Očkovanie a tvorba mlieka: Vakcíny proti chrípke a COVID-19 a ich vplyv na dojčenie

Očkovanie je dôležitý nástroj na ochranu zdravia, a to nielen u ľudí, ale aj u zvierat. V posledných rokoch, s pandémiou COVID-19, sa otázka očkovania a jeho vplyvu na rôzne skupiny obyvateľstva stala ešte naliehavejšou. Tento článok sa zameriava na vakcíny proti chrípke a COVID-19 a ich vplyv na tvorbu mlieka, pričom sa venuje aj špecifickým aspektom očkovania dojčiacich žien a dobytka.

Očkovanie proti chrípke: Prečo je dôležité?

Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané rýchlo sa šíriacim premenlivým vírusom. Aj keď sa často považuje za banálne ochorenie, môže spôsobiť komplikácie, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. Najúčinnejšiu ochranu proti chrípke predstavuje očkovanie. Očkovanie zabezpečuje ochranu pred vírusom chrípky s účinnosťou na 70 - 90 % a taktiež predchádza riziku vzniku komplikácií spojených s chrípkou, ako napríklad zápal stredného ucha či zápal pľúc.

Je potrebné dať sa zaočkovať každý rok. Imunita získaná po predchádzajúcej infekcii alebo očkovaní v minulom roku už nie je dostatočne silná proti chrípkovým vírusom, ktoré sa v priebehu roka geneticky pozmenili. Z toho dôvodu pred začatím každej chrípkovej sezóny dôjde k modifikácii vakcíny, ktorá tak zabezpečí lepšiu ochranu.

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky vakcín proti chrípke patria bolesť alebo svrbenie v mieste vpichu a príznaky podobné chrípke - únava, horúčka, nevoľnosť, bolesť svalov a bolesť hlavy. Tieto príznaky zvyčajne odznejú v priebehu 2 - 3 dní.

Očkovanie proti COVID-19 a dojčiace ženy

V začiatkoch očkovania počas pandémie Covid-19 v roku 2021 sa objavovali informácie, že dojčiace ženy sa očkovať nemajú alebo nesmú. Avšak odvtedy sa situácia zmenila. Dojčiace ženy sa začali proti koronavírusu spôsobujúcemu Covid-19 očkovať a boli zaočkované milióny dojčiacich žien. Dojčiace ženy môžu byť zaočkované proti COVID-19 a nie je rozdiel v tom, ktorou vakcínou.

V slovenskom aj anglickom príbalovom letáku (SPC) vydanom európskou agentúrou pre schvaľovanie liečiv EMA o vakcíne Comirnaty sa neuvádza, že by vakcína nebola indikovaná pre dojčiace ženy. Pri časti o dojčení sa v SPC uvádza len toľko, že nie je známe, či sa Comirnaty vylučuje do materského mlieka. Ale je známe, ako sa opisuje, že vakcína funguje, a sú veľmi dobre známe biologické princípy toho, ako sa látky dostávajú alebo nedostávajú do materského mlieka. A hlavne, nie je jediný vedecký dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by bolo potrebné ukončiť dojčenie žien, ktoré sú vakcínou zaočkované.

Experti z amerického InfantRisk Center uvádzajú, že hoci sa „použitie nových vakcín neskúmalo na dojčiacich ženách“, tak „bude pravdepodobne bezpečné pre dojčiace matky a ich deti“. Pretože sa „minimálne alebo žiadne množstvo zložiek týchto vakcín môže vôbec dostať k prsníku a už vôbec sa dostať do materského mlieka. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení CDC uvádza, že si myslí, že „vakcíny mRNA nepredstavujú pre dojčené dieťa riziko“.

Po zaočkovaní sa lipidové častice s mRNA dostávajú do svalu, pričom v svalových bunkách sa začne tvoriť špeciálny typ bielkoviny, ktorý stimuluje telo k tvorbe protilátok. Lipidové častice s mRNA sa teda môžu dostať do materského mlieka iba v stopových množstvách a iba počas prvých 48 hodinách po očkovaní. Okrem toho bielkovina, ktorá sa v rámci tohto procesu vytvorí, je príliš veľká na to, aby sa dostala do materského mlieka.

Očkovanie dobytka proti chrípke: Prínosy a riziká

Očkovanie nie je dôležité len pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Veterinár dr. Fabian Schless a rodina farmárov Maasových sú presvedčení o očkovaní proti chrípke dobytka. Spolu so svojimi rodičmi Ullou a Klemensom Maasovými vedie farmu s 200 dojnicami, ich potomkami a 100 býkmi na výkrm. So svojím stádom Fleckvieh doja okolo 10 300 kg. Asi 70 % jeho zákazníkov s chovom HD očkuje proti chrípke a sú presvedčení o jeho účinnosti.

Ochorenie pľúc u teliat a mladého dobytka často vedie k sekundárnym ochoreniam: znižuje sa príjem krmiva a znižuje sa aj prírastok živej hmotnosti. Potom sa často zvyšuje vek prvého otelenia a tým aj náklady na odchov. Keďže poškodenie pľúc nie je viditeľné, no ako náhle je zviera choré, už nikdy nedosiahnu maximálnu produkciu mlieka ako zdravé dojnice.

Keďže po pľúcnych ochoreniach často nasledujú ďalšie vírusové alebo bakteriálne infekcie, očkovanie znižuje aj užívanie liekov. „U našich zákazníkov to jasne vidíme: farmy, ktoré vakcinujú, potrebujú v priemere o 50 % menej antibiotík pri chove teliat ako farmy, ktoré nevakcinujú,“ hovorí doktor.

V zásade existujú dva typy vakcín:

• Inaktivované vakcíny (mŕtve vakcíny): obsahujú nereprodukovateľné zložky príslušného patogénu, ktoré telo rozpozná ako „cudzie“. To stimuluje imunitný systém k tvorbe špecifických protilátok proti tomuto patogénu.
• Aktivované vakcíny (živé vakcíny): obsahujú malé množstvá reprodukovateľných, avšak oslabených patogénov. Tie nespúšťajú ochorenie priamo, ale „infikujú“ príslušné bunky v tele. Dochádza k rýchlej a účinnej tvorbe protilátok. Imunita sa veľmi približuje prirodzenej infekcii.

„Ktorá vakcína má zmysel, to závisí vždy od účelu a prevádzkovej situácie. Často však pracujeme s aktívnymi vakcínami,“ hovorí veterinár. Okrem iného preto, že sa dajú využiť aj terapeuticky, keď sú už zvieratá v stáde choré alebo hrozí ochorenie. Živé vakcíny účinkujú v krátkom čase. Imunitná reakcia je silnejšia, pretože sa tvorí viac vlastných protilátok. Živá vakcína je však užitočná aj ako profylaxia, pretože imunitný systém je na infekciu dobre pripravený.

Vakcína zároveň nezaťažuje celý organizmus, ale pôsobí predovšetkým lokálne. „To je užitočné najmä pre mladé teľatá a vtedy, keď sú zvieratá už choré alebo im hrozí ochorenie,“ hovorí veterinár. Vírusová záťaž sa zníži a ďalšie množenie vírusov sa zastaví.

Náklady na tri očkovania sa pohybujú od 15 do 25 eur na zviera v závislosti od vakcíny.

Veterinár radí farmám aj s chovom či kŕmením. Pre neho je obzvlášť dôležitá dobrá stabilná klíma. Ideálne sú systémy otvorených maštalí, optimalizovať sa však dajú aj staršie maštale, napríklad ventilačnými systémami. Okrem toho odporúča pravidelné čistenie. Amoniak dráždi sliznice a tým zvyšuje riziko infekcie.

Očkovanie proti ovčím kiahňam

Očkovanie proti kiahňam patrí medzi témy, ktoré sa po desaťročiach opäť dostávajú do popredia záujmu verejnosti. Hoci sa pravé kiahne podarilo vďaka celosvetovému očkovaniu eradikovať, v posledných rokoch sa pozornosť odborníkov aj laikov presúva k príbuzným vírusom - najmä k opičím kiahňam.Mnohí z nás si pamätajú kiahne ako „bežnú detskú chorobu“, no v skutočnosti môže mať u niektorých ľudí - najmä dospelých či osôb so zníženou imunitou - veľmi vážny priebeh.

Kto by mal o očkovaní uvažovať:

• Deti - vakcinácia sa odporúča v rámci pravidelného očkovacieho kalendára, zvyčajne po dovŕšení 12 mesiacov.
• Dospievajúci a dospelí, ktorí ovčie kiahne neprekonali a neboli očkovaní.
• Zdravotnícki pracovníci, učitelia a osoby v kolektívoch s deťmi, ktoré sú denne v kontakte s potenciálnymi nosičmi vírusu.
• Ženy plánujúce tehotenstvo, ktoré nemajú imunitu - očkovanie im pomáha predísť rizikám infekcie počas gravidity.
• Blízki kontaktov osôb s oslabenou imunitou, ako sú pacienti s onkologickými ochoreniami či novorodenci.

Očkovanie proti ovčím kiahňam poskytuje dlhodobú ochranu, zmierňuje priebeh prípadného ochorenia a pomáha obmedziť šírenie vírusu v populácii.

Na Slovensku sa očkovanie proti ovčím kiahňam (varicella) nezaradilo do povinného očkovacieho kalendára, ide o dobrovoľné očkovanie na vlastnú žiadosť.

V akom veku sa podáva vakcína proti ovčím kiahňam?

• Od 12 mesiacov (1 rok) veku - to je bežný počiatočný vek, od ktorého je vakcína indikovaná.
• Výnimočne, pri špeciálnych okolnostiach (napr. epidémia alebo vysoké riziko), sa môže podať aj od 9 mesiacov veku.

U detí od 12 mesiacov do 12 rokov sa očkovanie vykonáva v dvoch dávkach s minimálnym odstupom (napríklad 4 týždne) medzi dávkami.U osôb vo veku 13 rokov a viac (adolescenti a dospelí) sa tiež očkujú dve dávky, s odstupom 4 až 8 týždňov.

Kontraindikácie vakcíny proti ovčím kiahňam:

• Silná alergia na zložky vakcíny
• Tehotenstvo
• Vážne poruchy imunity
• Akútne ochorenia s horúčkou alebo závažnou infekciou
• Mierne až stredne oslabená imunita
• Chronické neurologické alebo epileptické ochorenia
• Predchádzajúca závažná reakcia na prvú dávku vakcíny

Dve dávky zabezpečujú vyše 95 % ochrany a minimalizujú riziko prielomového ochorenia. Podľa dlhodobých štúdií u detí a dospelých trvá imunita minimálne 10-20 rokov, pričom niektoré výskumy naznačujú, že ochrana môže byť aj celoživotná.

Osoby, ktoré sú očkované, majú nízke riziko prielomovej infekcie ovčími kiahňami a zároveň sa podľa dostupných štúdií znižuje pravdepodobnosť reaktivácie vírusu ako pásového oparu v neskoršom veku. V prípadoch, keď sa pásový opar u očkovanej osoby predsa len objaví, jeho priebeh býva výrazne miernejší a komplikácie sú zriedkavejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí prekonali ovčie kiahne prirodzenou infekciou.

tags: #vakcíny #proti #tvorbe #mlieka

Populárne príspevky:

• Grilovanie na Kalvárii v Ružomberku: Čo potrebujete vedieť?
• Mexická kuchyňa vo Vrútkach
• Kde kúpiť maďarskú papriku
• Ako si vyrobiť malinovo-ríbezľový lekvár
• Inšpirácie na narodeninové torty s humorom