História a súčasnosť detských domovov na Slovensku

Deti v detských domovoch na Slovensku majú často ťažký osud, no vďaka rôznym programom a iniciatívam majú šancu na lepší život. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť detských domovov, ako aj na príbehy ľudí, ktorí sa snažia deťom pomôcť.

Svätý Otec počas návštevy Slovenska dostal od detí rôzne kresby a darčeky. Najemotívnejší zážitok pre redaktorku rádia LUMEN Luciu Pálešovú bol v petržalskom centre Betlehem, keď pápež zišiel medzi prítomné deti a s mnohými sa zvítal. „Veľmi silným okamihom však bolo, keď išiel pozdraviť rodiny s deťmi, ktoré majú hendikepované dieťatko, či samotní hendikepovaní. S každým z týchto ľudí či detí sa pozdravil,“ povedala Lucia Pálešová pre TK KBS. Napríklad anjela a dvanásť záložiek do kníh, ktorého vyrobili deti z detských domovov.

Príbeh priateľstva Milana a Adama je prepletený s históriou programu BUDDY, projektu, ktorý hľadá pre deti z detských domovov dobrovoľníkov na dlhodobé nezištné priateľstvo. Milan, ako zamestnanec korporátu, dostal ponuku dobrovoľníctva na výučbu počítačových zručností v detskom domove a nezaváhal. V rámci projektu stretol tínedžera Adama, s ktorým sa dal do reči. Prelomila ich téma tanca, ktorá bavila oboch. Adam v domove vyrastal od svojich troch rokov. Dodáva, že od začiatku videl, že Milan mu môže rozšíriť obzory. Adam sa postupne stal súčasťou Milanovho života aj rodiny.

Roky hľadania viedli súrodencov Luciu a Ladislava Kossárovcov k založeniu občianskeho združenia PRO VIDA v roku 2006. Ladislav Kossár sa po štúdiu práva a pracovných pozíciách v Londýne vrátil na Slovensko. Uvedomil si, za čo vďačí podpore svojej rodiny, a hľadal spôsob, ako podporiť deti, ktoré nevyrastajú so svojimi rodičmi. Prvou aktivitou bol letný tábor. Tím dobrovoľníckych nadšencov pokračoval snahou o budovanie zručností, ktoré by deťom z centier pomohli, keď sa budú musieť postaviť na vlastné nohy.

Darovať čas deťom, ktoré si prešli traumatickými zážitkami a sú v starostlivosti platených zamestnancov, a zároveň vytvoriť dlhodobý vzťah s niekým mimo centra, kto tam bude pre ne nezištne, dávalo zmysel. Nápad dostal meno BUDDY a sen skutočne pomôcť začal naberať reálne kontúry s oporou odborníkov.

Program BUDDY a jeho vplyv

Už interné prieskumy organizácie PRO VIDA ukazujú, že pomoc prostredníctvom výlučného vzťahu má zmysel. Postavenie sa na vlastné nohy po odchode z centra nie je jednoduché. Aj keď pri odchode z centra pre deti a rodiny dostanú na štart do života sumu okolo tisíc eur, nájsť si vo veľkom meste bývanie a všetko vládať pokryť zo dňa na deň nie je ľahká úloha. Aj pri tomto životnom zlome je na nezaplatenie mať niekoho, kto pri mladom človeku stojí, podobne ako to zažívajú tí, ktorí majú podporu rodiny.

Podľa údajov organizácie PRO VIDA sa o seba deti v programe BUDDY po odchode z centier vedia postarať, všetci majú bývanie, 90 percent z nich si našlo prácu alebo študuje. Väčšina vzťahov detí a ich „kamošov“ pokračuje aj po tom, ako mladí ľudia opustia centrá pre deti a rodiny.

Podľa pravidelných spätných väzieb, ktoré dávajú deti, dobrovoľníci aj vychovávatelia, sa tínedžerom v programe BUDDY zlepšil život vo viacerých ohľadoch. Sú zrelší, majú lepšie vzťahy s druhými aj výsledky v škole, viac si veria, lepšie komunikujú a mnohým sa mení aj celkový pohľad na svet. Riaditeľka Centra pre deti a rodiny v Malackách Zdenka Klasová uvádza, že dobrovoľníci sú pre deti okrem emočnej podpory aj oknom do reálneho sveta. Zapojením do bežných činností sa učia spolu variť, chodia do reštaurácie, cestujú vlakom alebo si idú založiť účet do banky. Teda zakúsia činnosti, ktoré bežne zažívajú deti vo svojich rodinách.

Dosahom programu sa od roku 2020 výskumne zaoberá aj americká Fordham University v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Na jednej konferencii program BUDDY zaujal profesorku psychológie Elisabeth Raposa, ktorá na základe dát z programu začala skúmať, ako dokáže tento vzťahový program eliminovať u detí dosah zažitých tráum. Tínedžeri z centier nie sú pritom jediní, kto zo vzťahu profituje. Dobrovoľníci uvádzajú, že vzťah s dieťaťom ich učí pokore, dáva im nový pohľad na život či kontakty mimo svojej bubliny.

Dobrovoľníci ako vzácne perly

Od vzniku programu BUDDY sa postupne formovali aj kritériá na výber dobrovoľníkov. Pozostáva z ôsmich kôl a trvá tri až šesť mesiacov. Z prihlásených uchádzačov sa stane BUDDY dobrovoľníkom len necelých desať percent. Dobrovoľník sa zaväzuje k rozvíjaniu vzťahu aspoň na tri roky, ideálne až do odchodu dieťaťa z centra, a aj dlhšie.

Každý záujemca prichádza s motiváciou pomáhať. Najlepšie však je, keď sa dozvie presne, do čoho ide. Najdôležitejšie je len byť s dieťaťom, prijímať ho také, aké je, nemať od neho očakávania, hľadať v ňom potenciál, no nesnažiť sa realizovať svoje ambície. Aktuálne je v programe zapojených viac ako 110 dobrovoľníkov, celkovo už v rámci neho získalo blízkeho človeka takmer 200 detí. V centrách pre deti a rodiny na Slovensku je aktuálne asi 3 500 detí, pričom program je určený pre „domovákov“ od 12 do 16 rokov. Program BUDDY plánuje združenie PRO VIDA rozšíriť aj do ďalších krajín strednej Európy, dnes ide o jedinečný slovenský projekt.

Riziká a výzvy

Keď je dobrovoľník pripravený, organizácia PRO VIDA v danom meste kontaktuje centrum pre deti a rodiny, v ktorom sa ho snažia priradiť na základe záujmov, potrieb či typu osobnosti k dieťaťu. V domove priorizujú deti, ktoré sú osamelejšie a nikto za nimi nechodí. Podľa Kossárovej dostanú hneď na začiatku programu dobrovoľník aj dieťa informácie, o čom program BUDDY skutočne je. Dobrovoľníkov povzbudzujeme, aby volili lacné aktivity ako prechádzka, spoločné varenie, aby nevznikali nároky. Deti zas podporujeme v tom, aby niekedy zo svojho vreckového zaplatili kofolu aj ony. Všetky výzvy a problémy, ktoré sa v rámci programu vyskytnú, riešia dobrovoľníci na pravidelných stretnutiach so psychológom.

Adam sa stal súčasťou Milanovej rodiny. Milan mu však pomáhal dozrieť a dal mu možnosť niekam patriť. „Úplná väčšina dospelých rozkazuje, čo treba ako urobiť. S Milanom prišiel vždy nový vánok. Nechcel za mňa rozhodovať. Vždy mi ukázal dve strany mince, aké mám možnosti a aké budú mať moje rozhodnutia následky,“ opisuje Adam. Naučil ho tiež získavať si informácie pri nových výzvach a rozhodovať sa s plnším vedomím. Riešili spolu aj praktické veci ako zakladanie účtu.

„Pre mňa bolo úžasné, že som mohol stretnúť niekoho s dobrým srdcom a sledovať, ako sa vyvíja. Nie takým smerom, ako chcem ja, ale podľa svojej osobnosti,“ hodnotí s odstupom času Milan, ktorý nemá vlastné deti. Dodáva, že vďaka vzťahu s Adamom a spoznávaniu sveta detí z centier dokáže dnes hľadieť na druhých s väčším pochopením.

Ďalšie príbehy a iniciatívy

Jozef Nodžák známy ako Majster N zomrel pred siedmimi rokmi, 28. augusta 2017 vo veku 71 rokov. Obľúbený detský zabávač prehral po dlhých dvoch rokoch boj so zákernou chorobou. Vystupoval v relácii Slovenskej televízie Crn-crn a deťom z televíznych obrazoviek hravou formou ukazoval rôzne fyzikálne pokusy. Štyrikrát po sebe sa stal Osobnosťou televíznej obrazovky v kategórii programov pre deti a mládež.

Chudobné, no aj tak šťastné a veselé. Vianoce v bratislavskom Domove sv. Jána z Boha sú najmä o ľudskosti a prijatí, ktorým denne pomáhajú ľuďom bez domova. Denne sa v domove starajú asi o osemdesiat klientov. „Ide o ambulantnú formu starostlivosti, ale jednu trojposteľovú izbu máme vyčlenenú pre krízové situácie. Fungujeme iba cez pracovné dni, približne od siedmej ráno do šestnástej popoludní.

V máji sme v Bratislave pripravili tematický Deň otvorených dverí pre ľudí, ktorý rozmýšľajú stať sa pestúnmi. Psychologička Soňa Očkášová a sociálna pracovníčka Elena Albert na webinári rozprávali o tom, čo je pestúnstvo, ako sa stať pestúnom a aké špecifiká má identita dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti. Deň otvorených dverí sme realizovali vďaka podpore od Nadácie ZSE s cieľom šíriť povedomie o pestúnstve.

Ako môže vyzerať cesta dieťaťa v systéme starostlivosti?

Každé dieťa sa narodí do svojej pôvodnej biologickej rodiny. Ak dieťa z akéhokoľvek dôvodu nemôže zostať vo svojej pôvodnej rodine, hľadá sa riešenie v širšom príbuzenstve, tzv. náhradná osobná starostlivosť - NOS. Ak ani to nie je možné, dieťa putuje do Centra pre deti a rodiny (CDR, bývalý detský domov). Na Slovensku máme výborný zákon, ktorý zabezpečuje, že deti do 6 rokov nemôžu žiť v inštitúciách. Takže, ak sa dieťa do 6 rokov dostane do CDR, umiestňuje sa k profesionálnemu rodičovi. Ten je zamestnancom CDR, stará sa o dieťa 24/7 a dostáva za to plat. V ideálnom prípade by sa mohlo neskôr vrátiť do svojej pôvodnej rodiny. Ak sa však pre dieťa nájde rodina - adoptívna či pestúnska, je to preň príležitosť vyrastať v rodinných vzťahoch a opätovne obnoviť potrebné bezpečie a stabilitu.

Pestúnstvo ako forma náhradnej starostlivosti

Pestúni, na rozdiel od profesionálnych rodičov, zostávajú vo svojom pôvodnom zamestnaní a dieťa prijmú ako člena svojej rodiny. Starajú sa oň do kedy to dieťa potrebuje, zvyčajne dlhodobo, poskytujú mu každodennú starostlivosť, lásku, prijatie a istotu. Pestúni rozhodujú o bežných veciach v živote dieťaťa, ako školské výlety, voľnočasové aktivity či základná zdravotná starostlivosť. V závažnejších záležitostiach (zmena školy alebo operácie) rozhoduje biologický rodič - pokiaľ je dostupný. Na rozdiel od osvojenia (adopcie), kde osvojitelia získavajú všetky rodičovské práva a povinnosti ako biologickí rodičia, pestúnstvo znamená, že vzťahy s jeho pôvodnou rodinou zostávajú zachované. Vieme, že najlepším prostredím pre vývin dieťaťa je rodina. Inštitucionálna starostlivosť je neosobná - ľudia sa striedajú, vzťahy sú prerušované.

Deti v pestúnstve potrebujú to, čo všetky deti - bezpečie, stabilitu a ľudí, ktorí im budú nablízku dlhodobo, teda príležitosť rásť v láskyplnom prostredí. Deti, ktoré sa dostávajú do pestúnskej starostlivosti, nie sú právne voľné - to znamená, že majú rodičov, ktorí sa o ne z vážnych dôvodov nemôžu momentálne starať, no nevzdali sa svojich rodičovských práv. Často ide aj o deti so zdravotným znevýhodnením - no v mnohých prípadoch ide o diagnózy, ktoré sa dajú zvládnuť v bežnom živote. Tieto deti často končia v Centrách pre deti a rodiny, takmer 3 500 detí dnes žije na skupinách, hoci by pokojne mohli žiť v pestúnskej rodine - ak by bola dostupná a pestúnskych rodičov by bolo viac. Pestúnstvo je v týchto prípadoch ideálnym riešením.

Šport ako cesta k lepšiemu životu

Chlapci z Centra pre deti a rodiny v Ružomberku sa „prekopali“ do futbalového klubu MFK Ružomberok. Osemročný Patrik a 11-ročný Miroslav sú chlapci, ktorí vyrastajú v detskom domove (od roku 2019 sa detské domovy premenovali na Centrá pre deti a rodiny - pozn. red.) v Ružomberku. Chlapci pochádzajú z viacdetných rodín, kde rodičom chýbali rodičovské zručnosti potrebné na to, aby dokázali deťom zabezpečiť základné potreby. Taktiež im neboli schopní vytvoriť bezpečné a podnetné rodinné zázemie.

Paťko aj Mirko v roku 2021 dostali športovú šancu hrať za futbalový klub TJ Máj Černová. Obaja chlapci na sebe od začiatku tvrdo pracovali a vďaka svojmu úsiliu sa prebojovali do jednej z najlepších mládežníckych akadémií na Slovensku - MFK Ružomberok. ,,Deti sú veľmi spokojné a vďačné, že môžu chodiť na šport, ktorý im dáva bezpečnú socializáciu v detských kolektívoch. Sme veľmi radi, že často pomáhajú týmto chlapcom materiálne aj rodičia a ľudia, ktorí sledujú napredovanie chlapcov.

Mirko nedávno získal 2. miesto za najlepšieho strelca v zápase o majstra Liptova v kategórii do 13 rokov (U13). Súperom strelil tri góly. Paťko zas ovládol prvé miesto vo svojej kategórii v Poprade na akcii „Hrám fér Poprad 2023“ a v rámci tímu skončili vo futbalovom turnaji v Prešove na 2. mieste a v Martine na 3. Mirko so svojím tímom vyhrali prvé miesto na futbalovom turnaji v Poprade.

Chlapci sa zúčastňujú pravidelných futbalových tréningov, sústredení aj zápasov. Po príchode zo školy si deti najskôr urobia úlohy na nasledujúci deň a potom odchádzajú na tréning. ,,Zvládame to aj vďaka osobnej pomoci trénerov, ktorí taktiež pomáhajú s dopravou chlapcov na tréningy či zápasy.

Cieľom deinštitucionalizácie (prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť - pozn. red.) náhradnej starostlivosti je sprostredkovať deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou možnosť žiť život čo najviac podobný tomu v bežnej rodine.

tags: #varenie #detí #v #detských #domovoch #história

Populárne príspevky:

• Recepty na pečené mäso
• Kuracie lasagne: 3 varianty
• Recept na cheesecake
• Recept na zemiakový šalát
• Recepty na tradičné zákusky