geotechnické problémy, ako aj v prechádzajúcom stupni nedoriešená problematika vzťahov k dotknutým subjektom sa opäťovne presúvali na plecia koncesionára.

V máji 2009 bola podpísaná koncesná zmluva na výstavbu diaľnice D1 formou PPP (balík 1). Napriek uvedeným problémom a protestom mimovládnych organizácií sa rozbehli takzvané prípravné práce (odhumusovanie, odlesnenie, výstavba prístupových komunikácií). Dňa 27. 5. 2010 vyzvalo 118 slovenských a českých vedcov a odborníkov Európsku komisiu, aby začala proti Slovensku infringement pre porušenie európskych smerníc pri výstavbe diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová. Výzvu adresovali komisárovi Janezovi Potočnikovi. Ani po 7-násobnej intervencii bývalej vlády SR Európska investičná banka neposkytla úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo financovanie celého prvého balíka PPP.

V druhej polovici roka 2010 bola pre Národnú diaľničnú spoločnosť vypracovaná Technicko-ekonomická štúdia [7], ktorej cieľom bolo nájsť z ekonomického, ekologického a realizačného hľadiska najvýhodnejší dopravný koridor pre navrhovanú komunikáciu nadradenej cestnej siete kategórie D26,5/120 (2T-7,5/100) v úseku medzi obcami Turany a Hubová, ktorý by zároveň slúžil aj na vedenie modernizovanej koridorovej železničnej trate Žilina - Košice v tomto úseku.

Turistické možnosti v okolí

Spojte návštevu historických sýpok na Liptove s ďalšími zaujímavosťami okolia. Ak chcete vidieť ďalšie zachované súbory tradičnej ľudovej architektúry, odporúčame návštevu neďalekého Vlkolínca. Aj samotné historické mesto Ružomberok ponúka mnoho - či už je to jeho Mauzóleom Andreja Hlinku, Liptovské múzeum či známa Galéria Ľudovíta Fullu. Hrboltová, ktorá je jednou z mestských častí Ružomberka, sa nachádza približne 6 km od centra mesta. Hubová je od kúpeľov v Lúčkach vzdialená 24,5 km, cesta autom vám zaberie 28 minút.

tags: #ulice #obce #Hubová

Populárne príspevky:

• Recept na Bravčový Perkelt
• Recept na feniklový čaj
• Lahodné dezerty s Salkom
• Recept na tvarohový koláč
• Slovenská Kuchyňa