Stav pestovania zemiakov na Slovensku a v EÚ

Pestovateľské plochy zemiakov na Slovensku zaznamenávajú pokles od roku 1989, kedy zberová plocha dosahovala 55-tisíc hektárov. V minulom roku sa táto plocha ustálila na úrovni 27-tisíc hektárov.

Napriek tomu však hektárové úrody v jednotlivých rokoch kolíšu. Helena Tibenská z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR to pripisuje hlavne nedostatočnému využívaniu genetického potenciálu, nízkou obmenou sadiva, nevyrovnanou minerálnou výživou a slabou chemickou ochranou. Nevyrovnaná zásoba živín v pôde podľa nej spôsobuje pokles úrod a ekonomickej efektívnosti pestovania zemiakov.

Ako TRENDU povedal Jozef Morbacher z odboru rastlinnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva SR, schválený Rozvojový program pestovania zemiakov do roku 2005 by mal zabezpečovať výrobu na úrovni slovenskej spotreby. Tá od začiatku 90. rokov tiež klesá. Slováci v súčasnosti spotrebujú v priemere približne 67 kg zemiakov za rok. V porovnaní s rokom 1990 je to o takmer 20 kg menej. Rozvojový program predpokladá, že do štyroch rokov sa na zberovej ploche 24-tisíc hektárov ročne vyprodukuje 480-tisíc ton zemiakov. Priemerná hektárová úroda tak mala dosiahnuť 20 t/ha. Hektárové úrody v krajinách Európskej únie sú už teraz oveľa vyššie. V minulom roku dosiahli pestovatelia v pätnástich členských krajinách únie v priemere 35,8 t/ha.

Poďme sa pozrieť na porovnanie hektárových úrod v niektorých krajinách EÚ a na Slovensku v rokoch 1996-2000:

PRAMEŇ: Časopis Brambory (ČR), Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Na Slovensku sa v minulom roku vyprodukovalo 418,8 tisíc ton zemiakov a jeho pestovatelia dosiahli hektárové úrody v priemere 15,5 t/ha. Na porovnanie, v Českej republike presiahli úrody 21,3 t/ha. Rozdiel v efektivite sa premieta aj do cien výrobcov. Kým na Slovensku sa v októbri pohybovali v rozmedzí 4,50 až 6,00 Sk/kg, v Česku to bolo 3,80 Kč/kg.

„Aj napriek nedostatku peňazí na kvalitnú chémiu a hnojenie sa postupne vyprofilujú kvalitní pestovatelia. Slabí skrachujú, pretože hranicou rentability je úroda minimálne 15 t zemiakov na jeden hektár. Tí, ktorí sú hlboko pod ňou, neprežijú,“ tvrdí J. Morbacher a dodáva, že postupne dochádza k vyčleneniu najlepších prvovýrobcov. Najvyššie hektárové úrody - v priemere od 19,5 po 26 t/ha - dosahujú poľnohospodári v okresoch Bratislava, Komárno, Galanta a Rimavská Sobota.

Tento rok sa očakáva nárast úrody zemiakov. Pestovateľské plochy zemiakov sú svojou výmerou v aktuálnom roku podobné vlaňajšku. Medziročne sa však očakáva výrazný nárast hektárových výnosov, a to o takmer štvrtinu na 27,5 t/ha.

Podľa tretieho odhadu by mala byť produkcia zemiakov v tomto roku približne o tretinu vyššia ako minulý rok, dosahujúc objem 174,4 tisíc ton. Priemerný výnos by mal byť 31,4 tony na hektár, čo by bol rekord od roku 1970.

Zemiaky zaraďujeme medzi plodiny náročné na živiny, preto i jedným zo základných predpokladov pestovateľského úspechu je zabezpečiť im optimálne množstvo živín v prijateľnej forme. Zemiaky majú vysoké požiadavky na pohotové živiny zo starej pôdnej sily po celú dobu vegetácie, preto je najefektívnejším spôsobom výživy zemiakov kombinácia organických a minerálnych hnojív, tzv. organominerálne hnojenie.

Najvýznamnejšou živinou, ktorá sa podieľa na výške dosiahnutej úrody a kvality zemiakov je dusík. Zemiaky úrodou jednej tony hľúz odoberú z pôdy približne 4 - 5 kg dusíka. Dusík má priamy vplyv na kvalitu zemiakov a patrí k základným stavebným prvkom, z ktorých sa tvoria bielkoviny. Avšak pozor na fakt, že so zvyšujúcou sa dávkou dusíka klesá jeho účinnosť.

K následkom nadmerného hnojenia dusíkom patrí oneskorené nasadzovanie hľúz, neskoršia zrelosť a tvorba šupky, častejšie poškodenie a deformácia hľúz, zvýšená náchylnosť k napadnutia baktériami r. Erwinia a voškami prenášajúcimi vírusové ochorenia. Ďalej môže prísť k zníženiu obsahu sušiny, k zvýšeniu výskytu dutosti hľúz, k zhoršenej schopnosti skladovania a častejšiemu tmavnutiu surových zemiakov pri priemyselnom spracovaní.

Pri hnojení sadbových zemiakov dusíkom má prvoradý význam výťažnosť hľúz sadbovej veľkosti, zdravotný stav, vitalita, skladovateľnosť a celková biologická hodnota sadby (sadbové hodnota). Zvýšenie podielu dusíka v pomere živín priemyselných hnojív je spojené s predĺžením vegetácie a tým aj s predĺžením obdobia možnosti infekcie vírusovými chorobami.

Pri hnojení konzumných zemiakov a zemiakov určených na spracovanie na potravinárske výrobky záleží popri výške úrody, obsahu sušiny, skladovateľnosti a nutričnej hodnoty aj na dobrej úrovni stolovej hodnoty a obsahu dusičnanov v hľuzách. Prílišná prevaha dusíka nad ostatnými živinami má za následok zhoršovaniu týchto ukazovateľov, čím následne vedie k zvýšenému nebezpečenstvu kumulácie dusičnanov v hľuzách.

Pestovateľská plocha zemiakov v EÚ pre zber v roku 2023 mierne klesá. Výmera, na ktorej sa pestujú zemiaky, bude v Európskej únii v roku 2023 naďalej klesať. Regióny a spôsoby použitia sú však ovplyvnené odlišne. V prvom rade poľnohospodári v západnej a strednej Európe trochu obmedzili pestovanie zemiakov na výrobu škrobu. Je to tak vo Francúzsku (-9 %), Holandsku (-8 %) a Švédsku (-5 %). Pre ostatné štáty nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Redukciu plôch na pestovanie škrobových zemiakov možno v južnej Európe pripísať predovšetkým potravinárskemu segmentu. Spracovanie nie je až také dôležité. Talianski výrobcovia však pravdepodobne plánovali viac „čipsovej“ suroviny, najmä zo skorého pestovania na juhu.

Len o južnej Európe sa už dá povedať, že sú tam podpriemerné výnosy. Napríklad Taliansku chýba 9 % na podobne slabý predchádzajúci rok. Čím severnejšie alebo severozápadnejšie, tým viac dávajú nedávne dažde dôvod na nádej na dobré výsledky.

tags: #urodnost #zemiakov #report

Populárne príspevky:

• Recenzie reštaurácií Bardejov
• Recepty na ajurvédske raňajky
• Rýchla Kuracia Sviečková
• Výbava pre bábätko
• Príprava na darovanie krvi