Útok diviaka na človeka: Prevencia a správanie sa pri stretnutí

V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie stretávame s diviakmi v blízkosti obydlí a v obytných zónach. Hoci priame útoky diviakov na človeka sú pomerne zriedkavé, ich prítomnosť môže spôsobovať škody na majetku a vyvolávať obavy u obyvateľov. V tomto článku sa zameriame na prevenciu útokov diviakov a na to, ako sa správať v prípade stretnutia s nimi.

Africký mor ošípaných a jeho vplyv

Slovensko, rovnako ako susedné krajiny, čelí hrozbe afrického moru ošípaných, vysoko nákazlivej choroby, ktorá postihuje diviaky a domáce ošípané. Úmrtnosť pri tejto chorobe dosahuje 90 až 95 percent. Hoci pre človeka a iné druhy zvierat nie je prenosná, pre chovateľov ošípaných predstavuje obrovské riziko.V posledných týždňoch zaznamenali na strednom Slovensku prípady afrického moru ošípaných u diviakov. Tento vírus je prenosný na všetky sviňovité a pre domáce ošípané je takmer vždy smrteľný. Hoci africký mor ošípaných nie je prenosný na človeka, je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) vyzýva chovateľov ošípaných, aby dodržiavali preventívne opatrenia, ako je prezliekanie sa pred vstupom k ošípaným, neskrmovanie čerstvých vecí a odpadu z jedla a nepodstielanie slamou.

Aktuálna situácia a ohrozené regióny:Slovenské prasatá a ich chovatelia sú zatiaľ v bezpečí, avšak výskyt moru ošípaných zaznamenali v severnom Maďarsku, len zhruba pol kilometra od slovenskej hranice v Trebišovskom okrese. Podobný nález diviaka s ochorením zaznamenali v januári v Maďarsku aj v blízkosti okresu Rimavská Sobota. Riziko prenosu nákazy na Slovensko je reálne, najmä z českej, prípadne aj z maďarskej strany. V Česku je na tom najhoršie Zlínsky kraj, ktorý priamo susedí so západnou hranicou Slovenska. Na Ukrajine sú infikované zvieratá 20 kilometrov od maďarskej a 65 kilometrov od slovenskej hranice.

Ako sa africký mor šíri?Africký mor ošípaných sa šíri hlavne migrujúcimi diviakmi v lese. Vírus sa šíri priamym aj nepriamym kontaktom a je rezistentný aj pri vysokom rozsahu teplôt a mimoriadne odolný. Podľa šéfa ŠVPS v uhynutom diviakovi vírus prežije aj jeden rok.

Preventívne opatrenia a odporúčania

Prevencia je kľúčová, pretože na africký mor ošípaných v súčasnosti neexistuje liek ani vakcína. Preventívne opatrenia sa týkajú veľkochovov aj malých chovateľov, ktorí majú len jednu ošípanú.

Pre chovateľov ošípaných:

Zabráňte kontaktu s diviakmi: Zabezpečte, aby ošípané nemali žiadny kontakt s diviakmi, a to ani nepriamo cez kontaminované predmety.
Hygiena: Dodržiavajte prísne hygienické opatrenia. Pri vstupe k ošípaným sa prezlečte a používajte vyhradenú obuv.
Krmivo: Dávajte pozor, aby krmivo nebolo lákadlom pre diviaky. Neskladujte krmivo voľne a zabezpečte, aby nebolo kontaminované. Nekŕmte ošípané zvyškami z kuchyne.
Podstielka: Nepodstielajte slamou, vhodnejšie sú piliny.
Monitorovanie: Sledujte zdravotný stav ošípaných a pri akýchkoľvek príznakoch ochorenia (horúčky, apatia, krvácanie) ihneď kontaktujte veterinárneho lekára.
Nahlásenie: Ak nájdete nakazené zviera, treba to ihneď oznámiť.

Pre poľovníkov:

Regulácia populácie diviakov: Aby sa zabránilo šíreniu moru, treba znížiť diviačiu populáciu.
Monitoring: Venujte pozornosť uhynutým diviakom a zisťujte, či príčinou úhynu nie je africký mor ošípaných.
Odstraňovanie uhynutých diviakov: Zabezpečte aktívne vyhľadávanie a bezpečné odstraňovanie uhynutej zajačej zveri, ako aj ulovenej zajačej zveri s príznakmi ochorenia. Telá musia byť neškodne odstránené v spracovateľskom podniku (kafilérii) alebo priamo na mieste zakopaním podľa usmernenia RVPS.
Obmedzenie lovu: V ohniskách nákazy sa lov zajačej zveri na spoločných poľovačkách neodporúča.

Všeobecné odporúčania:

Nenoste vírus na topánkach: Vírusové ochorenie sa šíri aj na topánkach, autami, diviakmi. Keď je nakazený, diviak by niekade prešiel, tak prejdete tadiaľ vy a donesiete si to domov z prechádzky so psom, z hríbov.
Mimoriadny lov diviakov: V rámci celého Slovenska je možný celoročný lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie.

Ako uviedlo ministerstvo na svojej webovej stránke, cieľom mimoriadneho lovu diviakov je prevencia proti šíreniu afrického moru v populácii diviačej zveri. „Týmto mimoriadnym povolením lovu sa dosiahne, že v rámci celého Slovenska bude možný celoročný lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie,“ vysvetlil agrorezort. Diviakov je na Slovensku možné loviť od 16.

Okrem Slovenska zápasia s africkým morom aj naši susedia v Poľsku a Maďarsku, rovnako v pobaltských krajinách a v Bulharsku. Najviac prípadov afrického moru ošípaných v Európe zaznamenali v Rumunsku.

Prevencia výskytu diviakov v obytných zónach

Mestá a obce sa snažia minimalizovať výskyt diviakov v obytných zónach. Napríklad v Žiline osádzajú na sídlisku Hájik betónové kryty na zberné nádoby, aby ich ochránili pred diviakmi, ktoré ich prevracajú pri hľadaní potravy. Primátor Žiliny Peter Fiabáne zdôrazňuje, že hoci zatiaľ neevidujú útoky diviakov na človeka, poškodzujú majetok a znečisťujú verejné priestory. Samospráva spolupracuje s poľovníckym združením na regulácii počtu diviakov.

Ako sa správať pri stretnutí s diviakom

Diviaky sú vo všeobecnosti plaché zvieratá, ktoré sa snažia vyhnúť kontaktu s človekom. Ak sa však cítia ohrozené, najmä ak ide o raneného diviaka alebo o matku brániacu svoje mláďatá, môžu zaútočiť.

Zostaňte pokojní: Nekričte a nerobte prudké pohyby, pretože to môže diviaka ešte viac vyprovokovať.
Ustúpte: Pomaly ustupujte a snažte sa dostať do bezpečia.
Použite predmety na obranu: Ak máte pri sebe palicu, kameň alebo iný predmet, použite ho na obranu.
Ak ste zrazení na zem: Chráňte si hlavu a krk rukami.

Medvede a diviaky: Ako sa správať v lese

Okrem diviakov je potrebné mať na pamäti aj prítomnosť medveďov v slovenských lesoch. Hoci útoky medveďov sú zriedkavé, je dôležité vedieť, ako sa správať v ich blízkosti.

Prevencia stretnutia s medveďom

Robte hluk: Pri pohybe v lese rozprávajte, spievajte alebo používajte zvonček, aby ste dali medveďovi o sebe vedieť.
Vyhýbajte sa húštinám a neprehľadnému terénu: Medvede často odpočívajú v týchto oblastiach.
Skladujte potraviny bezpečne: Potraviny a odpadky skladujte v nepriepustných nádobách, aby ste medvede nelákali.
Držte psov na vôdzke: Voľne pobehujúci pes môže medveďa vyprovokovať k útoku.

Čo robiť pri stretnutí s medveďom

Zostaňte pokojní: Nekričte a nerobte prudké pohyby.
Ustúpte: Pomaly ustupujte a snažte sa dostať do bezpečia.
Nebežte: Beh môže medveďa vyprovokovať k prenasledovaniu.
Ak medveď zaútočí: Ľahnite si na zem tvárou nadol a chráňte si hlavu a krk rukami.

Jarná únava a pobyt v prírode

Počas jarných mesiacov sa často stretávame s jarnou únavou, ktorá môže znížiť našu pozornosť a schopnosť reagovať na nebezpečné situácie v prírode. Preto je dôležité dbať na zdravú stravu, dostatočný pitný režim, aktívny pohyb a relax.

Ako sa ubrániť jarnej únave:

Zdravá strava: Jedzte pestrú stravu s cenným zdrojom živín a vitamínov. Ovocie a zeleninu by sme mali jesť denne, v ideálnom prípade až pol kila v pomere dve tretiny zeleniny, tretina ovocia. Mlieko a mliečne výrobky sú zas zdrojom fosforu, vápnika, horčíka, draslíka, sodíka a stopových prvkov železa, zinku a medi. Pomôže strava bohatá na vitamín C, ktorý zvyšuje odolnosť. Na jar sa odporúča konzumovať zeleninu bohatú práve na céčko - najmä papriku, kapustu a hlávkový šalát.
Aktívny pohyb: Pri pohybovej aktivite, ktorá trvá viac ako 15 - 20 minút, sa z tela vylučuje endorfín zvaný serotonín alebo tiež „hormón šťastia" a ten sa postará o dobrú náladu. Preto neseďte doma a vyrazte niekam za športom alebo len obyčajnou prechádzkou po prírode, každý pohyb sa počíta! Prvé slnečné lúče vášmu telu navyše dodajú aj potrebný vitamín D, ktorý sa stará o imunitu.
Pitný režim: Denne by sme mali vypiť 2 až 4 litre vody, bylinkových čajov či iných, najlepšie nesladených, nápojov. Do úvahy však treba brať aj dennú fyzickú aktivitu a teplotu, v ktorej sa pohybujeme.
Relax: Doprajte si regeneráciu v podobe masáže či saunovania. Pravidelná masáž napomáha k zlepšeniu fyzickej aj psychickej výkonnosti.

Prípady útokov diviakov na Slovensku

Útoky diviakov na ľudí sú našťastie relatívne zriedkavé, no keď k nim dôjde, môžu mať vážne následky. V posledných rokoch však boli zaznamenané prípady, kedy sa diviaky priblížili k ľudským obydliam a dokonca zaútočili na ľudí. Tento článok sa zaoberá príčinami takýchto útokov, ich priebehom a možnosťami prevencie, pričom vychádza z konkrétnych prípadov zaznamenaných na Slovensku.

Prípad z Merníka: Šťastie v nešťastí

V obci Merník došlo k incidentu, kedy 75-ročnú ženu napadol diviak. Podľa dostupných informácií psy vyplašili diviaka v kroví nad obcou, ktorý následne v panike prerazil pletivo a ukryl sa v sade. Dôchodkyňa sa vracala domov z návštevy a pri prechádzaní cez záhradu došlo k stretu. Diviak ženu napadol a spôsobil jej tržno-zmliaždené rany v oblasti hrudníka a stehna.

Hoci zranenia boli vážne, poľovníci potvrdili, že žena mala šťastie, pretože ak by ju diviak zasiahol klami, následky mohli byť oveľa horšie. Starosta obce Marián Kostelník predpokladá, že diviaka vyprovokovali psy. Susedia žene pohotovo pomohli a diviaka odohnali, pričom ho následne za obcou odstrelili miestni poľovníci. Veterinárne vyšetrenie vylúčilo prítomnosť besnoty.

Starosta Kostelník zdôraznil, že príčinou incidentu mohli byť psy, ktoré sa voľne potulujú po obci. Obec preto plánuje prijať tvrdšie opatrenia voči majiteľom psov, ktorí nedbajú na ich dohľad.

Diviaky v mestách: Problém Vranova nad Topľou

Prítomnosť divých zvierat v blízkosti ľudských obydlí nie je ojedinelá. Mestská polícia vo Vranove nad Topľou musela opakovane riešiť prípady potulujúcich sa líšok a diviakov. Občania nahlasovali tieto prípady na linku 159, pričom naposledy boli diviaky spozorované na sídlisku 1. Náčelník Mestskej polície Jozef Uhlík vysvetlil, že ak zviera neohrozuje priamo život alebo zdravie človeka, polícia kontaktuje príslušné poľovnícke združenie. Použitie strelnej zbrane je povolené až 200 metrov od obytných budov.

Jednou z príčin, prečo sa diviaky približujú k mestám, je ľahký prístup k potrave. Verejnosť často prispieva k tomuto problému vyhadzovaním odpadu ku kontajnerom, čo pre diviaky predstavuje jednoduchý zdroj obživy. Napriek tomu, že doteraz vo Vranove nedošlo k priamemu útoku, riziko nikdy nie je možné vylúčiť.

Nešťastný incident v Žiline: Pátranie po napadnutej žene

V Žiline došlo k závažnejšiemu incidentu, kedy diviak napadol ženu na Bánovskej ceste. Svedok Daniel uviedol, že videl, ako skupina diviakov napadla ženu, ktorá spadla do kríkov a následne sa rozbehla smerom k rieke Rajčanka. Po náraze ju bolo ešte počuť, no potom nastalo ticho. Nie je jasné, či spadla do rieky, alebo utiekla preč.

Svedok sa snažil privolať pomoc, no nemal pri sebe mobilný telefón. Zastaviť sa mu podarilo až na pätnásty pokus. Na miesto dorazila polícia a hasiči, ktorí prehľadali koryto rieky, no ženu nenašli. Do pátrania sa zapojil aj policajný psovod, no bezúspešne.

Príčiny útokov diviakov

Strata prirodzeného prostredia: Urbanizácia a zásahy do prírody zmenšujú prirodzené prostredie diviakov, čo ich núti hľadať potravu a úkryt v blízkosti ľudských obydlí.
Ľahký prístup k potrave: Nezodpovedné správanie ľudí, ako je vyhadzovanie odpadu mimo určených miest, láka diviakov do blízkosti obydlí.
Vyrušenie a provokácia: Diviaky sú plaché zvieratá, no ak sa cítia ohrozené, môžu zaútočiť. Provokácia psami, hluk alebo neopatrný pohyb v ich blízkosti môžu vyvolať agresívnu reakciu.
Obdobie rozmnožovania: Samice diviakov sú obzvlášť agresívne počas obdobia rozmnožovania a pri ochrane mláďat.
Zranenie alebo choroba: Zranené alebo choré diviaky môžu byť menej ostražité a náchylnejšie k útokom.
Premnoženie populácie: V niektorých oblastiach môže dôjsť k premnoženiu populácie diviakov, čo zvyšuje pravdepodobnosť stretu s ľuďmi.

Ako sa správať v blízkosti diviaka a ako predísť útoku?

Je dôležité vedieť, ako sa správať v prípade stretnutia s diviakom, aby sa minimalizovalo riziko útoku:

Zachovajte pokoj: Nekričte, nerobte prudké pohyby a pokúste sa pomaly ustúpiť.
Neotáčajte sa chrbtom: Sledujte diviaka a pomaly cúvajte.
Nevyrušujte ho: Ak zbadáte diviaka z diaľky, obíďte ho veľkým oblúkom.
Držte si psa na vôdzke: Psy môžu diviaka vyprovokovať k útoku.
Nekŕmte diviakov: Kŕmenie diviakov ich zbavuje plachosti a zvykajú si na prítomnosť ľudí.
Zabezpečte odpad: Uistite sa, že odpadkové koše sú riadne uzavreté a nedostupné pre zvieratá.
Informujte úrady: Ak spozorujete diviaka v obývanej oblasti, informujte mestskú políciu alebo poľovnícke združenie.

Prevencia útokov diviakov

Prevencia je kľúčová pre minimalizáciu rizika útokov diviakov.

Pachy sú pri komunikácii v živočíšnej ríši vari rovnako dôležité ako zvuky. Základom chemického dorozumievania živočíchov na diaľku sú chemoreceptory (orgány čuchu) a nimi detegované chemické látky (pachy), ktoré produkujú špeciálne žľazy. Mnohé živočíchy rozlišujú i minimálne rozdiely medzi jednotlivými pachmi. Mimoriadne nadané sú v tom napríklad psy a v prírode vlky. Taký vlk má na niektoré zápachy miliónkrát citlivejší čuch než človek. Výkonnosť čuchového orgánu závisí od plochy epitelu a počtu čuchových buniek. Pach pri vstupe do nosnej dutiny podráždi čuchové bunky, ku konečnému spracovaniu čuchovému vnemu dochádza v mozgu...

Vlk dravý (Canis lupus) si silno páchnucim močom vytyčuje lovné územie. Pachom označuje aj svoje domovské teritórium, kde má brloh, prípadne dva-tri, do ktorých vlčica v prípade nebezpečenstva prenáša mláďatá. Vlk pri značkovaní pristúpi k stromčeku, aj zasneženému, očuchá ho, zdvihne nohu a pustí moč. Pri označovaní domovského teritória pustí „len kvapku“, zato pomerne nahusto, niekedy po 30, inokedy po 100 metroch. Vlci majú pachové značky aj vnútri svojho domovského teritória. Tie „voňajú“ inak ako hraničný pach a slúžia na dorozumievanie členov svorky. Značkuje predovšetkým vedúci vlk, čiže alfa vlk.

Ďalšia psovitá šelma - líška hrdzavá (Vulpes vulpes), má takisto vynikajúci čuch. A výdatné pachové žľazy na všetkých štyroch labách v neosrstenej koži medzi prstami. Ich vývody smerujú dozadu, smerom k bruškám labiek. Silne páchne výtok z dvoch žliaz pri análnom otvore. Žľazy sú umiestnené proti sebe a jedna je aj na koreni chvosta (takzvaná fialka). Výtoky pachových žliaz samcov majú väčšiu silu ako samíc. Pach lišiaka zacíti aj človek. Fialka sa nachádza na vrchnej strane chvosta, asi šesť centimetrov od koreňa a je vyznačená čiernymi chlpmi s bielymi koncami, ktoré vytvárajú malú štetku. Tento krúžok chĺpkov na holej plôške kože má priemer len čosi vyše centimetra. Fialka vylučuje zápach, ktorý trochu pripomína vôňu ozajstnej fialky. Výlučky z fialky sa dostávajú pri pohybe na srsť po celom tele vrátane láb, a preto sa zachytáva tiež v stope.

Zajac poľný (Lepus europaeus) má pachové žľazy rozmiestnené na spodnej strane šľapaje, ale najmä medzi prstami, ďalej okolo análneho otvoru a genitálií, pachovú žľazu má v ústnej dutine a dokonca aj na perách.

Myš domová (Mus musculus) má veľmi zložitý systém pachového dorozumievania. Pomocou pachu komunikujú najviac, pretože sa väčšinou pohybujú v úplnej tme - v komore či šope. Stačí pach z malej kvapky moču, aby zistili pohlavie, ale aj sociálne postavenie „autora“.

Medveď hnedý (Ursus arctos) sa najprv vyváľa vo vlastnom moči a potom sa otiera o stromy - stavia sa na zadné, opiera sa a šúcha o kmeň, potom driape kôru pazúrmi a hryzie zubmi. Ale niečo podobné robí napríklad i jazvec lesný (Meles meles).

Aj diviak lesný (Sus scrofa) má vynikajúci chemoreceptor - čuch. Človeka zavetrí už na 500 metrov. Napríklad v moči, krvi, ale aj slinách kanca (Both, 1980) bol identifikovaný steroidný feromón. Keď pred párením otiera rypákom sliny na líce diviačici, vyvoláva u nej nápadné upokojenie, ktoré končí zaujatím kopulačného postoja. Výborný čuch majú už čerstvo narodené diviačatá, ale aj mláďatá iných cicavcov. Hneď po narodení sa mláďa snaží objaviť a dosiahnuť mliečne bradavky matky, ktoré cíti podľa vône mlieka a pachu žliazky v cecku (Eibi-Eibesfeldi, 1984).

V období ruje píše výlučkami pachových žliaz „ľúbostné listy“ svojim zverenkyniam jeleň lesný (Cervus elaphus). Má až desať pachových žliaz: po dve pri vnútorných kútikoch očí, po jednej na raticiach, dve pachové majú vývod na pätách zadných nôh (na skokových kĺboch), jednu má pod chvostom a jednu pod bruchom. Pri chôdzi sa žľazami trie o kríky, trávu či stromy. Páchnuci sekrét zo žliaz na vzduchu rýchlo tvrdne, ani dážď ho nezmyje, ani vietor neodveje...a milenky idú za ním.

Samček nočného motýľa by si samičku na párenie nenašiel, keby za úplnej tmy nevypúšťala feromón. Vďaka nemu za ňou priletí na kilometer. Denné motýle, napríklad krásavec okáň menší (Eudia panonia), sa pária na poludnie. Samička vypúšťa z bruška kvapku feromónu, potom ďalšiu a ďalšiu, až odrazu priletí samček priamo k nej a nastáva kopulácia. Samička vtedy ešte len vyšla z kukly. Po párení znáša vajíčka a zakrátko zahynie.

Priadky morušové (Bombyx mori) majú v malom vrecku na brušku pachovú žľazu. Samička pred kopuláciou toto vrecko len trochu pootvorí a po chvíli sa k nej zletia viaceré samčeky z okolia.

Samček čmeľa zemného (Bombus terrestris) v čase párenia obletuje v neveľkom kruhu, na „každom kroku“ sa zastaví, sadne na list, zahryzne doň a vypustí z pachovej žľazy v koreni vrchných čeľustí lákavý feromón. Samička, ktorá pach samčekov zacíti, sadne na miesto a čaká na samčeka. Každý čmeľ má iný pach, niektorý druh značkuje spodné vrstvy konárov, iný korene, ďalší listy na spodku stromu, iný tiahne k vrcholcom.

Kým čuch deteguje chemikálie na diaľku, chuť bezprostredným kontaktom. Chuťové receptory máme rozmiestnené na povrchu jazyka. Človek a pravdepodobne aj väčšina cicavcov rozlišuje štyri základné chute - sladkú, slanú, kyslú a horkú. Receptory pre sladkú chuť sú na špičke jazyka, slanú chuť vnímame predným okrajom jazyka, kyslú na zadnom okraji a horkú na koreni jazyka. U vtákov však sídli chuť až na koreni jazyka. Vidieť to pri kŕmení mláďat. Keď napríklad sýkorka vloží mláďaťu na jazyk húsenicu, nereaguje, ale keď mu ju vloží až do hrdla, húsenicu hneď zožerie. Na jazyku potravu neochutná, zato v hrdle - na koreni jazyka, áno. Vtáky majú všeobecne oveľa menej rozvinutý zmysel pre chuť ako ľudia. Disponujú v závislosti od druhu len desiatkami, maximálne stovkami chuťových pohárikov, kým ľudia ich majú až 10-tisíc. Chuťové poháriky nájdeme aj u obojživelníkov, plazov a rýb. Zo stavovcov len ryby majú chuťové poháriky rozmiestnené po celom povrchu tela.

Bratislavská Karlova Ves vyzvala majiteľov najväčších neudržiavaných pozemkov, aby ich upratali, zbavili po lete spadnutého ovocia a prípadné poškodené dreviny ošetrili. Samospráva zároveň verejne vyzýva štátne inštitúcie, aby sa intenzívnejšie zaoberali premnoženými diviakmi.

„V posledných týždňoch sme zaznamenali nárast podnetov od obyvateľov. Diviaky sa vyskytujú na Starých gruntoch v blízkosti vysokoškolských internátov, v Parku SNP v Líščom údolí, aj na Dlhých dieloch na uliciach Hlaváčiková, Veternicová či Hany Meličkovej.

Čo robiť, ak vás napadne diviak 🐗

tags: #útok #diviaka #na #človeka #prevencia