Prečo vedia kačice lietať? Všetko o živote kačice divej

Kačica divá alebo kačica veľká (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae). U nás, ale aj v zahraničí je to najrozšírenejší druh kačice. Nájde sa takmer na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až po Severnú Ameriku. Dovezená bola aj na Nový Zéland, kde sa skrížila s domácou Anas superciliosa. Jej výskyt je pomerne bežný aj v osídlených oblastiach a mestách, kde sa často kríži s domácou kačicou a máva iné sfarbenie. Je to najrozšírenejšia kačica Európy a hniezdi aj vo väčších nadmorských výškach aj nad 2000 m.

Kačica divá - samec a samica

Je to veľmi prispôsobivý operenec. Na vodných plochách v mestách ho možno kŕmiť z ruky, ale žije tiež placho v prírode na odľahlých močiaroch, v ústiach riek, ba i na morskom pobreží.

Opis kačice divej

Hmotnosť dospelého jedinca sa pohybuje od 850 až do 1400 gramov pri dĺžke tela 51-62 cm a rozpätí krídel až 98 cm. Pri lete vyvinie pomerne veľkú rýchlosť až 110 km/h.

Sfarbenie

Výrazná pohlavná dvojtvarosť (sexuálny dimorfizmus) sa prejavuje vo sfarbení. V období reprodukcie je samec nápadný najmä lesklou tmavozelenou hlavou, za ktorou nasleduje biely prúžok - tzv. obojok. Chrbát a krídla sú hnedé, prsia a brucho belavé. Zrkadlo - pestro sfarbená škvrna na letkách - je modré s bielou obrubou. Zobák je zelenožltý s čiernym nechtom, nohy oranžovočervené.

Samica je zvrchu hnedočierna, tvár a hornú časť krku má svetlejšiu, spodnú časť tela na sivožltom podklade má riedko škvrnitú. V období mimo reprodukcie je sfarbenie oboch pohlaví veľmi podobné - obe pohlavia sú hnedé, škvrnité, s belším spodkom a modrým zrkadlom.

Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky.

Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.

Dospelé vtáky sa čiastočne preperujú v období reprodukcie od augusta do novembra, úplne v apríli až máji. Mimo reprodukcie od júna do augusta.

Výskyt a stav populácie divých kačíc na Slovensku

U nás je to jeden z najrozšírenejších hniezdiacich a aj zimujúcich druhov operencov. Hniezdiská sa našli dokonca aj na Nižnom Temnosmrečinskom plese v nadmorskej výške 1 677 m a pri Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 12 000 - 20 000, zimujúcich jedincov 60 000 - 120 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%.

Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 - 1999 bol 12000 - 20000, zimujúcich jedincov 60000 - 120000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 - 2012 bol 13000 - 20000 párov, zimujúcich jedincov 80000 - 110000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 - 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 - 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 - 2012) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 - 2018 bol 15000 - 22000 párov, zimujúcich jedincov 90000 - 130000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 - 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 - 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.

V klasifikácii európskych druhov vtákov podľa stupňa ohrozenia je zaradená do skupiny zabezpečených. Patrí medzi druhy národného významu so spoločenskou hodnotou jedného jedinca 5000 Sk.

Biotop

Kačica divá hniezdi na brehoch, s hustejším porastom vegetácie, potokov, riek, jazier či močiarov. Počas migrácie obľubujú skôr veľké otvorené vodné plochy.

Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy.

Rozmnožovanie kačice divej

Obdobie párenia je na jar a podlieha zložitému rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. V znáške je 7-11 vajec, vo výnimočnom prípade viac, na ktorých sedí samička. Inkubačná doba je 25 až 28 dní. Vaječným zubom si kačiatko vyďobe dierku v hrubej vápenatej škrupine a keď sa dostane von, zostáva vyčerpané ležať.

Mláďatá kačíc sa liahnu veľmi dobre vyvinuté, keď načerpajú silu takmer hneď opúšťajú hniezdo a od začiatku vedia plávať. Pre malé kačiatka je dôležitá prvá interakcia s matkou, pretože automaticky bežia za tým, koho vidia po vyliahnutí ako prvého. U druhov živočíchov, ktoré sa o mláďatá starajú, je táto forma interakcie učenia a vrodeného správania veľmi dôležitou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé - je nevratné a po druhé - učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch sú kačice schopné letu. Kačica dohliada na mláďatá zhruba 50 až 60 dní.

Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka.

Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka.

Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé - je nevratné a po druhé - učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať.

Kačica divá žije v monogamnom zväzku. Páry sa vytvárajú už na jeseň, ale k samotnému páreniu dochádza až na jar. Hniezdenie sa začína už v marci. Samec so samicou hľadá miesto na hniezdenie, samotné hniezdo však stavia a upravuje iba samica. Typické hniezdo dokonale splýva s okolím. Umiestnené je na najrôznejších miestach - vo vode, na brehoch, ostrovčekoch, hrádzach, ale i na vŕbach, v dutinách alebo starých hniezdach dravcov alebo volaviek. Často je prekryté trsom trávy.

V prvých dňoch hniezdenia samec samicu stráži. Samica znáša 6 - 12 zelenkastých vajec, z ktorých sa mláďatá vyliahnu po 22 -28 dňoch. Sú hneď dokonale vyvinuté. Už po troch dňoch nasledujú matku a samy si zbierajú potravu. Mladé kačičky lietajú už po dosiahnutí veku osem týždňov.

Párikovanie kačíc prebieha už na jeseň - partnerstvo trvá len jednu sezónu. Párenie je potom až na jar na hniezdiskách. Počas tokania káčer pláva okolo kačky, neraz sa stavia do zvislej polohy a rozťahuje krídla a ozýva sa hvízdavým zvukom. Kačka pri plávaní často potrháva hlavou dozadu na chrbát a ozýva sa hlasitým kačkaním.

Po spárení si kačky robia hniezdo na brehoch v trávnych porastoch alebo na vŕbach či v dutinách stromov. Niekedy obsadia aj opustené hniezda dravcov alebo krkavcovitých vtákov. Začiatkom apríla tu kačka denne znáša 8-12 zelenkastých vajec. Káčer sa v čase znášky zdržuje ešte blízko hniezda, neskôr natrvalo opúšťa kačku. Po 28 dňoch zahrievania sa liahnu kačíčatá. Majú žltkasté páperie s tmavým pásom cez oko. Matka ich hneď po vyliahnutí vyvádza na plytkú vodu a učí ich hľadať si potravu. V nebezpečenstve sa stavia na ich obranu alebo predstiera zranenie, aby odlákala útočníka. Po 8 týždňoch vedia už kačíčatá lietať a v rodinnom kŕdli sa zdržujú do zimy.

Potrava kačice divej

Divá kačica je prevažne bylinožravá. Obľubuje semená rastlín, rôzne plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. Nepohrdne ani hmyzom, mäkkýšmi, larvami, malými rakmi, žubrienkami, ikrami, malými rybkami, žabami, červíkmi, a dokonca ani myšami. V jesennom období žerie aj žalude a iné orechy. Ľudia ju pomerne často prikrmujú chlebom, ale aj rôznym kuchynským odpadom. Za potravou sa často ponára v plytkých pobrežných vodách, pričom jej chvost trčí z vody.

Potravu si tento operenec zbiera na súši i vo vode. Z rastlín konzumujú od rias až po trávy všetky dostupné druhy - stonky, listy, semená i plody. Na poliach konzumujú kukuricu, obilniny i oziminy. Vo vodnom prostredí žerú vodný hmyz, kôrovce, mäkkýše, pijavice i larvy obojživelníkov. Do vody ponárajú iba hlavu a zobák, zadnú časť tela nechávajú nad hladinou. Na okraji zobáka majú drobné zúbky, ktorými preciedzajú vodu a bahno.

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.

Život vo vodnom prostredí kačiciam umožňujú plávacie blany medzi prstami na nohách a mastné perie - mastí sa tukom z mazovej žľazy, ktorá sa nachádza pri koreni chvosta.

Mláďatá kačice divej v CHS Prešov

V mimohniezdnom období ju môžeme pravidelne zahliadnuť počas večerného preletu z miesta oddychu na vode na pevninu, kde získava potravu.

Zaujímavosti o kačici divej

Podľa archeologických výskumov divé kačice chovali už starí Egypťania ako domáce zvieratá.
Typickým kvákaním sa ozývajú len kačice, káčery vydávajú sipocú „rrep-rrep“. Hlučnejšie sa prejavujú najmä v čase párenia.
Vodoodolné perie kačici umožňuje ponáranie pod hladinu bez toho, aby sa zmáčala. Túto vlastnosť zaručuje zložitá štruktúra a voskovaný povrch peria. Káčatá majú najskôr prachové perie, ktoré im premasťuje matka.
Ide o všežravý druh. Jedálniček kačice divej pozostáva z pastvy, konzumuje aj vodné rastliny, semená, hmyz, ryby, obilie i ovocie. V blízkosti človeka si rýchlo zvykne na prikrmovanie.
Sympatický vzhľad kačíc a roztomilých káčat inšpiroval mnohých autorov rozprávkových knižiek a animovaných filmov.

Jednoduchá identifikácia kačíc!

Sťahovanie a zimovanie kačíc divých

Vo východnej a severnej Európe sú to väčšinou sťahovavé vtáky a sťahujú sa od októbra do strednej, západnej alebo južnej Európy. V južnej a západnej Európe naopak spravidla nemajú sťahovavé správanie ale sú stále vtáky.

Kačica divá je čiastočne sťahovavá - časť kačíc u nás prezimuje, ale ostatné odlietajú na juh, najčastejšie do Talianska, juhovýchodného Francúzska a Španielska. K nám zase na zimu prilietajú jedince zo severovýchodu.

Naše populácie sa zvyčajne presúvajú na zimu na juh a k nám prilietajú kačice zo severných krajov.

V jesennom a zimnom období sa u nás vyskytujú kačice severských populácií. Naše populácie sa posúvajú ďalej na juh. Pri zamrznutí stojatých vôd sa koncentrujú na tečúcich tokoch. Často v tisícoch odpočívajú na ľade. Za potravou zalietajú na polia. Dospelé jedince dávajú prednosť rastlinnej potrave.

Chov kačíc

Kým na chov a výkrm bežných druhov a úžitkových druhov hydiny existujú technologické postupy, pre tzv. netradičné druhy hydiny, ale aj pre bežce s potenciálom komerčného využitia, existuje len málo návodov. Domestikovaná forma kačice pižmovej sa u nás chová najmä v hobby chove, kde sa nazýva kačica pižmová alebo čínska. Na komerčné účely sú potom určené chované hybridné kombinácie tzv.

Intenzívny chov barbarov alebo husokačiek sa začal v praxi realizovať až v 90. rokoch 20. Po 200 dňoch chovu sa kŕdeľ pripravuje na znáškový cyklus, ktorý sa dá veľmi dobre ovplyvniť úpravou svetelného režimu v hale a výživy v ktoromkoľvek ročnom období.

Počas prvého znáškového cyklu sa od kačíc zbiera v priemere 90 až 100 vajec, v druhom približne 80 vajec a v treťom 60 vajec. Inkubačná doba kačíc barbarských je 35 dní, pričom teplota pred vyliahnutím je približne 37,3 °C a vlhkosť približne 70 %. Barbarské kačice sú podstatne drahšie na zabitie ako pekinské kačice. Je to spôsobené vyššími nárokmi na teplotu okolia, takmer o polovicu nižšou znáškou, dlhším obdobím liahnutia a dlhším obdobím výkrmu. Na druhej strane sa barbarské kačice vyznačujú vysokým obsahom tuku bez podkožného tuku.

Základným predpokladom úspešného chovu divých kačíc je vodná ohrada, pretože sa pária na vode. Na znášku sa pripravujú od polovice decembra, keď sa kŕmna zmes nahradí znáškovou zmesou. S predlžujúcim sa dňom začínajú kačice znášať vajcia približne po piatich týždňoch a plnú znášku dosiahnu približne po ďalších troch týždňoch. Násadové vajcia sa inkubujú 25 dní pri počiatočnej teplote 37,6 °C a vlhkosti 55 %. Od 20. dňa sa teplota zníži o jednu alebo dve desatiny na 37,4 °C. Krátko po vyliahnutí sa kačičky prevezú do liahne, kde strávia približne štyri týždne. spočiatku sa v liahni udržiava teplota okolo 30 °C, ale od 10. dňa sa kačičky vypúšťajú do trávnatého vonkajšieho priestoru. Počas troch týždňov si zvyknú na vonkajšiu teplotu. Zo zdravotných dôvodov sa len staršie kačiatka očkujú proti botulotoxínu vo veku 25 dní. Kačice sa vyberajú na rozmnožovanie v októbri. Základnými kritériami výberu sú ich zhodná farba a hmotnosť, ktorá pri vtákoch v optimálnej kondícii zodpovedá 1,4 kg pre kačice a 1,0 kg pre kačice. Keďže vyprodukované kačice divé sa zvyčajne používajú na zarybnenie poľovných revírov, ťažšie kačice sa vyraďujú, pretože sú nelietavé.

Spôsoby chovu

Chov na rybníku: Kačice sú viazané na určitú časť rybníka celoročným prikrmovaním. Výhodou je nízka potreba prikrmovania a návrat kačíc hniezdiť do lokality vyliahnutia. Nevýhodou sú riziká.

Polodivoký chov kačíc

Ako sa chránia vtáky pred dažďom?

Rovnako ako ľudia, aj zvieratá hľadajú úkryt v extrémnom počasí. Niektoré vtáky sa dažďu vyhýbajú viac a iné zas menej. Väčšina vtákov je ale na tom pomerne dobre, majú totiž šikovné vodeodolné perie. Používajú svoje zobáky na vyberanie oleja zo svojich žliaz umiestnených blízko chvosta a potierajú si ním celé perie. Nerobia to len tak. To im poskytuje mastný povlak, ktorý odpudzuje vodu a udržiava ich suché v miernom daždi.

No keď začne búrka, tak to je už iný príbeh. Niektoré vtáky sa rozhodnú nechať si perie suché a uchýliť sa do úkrytu. Iné vtáky, ako je napríklad kos obyčajný, sa pred dažďom schovávajú na stromoch. Pri silnom daždi si vtáky sploštia perie, aby boli odolnejšie voči vode. No urobia aj ďalšiu vec, ktorá sa zdá byť na prvý pohľad hlúposť. Nasmerujú svoje zobáky smerom k dažďu. Tento trik im pomáha, aby dážď z nich stiekol a neprenikol pod perie. Niektoré vtáky, aby vybabrali s dažďom, tak sa k sebe schúlia. Robia to hlavne preto, aby sa vyhli hypotermii.

Keď vtáky zasiahne nepriaznivé počasie, napríklad dážď, tak zvyčajne hľadajú úkryt v hustých kríkoch alebo húštinách, vedľa veľkých kmeňov stromov a na záveternej strane lesov. Treba ale povedať, že nie každý vták sa uteká hneď schovať. Malé vtáky hľadajú najčastejšie nejaké útočisko, aby sa schovali napríklad pod kríkom alebo na konároch hustých stromov. Časť vtákov ale miluje vodu a s dažďom, ak nie je extrémny, nemajú väčší problém.

Vďaka „mastnej bunde“ vtáky dokážu lietať aj počas dažďa, no je to pre nich oveľa náročnejšie. Mokré krídla môžu sťažiť lietanie a rovnako aj pokles tlaku vzduchu, ktorý sprevádza dážď hrá v ich neprospech. Znamená to, že na to, aby sa vták udržal vo vzduchu, tak minie viac energie.

tags: #prečo #vedia #kačice #lietať