Vplyv veku hydiny na kvalitu mäsa a stravovacie trendy
Konzumácia mäsa zohrala významnú rolu vo vývoji ľudstva, a kuracie mäso je jedným z najčastejšie konzumovaných druhov mäsa na celom svete. Kuracie mäso má zvyčajne nižší obsah kalórií a nasýtených tukov ako červené mäso a bravčové výrobky, pričom je aj dobrým zdrojom bielkovín.
Všeobecne je mäso bohatým zdrojom esenciálnych živín, ktoré sú nevyhnutne dôležité pre organizmus, a ktoré musí prijať zo stravy, pretože si ich nevie vyrobiť sám. Štatisticky sa na ich príjme podieľa takmer tretinovým podielom. Je vynikajúcim zdrojom bielkovín s vysokou biologickou hodnotou (obsahuje esenciálne aminokyseliny), tukov, železa a vitamínov skupiny B, vitamínov A a D.
Nutričná hodnota kuracieho mäsa
Bielkoviny kuracieho mäsa majú vysokú biologickú hodnotu, čo znamená, že obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, pričom ich využiteľnosť v organizme je vysoká. Kuracie mäso obsahuje v porovnaní napríklad s hovädzím vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, ktoré nie sú považované za cholesterolemické, čiže nezvyšujú cholesterol v krvi. Kuracie prsia vynikajú extrémne nízkym obsahom tukov, viac ich je vo svalovine stehien.
Keďže kuracie mäso môže pochádzať z rôznych častí tela, môže mať aj menšie alebo výraznejšie nutričné rozdiely. Kuracie prsia sú jednými z najobľúbenejších. Kuracie stehno je ďalšou obľúbenou časťou. V porovnaní s prsami má tmavšiu farbu spôsobenú prítomnosťou väčšieho množstva myoglobínu a je šťavnatejšie. Kuracie krídlo bez kože a kostí obsahuje 30,5 g bielkovín na 100 g jedlého podielu, taktiež 203 kalórií na 100 g, pričom 64 % kalórií pochádza z bielkovín a 36 % z tukov.
Kuracie mäso býva aj významným zdrojom niektorých vitamínov, platí to hlavne pre vitamíny skupiny B a ďalej pre vitamíny rozpustné v tukoch (A a D). Zo skupiny vitamínov B treba vyzdvihnúť predovšetkým obsah niacínu (B3).
Konzumácia hydiny, predovšetkým kuracieho mäsa, je na základe výsledkov mnohých štúdií spájaná s poklesom rizík viacerých závažných civilizačných ochorení. Niektoré štúdie spájajú vysoký príjem červeného mäsa, najmä spracovaného, so zvýšeným rizikom srdcových chorôb. Avšak populačné štúdie spájajú príjem hydiny, naopak, so zníženým rizikom týchto chorôb. Tento efekt môže byť spôsobený tým, že zvýšením príjmu hydiny dochádza k zníženému príjmu červeného mäsa.
V štúdii, do ktorej bolo zahrnutých vyše 80-tisíc žien, bolo nahradenie dávky nespracovaného červeného mäsa hydinou spojené s 19 % znížením rizika srdcových chorôb. Pravidelný príjem hydinového mäsa nesúvisel ani s rakovinou hrubého čreva, pričom observačné štúdie ukázali 3 - 20 % zníženie rizika viacerých druhov rakoviny. Okrem toho sa konzumácia hydinového mäsa ukázala ako ochranná vo vzťahu k vzniku diabetu 2.
Polotariánstvo
Polotarián je ten, kto konzumuje hydinu, ale nie červené mäso alebo bravčové výrobky. Ľudia si vyberajú tento stravovací režim z rôznych dôvodov. Pre niekoho znamená stať sa polotariánom krok k tomu, aby sa stal vegetariánom, zatiaľ čo iných viac znepokojujú zdravotné a environmentálne dôsledky konzumácie červeného mäsa.
Polotariánska strava je známa aj ako semivegetariánska, pretože sú v nej povolené niektoré formy zvieracieho mäsa. Predpona „polo-“ síce v španielčine znamená doslova „kurča“, polotariáni však vo všeobecnosti jedia všetky druhy hydiny vrátane moriek a kačíc.
V rámci zásad zdravej výživy sa odporúčajú na dennú spotrebu v rôznych modeloch stravovania 2 - 3 porcie chudého mäsa, hydiny, rýb a vajec. Porcia je v tomto prípade definovaná ako 60 - 90 g duseného chudého mäsa, hydiny alebo dusenej ryby a jedno vajce. Kým pre batoľatá sa odporúča denný príjem približne 57 g, pre deti predškolského veku je to takmer 60 g mäsa. Deti mladšieho školského veku by mali denne prijímať približne 65 g mäsa.
V prípade dievčat vo veku 11 - 24 rokov sa denne odporúča 71 g, pričom táto dávka pretrváva aj v reprodukčnom veku ženy. U chlapcov je to limitované do veku 14 rokov v množstve 74 g na jeden deň, od 15.
Spotreba hydiny na Slovensku
Spotreba mäsa na Slovensku každým rokom rastie. Značný podiel na tom má práve zvyšujúca sa konzumácia hydinového mäsa. Spotreba mäsa sa v roku 2018 zvýšila oproti roku 2017 o 1,5 kg na 64,3 kg. Zvýšenie spotreby hydinového mäsa sa prejavilo nárastom o 2,0 kg (9,9 %) na spotrebu 22,2 kg na osobu a rok.
Zmeny v tradíciách a tipy na prípravu hydiny
Čas Vianoc býva obdobím, keď sa mnohí z nás snažia spomaliť a vychutnať si teplo domova. Veľkú časť vianočných zvykov si zachovávame najmä v súvislosti so štedrou večerou. Naprieč Slovenskom sa v mnohých variáciách pripravuje kapustnica, ale aj hubová či šošovicová polievka. Dnes sa už bežne spolu s kapustou varí v kapustnici aj klobása a údené mäso, no nebolo to tak vždy.
Stôl sa na Štedrý večer prestieral po celodennom pôste a jeho základom boli jedlá z obilnín a zo strukovín. Opekance s makom, kysnuté koláče i štedrák mali na stole svoje miesto. Mäso sa mohlo jesť až po polnoci. Rybu, ktorá sa cez sviatky konzumuje dodnes, považovali ľudia už od stredoveku za pôstne jedlo. V poslednom období je jej zaužívaná podoba - vyprážané podkovičky kapra - nahradená filetami tresky či lososa. K zemiakovému šalátu sa dnes už nezriedka podávajú aj kuracie rezne. Zmeny v tradíciách sú prirodzenou súčasťou vývoja.
Filipínci oslavujú Vianoce veľkolepo už týždne pred 24. decembrom. Samotný Štedrý večer - nochebuena - sa nesie vo veľkom štýle s dôrazom na stretnutie celej rodiny. Na vianočnom stole nesmie chýbať pečené prasiatko (lechon), plnené kura či pečený moriak. Američania si darčeky otvárajú až 25. decembra ráno. Vianočná večera v Amerike býva podobná chodom na Deň vďakyvzdania - s plnenou pečenou hydinou a so zemiakovou kašou. Pečie sa aj hovädzí wellington. V Japonsku po úspešnej kampani istého fastfoodového reťazca v 70.
15 jednoduchých receptov na vianočnú večeru na slávnostnú hostinu #ChristmasDinner #sharpaspirant
Naprieč východnou Európou sú typické rôzne variácie niekoľkochodovej večere, ktorej základom sú ryby a bezmäsité jedlá. Či už budú vaše sviatky v duchu starých tradícií, alebo súčasné, máme pre vás zopár chutných tipov na prípravu hydiny. K zemiakovému šalátu sa skvelo hodia kuracie rezne. Namiesto klasickej strúhanky sa môžu obaliť v panko strúhanke či v kukuričných lupienkoch. Pri varení sa pritom dá využiť celé kura, keďže trup a stehná sa použijú na chutný vývar - možno aj na druhý deň. Ak máte chuť na klasické pečené kura, ozvláštnite ho kombináciou jabĺk a brusníc so škoricou.
Stravovanie podľa krvnej skupiny
Existuje mnoho teórií a spôsobov stravovania. Niektoré sú postavené „na vode“, iné na vedeckých základoch či dlhoročných skúsenostiach. Veľmi zaujímavý je pohľad na stravovanie vo vzťahu ku krvnej skupine, s ktorým ako prvý prišiel americký lekár a naturopat Peter J. D’Adamo, ktorý nadviazal na výskumy svojho otca.
Každá krvná skupina vznikla v inom období ľudského vývoja, a tak má v sebe zakódovanú genetickú informáciu o tom, ako žili a ako sa stravovali ľudia v danom období. Základom tohto typu stravovania je poznať svoju krvnú skupinu. Tá nám pomôže pochopiť, ako naše telo reaguje na jedlo, na ktoré ochorenia sme viac náchylní a napríklad aj to, ako reagujeme na stres. Podľa doktora D‚Adama súvisia s krvnou skupinou aj črevné baktérie.
Spomínaný lekár preskúmal veľké množstvo základných potravín a zisťoval, nakoľko sa znášajú s jednotlivými krvnými skupinami, resp. s ich červenými krvinkami. Na základe toho vytvoril pre každú krvnú skupinu zoznam vhodných, nevhodných a neutrálnych potravín. Potraviny, ktoré škodia krvinkám jednej krvnej skupiny, môžu byť pre inú skupinu vhodné. Nevhodné potraviny môžu nepriaznivo pôsobiť na organizmus, pričom ťažkosti sa nemusia objaviť hneď. Často sa vyskytnú až po dlhšom čase, a keďže nie vždy ide vyslovene o potraviny s nálepkou „nezdravé“, človek si vôbec neuvedomuje, že svojmu telu škodí.
Krvná skupina 0: Najstaršia krvná skupina vznikla cca 40 000 - 20 000 rokov pred n. l. V dobe lovcov a zberačov sa naši predkovia živili predovšetkým mäsom. To znamená, že ľudia s krvnou skupinou 0 dobre znášajú mäso. Ich tráviaci systém produkuje dostatok žalúdočnej kyseliny a enzýmov potrebných na spracovanie mäsa, a tak nemajú problém stráviť ho. Nulky sa teda s pokojným svedomím môžu vrhnúť na Kura Kráľovské aj na ryby. Ideálne je jednotlivé druhy mäsa pravidelne striedať, aby bol jedálniček čo najpestrejší. K mäsu je najlepšou prílohou zelenina - pre nulky je dobrou voľbou špenát, paprika, brokolica či tekvica. Z ovocia slivky a figy. Ľudia s najstaršou krvnou skupinou majú silnú imunitu a dobré trávenie, no ťažko sa prispôsobujú zmenám v spôsobe stravovania. Najviac priberajú z múčnych jedál, napríklad z cestovín a bieleho pečiva.
Krvná skupina A: Áčko vzniklo o niečo neskôr, cca 25 000 - 15 000 rokov pred n. l., v oblasti Ázie a Stredného Východu. Hlavným zdrojom obživy tu v tomto období bolo poľnohospodárstvo. Z toho vyplýva, že v strave našich predkov prevažovala rastlinná strava, ktorú by mali uprednostňovať aj ľudia s touto krvnou skupinou. Potraviny rastlinného pôvodu, ako obilniny v podobe celých zŕn, ryža, strukoviny, orechy a semená, by mali tvoriť základ jedálnička spolu s ovocím a so zeleninou. Živočíšne potraviny sú pre ľudí s krvnou skupinou A ťažšie stráviteľné. Ak sa ich nechcú vzdať, najlepšou voľbou je pre nich kuracie mäso, morčacie mäso a ryby. Mliečnym výrobkom by sa áčka mali skôr vyhýbať alebo ich výrazne obmedziť. Celkovo majú citlivejší žalúdok a slabšiu imunitu.
Krvná skupina B: Táto krvná skupina vznikla cca pred 10 000 rokmi v oblastiach himalájskych hôr. Ľudí s krvnou skupinou B možno označiť za všežravcov. Majú dobrú imunitu a trávenie, vyrovnaný nervový systém a ľahko sa prispôsobia zmenám v stravovaní. Pre béčka je vhodné červené mäso, ryby aj vajíčka a mliečne výrobky. Občas si môžu dopriať aj Kura Kráľovské, ale s mierou. Z rastlinných zdrojov obilniny, strukoviny (okrem cícera a červenej šošovice), ovocie a zeleninu (najmä kapustovitú).
Krvná skupina AB: AB je najmladšia a najmenej rozšírená krvná skupina, ktorej vznik sa datuje do obdobia asi pred 900 - 1 500 rokmi zmiešaním krvnej skupiny A s krvnou skupinou B. Ábečka majú citlivé trávenie, no prispôsobivý imunitný systém. Je pre nich vhodná zmiešaná strava od hovädzieho mäsa, kuraciny, rýb, mliečnych produktov, vajíčok až po ryžu, strukoviny, obilniny, zeleninu a ovocie (okrem pomarančov).
Táto teória hovorí aj o tom, aký druh fyzickej aktivity je vhodný pre jednotlivé krvné skupiny. Nulky obľubujú intenzívne aktivity, ako je beh, tabata či bojové športy. Áčka uprednostňujú pomalšie cvičenia ako joga či pilates. Béčkam vyhovuje cyklistika, turistika, tenis a plávanie.
Vo všeobecnosti sú názory na teóriu stravovania podľa krvnej skupiny kontroverzné. Mnohí jej vyčítajú, že k nej neexistujú relevantné vedecké štúdie, alebo v nej nachádzajú nepresnosti. Jej základom je však nabádanie ľudí ku konzumácii zdravých, plnohodnotných a čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. Ich nutričná hodnota je vysoká a obmedzenie vysoko spracovaných potravín je vždy prínosom z hľadiska zdravia aj chudnutia. I keď dlhodobo sa stravovať v súlade s touto teóriou je pomerne náročné.
Jednou jej nevýhodou je obmedzovanie konzumácie inak prospešných potravín, ktoré môžu byť cenným zdrojom rozličných živín. Chýba jej teda pestrosť, ktorá je jedným zo základných princípov racionálneho stravovania. Na druhej strane je žiaduce mať aspoň základný prehľad o tom, ktoré potraviny sú pre nás z hľadiska krvnej skupiny vhodné a ktorým sa oplatí vyhýbať, resp. aspoň ich obmedzovať.
Probiotiká a zdravie zvierat
Výskum Doc. MVDr. Dagmar Mudroňovej, PhD.
Cieľ: Znížiť používanie antibiotík v chovoch zvierat, čo by následne zvýšilo kvalitu a zdravotnú bezpečnosť potravín a znížilo zaťaženie životného prostredia.
Praktické výsledky: Patent a úžitkový vzor na probiotický prípravok pre včely a medzinárodná patentová prihláška probiotického krmiva pre lososovité ryby.
Postup pri vývoji probiotických prípravkov
- Získavanie probiotických baktérií: Z tráviaceho traktu zdravých zvierat (včely, pstruhy, prasatá, kurčatá).
- Selekcia účinných probiotických kmeňov: Na základe selekčných kritérií, ako je schopnosť inhibovať patogény, prežívať v tráviacom trakte a pozitívne ovplyvňovať imunitný systém.
Probiotiká pre včely
Problematika probiotík pre včely je zaujímavá, pretože diverzita ich mikrobioty je oveľa nižšia ako pri stavovcoch, a preto sú aj oveľa citlivejšie na jej narušenie. Mikrobiota sa podieľa aj na fermentácii peľu či vzniku materskej kašičky.
Probiotiká pre lososovité ryby
Pre lososovité ryby sú zaujímavé patogény spôsobujúce závažné bakteriálne ochorenia - furunkulózu a hemoragickú septikémiu. Vývoj probiotického prípravku bol výzvou, keďže ovplyvňuje nielen samotného živočícha, ale aj vodné prostredie.
Spôsoby aplikácie probiotík
Je potrebné nájsť vhodné aplikačné formy, reálne využiteľné v praxi, aby probiotiká chutili zvieratám, dlhodobo prežívali a boli finančne zaujímavé pre chovateľa. Vyvinutý peľový nosič pre probiotiká pre včely a dva spôsoby aplikácie probiotických baktérií do krmiva pre lososovité ryby.
Látky naturálneho pôvodu
Počas výskumu sa zaoberali látkami naturálneho pôvodu od rastlinných extraktov a ďalších foriem fytoaditív cez prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny (PNMK), mikroprvky až po humínové látky.
V prípravku pre ryby sa využíva kombinácia probiotických baktérií s polynenasýtenými mastnými kyselinami (najmä zo skupiny omega-3), ktoré zvyšujú priľnavosť týchto baktérií na sliznicu čreva rýb a súčasne sú významné pre zdravie rýb. Podobný koncept sa využíva u kurčiat a nosníc, kde aplikácia polynenasýtených mastných kyselín z prírodných zdrojov (napríklad z ľanového semena, vláknitých húb produkujúcich PNMK) zvyšujú ich podiel v živočíšnom produkte, ako je mäso či vajcia, a tým sa stávajú takzvanou funkčnou potravinou.
V súčasnosti skúmajú možnosti využitia humínových látok, čiže látok, ktoré vznikajú prevažne rozkladom rastlinných zvyškov, v chovoch hospodárskych zvierat a testujú možnosti ich kombinovania s probiotickými baktériami. Humínové látky majú schopnosť na seba viazať pomerne široké spektrum rôznych toxínov, ťažkých kovov a ďalších chemikálií, čo sa využíva na zmiernenie ich negatívneho vplyvu na organizmus.
Rezistencia na antibiotiká a význam zdravého mikrobiómu
V posledných rokoch sa urobil obrovský pokrok vo výskume významu zdravého mikrobiómu. Výsledky potvrdili úzke prepojenie najmä črevného mikrobiómu s funkciami ostatných orgánových systémov, dokonca aj mozgu. Udržanie zdravého mikrobiómu s vysokou diverzitou mikrobioty je nevyhnutné pre udržanie zdravia organizmu.
Používanie konceptu autochtónnych, teda telu vlastných alebo, lepšie povedané, druhovo špecifických probiotických baktérií, ktorými chcú len upraviť narušenú črevnú mikrobiotu. Mechanizmus účinkov probiotických baktérií je pomerne široký, ale pre zjednodušenie by sa dalo povedať, že ak sú v čreve prospešné baktérie, obsadia miesto na sliznici čreva a produkujú látky, ktoré vytvárajú prostredie vhodné na rozmnožovanie ďalších prospešných baktérií a, naopak, nevhodné na množenie patogénnych baktérií.
Spolupráca na výskume
Spolupracujú aj na výskume zameranom na využitie probiotických baktérií a naturálnych látok v pomocnej terapii nádorových a chronických zápalových ochorení u ľudí. Cieľom je zmierniť negatívne účinky klasickej chemoterapie, ktorá má okrem iného veľmi nepriaznivý vplyv na imunitný systém. V prípade chronických zápalových ochorení sme skúmali ulceróznu kolitídu a možnosti jej liečby využitím fekálnej transplantácie, čiže transplantácie stolice od zdravého darcu do tráviaceho traktu iného pacienta.
tags: #vedecké #články #vplyv #veku #hydiny #na
