Umelecká výroba z plechu a techniky spracovania kovov na Slovensku

Umelecká výroba z plechu a spracovanie kovov má na Slovensku bohatú históriu a tradíciu. Od ťažby rúd cez remeselné spracovanie až po moderné priemyselné postupy, kovy zohrávali a zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom a kultúrnom vývoji krajiny. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty umeleckej výroby z plechu, techniky spracovania kovov, historický kontext a súčasné trendy.

História spracovania kovov na Slovensku

História spracovania kovov na Slovensku je úzko spätá s bohatými náleziskami rúd, ktoré sa nachádzali na našom území. Chýry o týchto náleziskách sa dostali daleko za hranice Uhorska, čo prispelo k rozvoju baníctva a hutníctva. Ťažba medi a železa významne pozmenila vývoj ľudstva. Bronz, zliatina medi a cínu, umožnil výrobu pevnejších nástrojov a neskôr prispel k vzniku kováčstva.

Banské mestá získali prívlastky podľa kovov, ktoré sa v nich ťažili - zlatá Kremnica, strieborná Banská Štiavnica, medená Banská Bystrica. Spracovanie kovov dodnes pripomínajú názvy obcí ako Kováčová, Kováčovce, Košické Hámre, Medené Hámre, Huty, Maša, ako aj priezviská Kováč, Kováčik či Kovarík.

Do ľudového umenia kov vstupuje najmä v čase cechových remesiel. Mečiari, nožiari, výrobcovia brnení, cinári, zlatníci a zámočníci sa sústreďovali v mestách, zatiaľ čo kováči boli viac spojení s dedinou. V ľudovej kultúre nájdeme množstvo drobných kovových predmetov, ktoré si zručnejší roľníci a pastieri vyrábali sami.

Kováčstvo ako špecializované remeslo

Kováčstvo je najstarším špecializovaným remeslom slovenskej dediny. Kováčske vyhne, nazývané aj šmikne alebo kuzne, boli spočiatku majetkom obcí a kováčom ich dávali do prenájmu, čím vzniklo pomenovanie obecný kováč. Kováčska vyhňa stála osobitne na voľnom priestranstve, pri dome kováča. Mala aj vonkajší prístrešok na podkúvanie koní. Kováči boli vážení občania. Do polovice 18. Sortiment kováčskej výroby bol široký. Kované časti zvyšovali výkon a odolnosť poľnohospodárskeho náradia. Kovové podkovy chránili kopytá ťažných koní, niekde podkúvali aj kravy. Vyrábali tiež reťaze, obruče, ráfy, kariky, klince, kľúče, zámky, motyky, náhrobné a prícestné kríže. Vlastná kováčska práca vyžadovala veľkú fyzickú zdatnosť, silu a zručnosť. Patrónom kováčov bol svätý Egídius, kováč mučeník.

Na Slovensku prekvitalo zvonkárstvo najmä pred 1. svetovou vojnou. Bolo úzko späté s chovom oviec a dobytka. Do 20. storočia bolo rozšírené na Orave, v Liptove, na Pohroní, v Turci a Gemeri. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia zaoberali zvonkári v Jelšave. Vyrábali sa zvonce rôznych veľkostí a tvarov, zo železného plechu, zriedkavejšie z mosadze. V dielni pracovali okrem majstra štyria až piati učni. Konečnú fázu práce, ladenie, vykonával len majster zvonkár. Známa bola tiež výroba liatych zvoncov, zvlášť v Zázrivej, Ochtinej a vo Vlachove.

Etnické skupiny na Slovensku v roku 1788

Väčšina šperkov ako sponky, háčiky, pracky, ozdobné ihlice a gombíky patrila k funkčným doplnkom ľudového odevu. Zhotovovali ich z mosadze, pakfónu, železa a olova. Drobné kovové predmety vyrábali väčšinou samoukovia. Prvé začalo do šperkárstva prenikať striebro. V ľudových šperkoch sa uplatnil celý rad techník: odlievanie, rytie, výzdoba razidlami, vyklepávaním, tepaním, prepilovaním a vytláčaním.

Umelecké spracovanie kovov dnes

V súčasnosti sa umeleckému spracovaniu kovov venuje mnoho firiem a remeselníkov na Slovensku.

Medzi tradičné techniky patrí:

• Kovotlač: Ručné rotačné tvárnenie mäkkých plechov (meď, mosadz, hliník) do polguľových tvarov, ktoré slúžia ako polotovar na výrobu rôznych dekoratívnych a úžitkových predmetov.
• Tepanie: Technika umeleckého spracovania hlavne mäkkých kovov za studena, kedy sa rovný plech tvaruje do výšky, hĺbky, do oblých alebo ostrých záhybov pomocou prehlbovačov a razidiel.
• Cizelovanie: Jemnejšia technika tepania mäkkých kovov, pri ktorej sa drevenými prehlbovačmi vytvára požadovaná plastika.
• Rytectvo: Vytváranie ozdobného dekoru na rôzne predmety, väčšinou z farebných kovov, rytím, sekaním, gravírovaním.

Moderné technológie zahŕňajú:

• Rezanie vodným lúčom, laserom, plazmou, kyslíkom: Moderné technológie umožňujúce presné a efektívne delenie kovových materiálov.
• CNC obrábanie: Frézovanie, sústruženie, brúsenie, vŕtanie pomocou počítačovo riadených strojov.
• Zváranie: Spájanie kovových materiálov rôznymi technikami.
• Ohýbanie plechov a rúr: Tvarovanie kovových materiálov do požadovaných tvarov.
• Pieskovanie a lakovanie: Povrchová úprava kovových výrobkov.

Firmy a remeselníci

Na Slovensku pôsobí mnoho firiem a remeselníkov, ktorí sa venujú spracovaniu kovov. Medzi nimi sú:

• RETUX, s. r. Výrobky z nehrdzavejúcich ocelí.
• DANITA, spol. s r. o., Skalica: Výroba častí strojov a súčiastok na zákazku.
• Nova-S, a.s., Brezová pod Bradlom: Výroba strojov na spracovanie drôtov a pletív.
• ALMASTER s.r.o., Ivanka pri Dunaji: Výroba a predaj doplnkov k plastovým, hliníkovým a dreveným oknám.
• KOVO-M s.r.o., Skuteč, ČR: Zákazková strojárenská výroba. Zváračské práce. Výroba brán, plotov a oceľových konštrukcií.
• Metal One, s. r. o., Ladce: CNC obrábanie. Frézovanie, sústruženie, brúsenie, vŕtanie. Výroba prototypov a malosériových produktov.
• Dr. JKT s.r.o., Lovčica-Trubín: Predaj, servis a diagnostika priemyselných pohonov a hydraulických systémov.
• ERGOZET s.r.o., Brno: Kovoobrábacie práce, tepelné spracovanie a povrchové úpravy výrobkov.
• KOVATOM s.r.o., Strážovice, ČR: Výroba sústružených strojových dielov.
• ARTEMIS MACHINERY s. r. o., Bratislava: Kovoobrábanie. Trieskové opracovanie kovov, CNC frézovanie, hĺbkové vŕtanie.
• RP HUJO spol. s r.o., Bytča-Mikšová: Precízne obrábanie plechov. Ohýbanie, zváranie a ďalšie odborné postupy v oblasti spracovania plechov.
• STAPPERT SLOVENSKO a. s.: Ušľachtilé ocele.
• Kovovýroba MP s.r.o, Borský Mikuláš: Komplet kovovýroba výrobu nerezových ,hliníkových a ocelových konštrukcií.
• Dominik Gribus - KINGSTEEL, Nižný Tvarožec: Kovovýroba jednoduchých konštrukcií na mieru a iné zváracie práce.
• MALEX, s.r.o., Bratislava - Podunajské Biskupice: Profesionálna partia odborníkov na interiérové a exteriérové úpravy.
• T.S.TECHSTAV s.r.o., Detva: Stavebná firma zaoberajúca sa uskutočňovaním a dokončovaním realizácii stavieb.
• M & S WELD, s.r.o., Čadca: Kompletné zváracie práce.
• Kovovýroba Bielčik, Myjava: Kvalitné výrobky z kovu a nerezu. Klasické, posuvné či automatické garážové brány, ploty a mreže.
• Vladimír Šútor kovovyroba, Oslany: Zvaracske a zamocnicke prace kovovyrobu a aj predaj palivoveho dreva.
• UMELECKÉ KOVÁČSTVO NITRIANSKE PRAVNO s. r. o.: Kovovýroba-umelecká-zámočnícka-zákazková.
• VAMEX PLUS, spol. s r. o.: Výroba kovaných brán, zábradlí a plotových dielov.
• ZÁMOČNÍCTVO KOVO, spol. s r.o.: Výroba a montáž oceľových konštrukcií, hál, skladov, opláštovanie, kovovýroba, kované brány, nerezové brány a zábradlia.

Príklad majstra remesla: Cyril Horák

Denník Pravda priniesol príbeh Cyrila Horáka, ktorý sa venuje umeleckému spracovaniu kovu. Jeho cesta k remeslu bola zaujímavá. Už ako školák bol fascinovaný rozžeraveným železom a kováčskymi dňami na hrade Helfštýn. Hoci vyštudoval banícku fakultu, po troch rokoch odišiel a začal pracovať ako umelecký kováč. V družstve sa učil od staršieho majstra a zdokonaľoval sa metódou pokus-omyl. Po zmene režimu odišiel do Nemecka podkúvať kone a neskôr si otvoril dielňu v košickej Uličke historických remesiel. Cyril Horák vyrába interiérové doplnky, kozubové náradie, plastiky, kované misy či svietniky. Nevenuje sa exteriérovým výrobkom ani podkúvaniu koní. Svoje výrobky nefarbí, necháva vyniknúť čaro kovaného železa.

Cyril Horák pri práci

Unikátna zbierka zvoncov Mikuláša Gigaca

Ďalším zaujímavým príkladom je Mikuláš Gigac zo Šumiaca, ktorý zbiera zvonce viac ako pol storočia. Jeho zbierka obsahuje vyše dvetisíc zvoncov zo Slovenska aj zo sveta. Zvuk zvoncov mu pripomína detstvo, keď pomáhal starému otcovi pri pasení dobytka.

Charakteristickým produktom vandrovných drotárov boli opravy keramických, porcelánových, sklenených či plechových nádob, prípadne hospodárskeho náradia z iných materiálov, napr. z dreva, prútia, zo slamy a pod. Drotári drôtom spevňovali nielen poškodenú, ale aj novú hrnčinu, aby zabezpečili jej vyššiu životnosť, a na opravy smaltovaného riadu začali využívať plech. Praktické skúsenosti s opletaním nádob využili pri výrobe sít a sietí na okná hospodárskych budov.

Hlavným zákazníkom vandrovných drotárov bola masa zväčša chudobného vidieckeho obyvateľstva. Preto okrem šparákov boli prvé výrobky z drôtu a plechu určené výlučne na praktické využitie pri hospodárstve a ich funkčnosť a úžitkovosť prevažovala nad estetickým riešením. Prienik vandrovných drotárov do urbánneho prostredia a ich prechod na vyššie formy podnikania priniesol so sebou zdokonalenie pracovných postupov a masovú produkciu praktických a mnohostranne využiteľných výrobkov každodennej potreby na vysokej remeselnej i estetickej úrovni.

Koncom 19. storočia sa objavili aj remeselne i výtvarne náročne spracované, často tvarovo komplikované a bohato zdobené úžitkovo-dekoratívne predmety vyrábané na objednávku. Boli výrazne poznačené slohovými vplyvmi rôznorodého pôvodu a v drotárstve sa začal utvárať smer umeleckoremeselného spracovania drôtu, ktorého najvýraznejším predstaviteľom boli Dlhopoľčania Jozef Holánik-Bakeľ (1863 - 1942) a neskôr Jakub Šerík (1907 - 1988).

Drotári na rozdiel od iných ľudových remeselníkov a výrobcov nevyužívali lokálne prírodné suroviny, ale orientovali sa na priemyselne vyrábaný materiál. Základná surovina, s ktorou pracovali, bol oceľový drôt rôznych hrúbok vo viacerých tvrdostiach - tvrdý a polotvrdý sa používal na tvarovanie kostier a nosných častí výrobkov, výpletov a ornamentov, mäkký, tzv. viazací, na opletanie keramiky a spájanie (zošívanie) jednotlivých častí výrobkov, veľmi tvrdý na výrobu pružín.

Výlučne s drôtom pracovali drotári do polovice 19. storočia, s rozšírením smaltovaného riadu sa preorientovali aj na prácu s plechom. Na výrobky prichádzajúce do styku s potravinami najčastejšie používali pocínovaný, tzv. biely plech, mäkkým oceľovým plechom, tzv. čiernym, „plátali“ hrnce a vyrábali z neho predmety, na ktoré sa nekládli vysoké hygienické nároky alebo boli často vystavované vysokým teplotám (napr. pekáče). Plechy z farebných kovov - medi a mosadze - sa uplatnili v manufaktúrnej produkcii. Vyrábali sa z nich čajníky a kanvice, bábovnice, kotlíky na výrobu zmrzliny, samovary, lampáše a pod.

Drotárstvo sa v súčasnosti opäť sústreďuje najmä na spracovanie drôtu. Do škály materiálov pribudli nové druhy, mnohé s lepšími úžitkovými vlastnosťami či so zaujímavým vzhľadom (včelársky, antikorový, hliníkový, pozlátený, postriebrený a strieborný, farebne lakovaný), ale aj drôty s rozličnými profilmi (oválnym, hranatým a pod.). Využívajú sa v neobvyklých kombináciách navzájom či v kombinácii s inými, v minulosti neznámymi materiálmi.

Základný sortiment drotárskych pracovných nástrojov a pomôcok ostáva podnes prakticky nezmenený. Drotári si spočiatku vystačili s nožíkom, so šidlom, s oceľovým kladivom, dvomi základnými druhmi klieští (štípacími na odstrihávanie drôtu, tzv. cvikačkami, a kliešťami s okrúhlymi zahrotenými čeľusťami na jeho uťahovanie a tvarovanie) a koženou kapsou, v ktorej nosili náradie. Práca s plechom bola náročnejšia aj na pracovné nástroje a pomôcky. Pribudli kliešte s rôzne veľkými plochými čeľusťami na ohýbanie plechu, drevené kladivo na jeho vyklepávanie, rôzne nákovky (babky), nožnice na plech, kružidlá, priebojníky, pilníky a rašple, ručné letovačky (kolby), pomôcky na tvarovanie plechu, kyselina soľná, salmiak, cín, nity a plechové záplaty (fleky).

Na spracovanie drôtu vyvinuli drotári veľmi originálnu technológiu, založenú na ručnom ohýbaní a tvarovaní drôtu, bez použitia spájkovaných a zváraných spojov. Jednoduché pracovné postupy im umožňovali pracovať aj v tvrdých podmienkach vandrovky a veľmi rýchlo a efektívne sa prispôsobovať požiadavkám trhu.

Remeselné zručnosti získané pri opletaní nádob zúročili drotári pri zhotovovaní úžitkových predmetov. Výrobky z drôtu plietli a drôty sa navzájom zväzovali, stáčali alebo spájali pevnými či voľnými očkami. Základom každého drôteného predmetu bola kostra z hrubšieho drôtu, ktorá zároveň určovala i jeho tvar a vypĺňala sa rôznymi druhmi výpletov, najčastejšie špirálovitým alebo lineárnym viazaným, v menšej miere slučkovým, vychádzajúcim zo šitej čipky, alebo sieťami prevzatými z techník opletania keramiky, sporadicky aj špirálovitým a lineárnym obtáčaným a košikárskym výpletom. Hotové výrobky sa povrchovo upravovali cínovaním.

Drotárstvo sa rozvinulo vo viacerých podobách, ktoré takmer po celý čas existovali vedľa seba. Popri domáckej výrobe, keď celé rodiny (aj ženy a deti) celoročne opletali pre moravských hrnčiarov nový hlinený riad, aby zvýšili jeho odolnosť pri transporte na trhy a jarmoky, sa rozvíjala aj pochôdzková forma, ktorá postupne prevládla a drotárstvo sa stalo výlučne mužským zamestnaním.

V priebehu 19. storočia remeslo nadobudlo masový charakter. Od polovice 19. storočia prerástla vandrovka u mnohých drotárov do trvalého vysťahovalectva, a to aj do zámoria (do USA, Kanady, Brazílie, Argentíny, Mexika a Austrálie). Podnikavejší jednotlivci začali v cudzine postupne prechádzať na usadlý spôsob života. Prvé dielne slovenských drotárov vznikli ešte pred rokom 1850 v Prusku, menšie a stredne veľké podniky existovali aj v dnešnom Maďarsku a Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Belgicku, Holandsku, vo Francúzsku, v Rumunsku, Slovinsku, Chorvátsku, na Balkáne, v Tunisku, v zámorí v Kanade, Mexiku, Argentíne i Brazílii. Najlepšie podmienky na podnikanie našli drotári v USA, najväčšie a najúspešnejšie drotárske fabriky pôsobili v Rusku.

Dielenská výroba drotárstvo kvalitatívne pozdvihla. Orientácia na výrobu priniesla vyššie zárobky a životné i sociálne podmienky drotárov sa zlepšili. Pri práci s plechom dielne zav...

Tabuľka: Prehľad techník spracovania kovov

tags: #umelecká #výroba #z #plechu #techniky

Populárne príspevky:

• Tradičná pekáreň a penzión Noszkai
• Zloženie lístkového cesta
• Charakteristika a Vlastnosti Srnčieho Ratlíka
• Klasický recept na dusené kuracie stehná
• Inšpirácie pre tetovanie na stehno