Analýza diela Vincenta van Gogha: Jedáci zemiakov

Vincent Willem van Gogh, narodený 30. marca 1853 v holandskej dedine Zundert, bol génius bojujúci s vlastnými démonmi, ktorý výrazne ovplyvnil výtvarné umenie. Jeho neľahký život, naplnený vnútornými pochybnosťami, poznamenal neúspech i chudoba. V relatívne krátkom časovom rozpätí približne desiatich rokov vytvoril viac ako 2100 umeleckých diel - vyše 850 obrazov a takmer 1300 kresieb.

Mnohé z jeho diel ako napríklad Slnečnice, Kosatce, Hviezdna noc, Jedáci zemiakov, či portrét doktora Gacheta si po smrti umelca našli milióny obdivovateľov. Jeho obrazy sa stali postupne jednými z najdrahších. Napríklad, van Goghov obraz Kosatce sa predal 30. marca 1987 za vtedy rekordných 53,9 miliónov dolárov. Tento rekord prekonal Portrét doktora Gacheta, ktorý sa 15. mája 1990 predal za 82,5 miliónov dolárov.

Štýlom zapadá Vincent van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Považujú ho za jedného z hrobárov impresionizmu, z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia.

"Jedáci zemiakov": Pohľad do života roľníckej rodiny

Jedným z jeho najznámejších diel je obraz "Jedáci zemiakov" (De Aardappeleters). Objektom tejto maľby je päťčlenná roľnícka rodina pri večeri. V popredí máme stôl a na ňom jedlo - prosté jedlo zo zemiakov a hustá čierna káva.

Pozornosť nám na obraze priťahujú dve kľúčové prvky - ruky a tváre. Tie ruky sú ušľachtilé ruky pracujúcich. Kostnaté a silné ruky, ktoré cez deň obrábali pôdu a večer sa dotýkajú toho, čo vyprodukovali. Tváre sú drsné, skoro až prechádzajúce do karikatúry. Sledujeme tú únavu v matkinej tvári, alebo predčasne zostarnutú tvár mladej dievčiny i napriek tomu, že má tak jasné oči.

Autor sa nestavia do pozície ochrancu. On neromantizuje. Hovorí, aby si nechali svoje šaty. Nechce maľovať ľudí v neprirodzenej pozícii. Chce ich namaľovať takých, akí sú. Výsledkom je, že sa nám ponúka pohľad, akoby sme cez oblok pozorovali vtedajší rodinný život.

Myslíte si, že poznáte van Gogha? Jedáci zemiakov

Technická analýza diela

Maľba je klasický olej na plátne. Autor maľoval olejom len štyri roky pred vznikom diela. Maľba vznikla v roku 1885, ešte pred autorovým pobytom v Paríži a teda pred ovplyvnením autorovho postoja k umeniu impresionizmom.

V tomto prípade ide o obraz kontrastu svetla a tmy. Keď sa pozrieme na skryté detaily, v pološere objavíme, že na hodinách je sedem hodín. Pre päťčlennú rodinu teda čas večere. Napravo vidieť náboženský obraz, ktorý naznačuje, že ide o bohabojných ľudí. Ale najzaujímavejší je kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje samotný stôl a kde hlavným centrom pozornosti je jedlo. Prosté jedlo je vyzdvihnuté svojou svetlosťou. Zaujímavá je hra svetla na upracovaných kostnatých rukách, ako i na tvárach, ktorým tak dáva až skoro formu karikatúry.

Vývoj diela

Interpretované dielo je treťou a zároveň poslednou verziou daného námetu. Od úvodnej po finálnu verziu je badateľný autorov vývoj. V prvej verzii, nazvanej vidiecky interiér sedia pri stole štyria namiesto piatich vidiečanov. Obraz je viac ponorený do tmy.

Život Vincenta van Gogha v skratke

Spočiatku študoval doma pod dohľadom matky a vychovávateľky, ale v roku 1864 ho rodičia poslali do internátnej školy v Zevenbergene.
Pokiaľ si v roku 1880 ako 27-ročný uvedomil, že jeho životným poslaním je maľovanie, vyskúšal rôzne zamestnania od obchodníka cez učiteľa až po kazateľa.
Vo februári 1888 odišiel Vincent van Gogh z francúzskej metropoly a usadil sa v mestečku Arles, na juhu Francúzska.
V októbri 1888 za ním do Arles prišiel Paul Gauguin, s ktorým chcel založiť umeleckú komunitu. Po niekoľkých týždňoch sa ale začali medzi dvoma umelecky vyhranenými osobnosťami s rôznymi povahami i temperamentom stupňovať nezhody, ktoré vyvrcholili 23. decembra 1888. Počas hádky zaútočil van Gogh na Gauguina, pričom vytiahol britvu.
Keď umelca začiatkom januára 1889 prepustili z nemocnice pokračoval v maľovaní. Keďže ale v nasledujúcich mesiacoch jeho duševné zdravie značne kolísalo, zo strachu z nového záchvatu choroby sa nechal v máji dobrovoľne prijať do psychiatrickej liečebne v kantóne Saint-Rémy-de-Provence.
V máji 1890 liečebňu opustil a zamieril do dediny Auvers-sur-Oise ležiacej neďaleko Paríža. Spriatelil sa s lekárom Paulom Gachetom, ktorý sa podujal umelca liečiť.
Depresia umelca sa však stále zhoršovala, čo vyvrcholilo 27. júla 1890, keď sa postrelil pištoľou. Podľa vlastných slov sa pokúsil zastreliť uprostred polí, kde maľoval. O dva dni nato, 29. júla 1890, zomrel.
Bola mu čiastočne diagnostikovaná akútna forma epilepsie. Maľovať neprestáva, no jeho obrazy sú viditeľne poznačené jeho stavom. Po rokoch strávených na juhu odchádza späť na sever. Posledné dva mesiace svojho života žije blízko Paríža pod dozorom lekára, ktorý sa ho snaží liečiť. Nakoniec je však neúspešný.

Dielo Vincenta van Gogha bolo počas jeho života takmer neznáme a umelec sa nedočkal výraznejšieho uznania. Po tragickom úmrtí maliara však stúpala jeho sláva závratnou rýchlosťou, najmä po výstave, ktorá sa konala v Paríži 17. marca 1901.