Vianočné zvyky a tradície na Slovensku a vo svete

Vianoce, kresťanské sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista, sú jedným z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí po celom svete, no nie všetci ich prežívame rovnako. Aj na Slovensku sa vianočné zvyky líšia od regiónu k regiónu.

Zamýšľali ste sa niekedy nad významom vianočných tradícií, ktoré sa v slovenskej rodine dedia z generácie na generáciu? Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako sa Vianoce slávia na Slovensku a vo svete.

Advent - príprava na Vianoce

Pred Vianocami predchádza prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie sa rozumie ako obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12.

Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť.

Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmíny a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi. Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov.

Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.

Štedrý deň a jeho tradície na Slovensku

Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami.

Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku…

Štedrý deň - 24. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.

Medovníčky či iné vianočné pečivo už máme napečené niekoľko dní dopredu. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer.

V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.

Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.

Zvyky a tradície Štedrého večera

• Pôst a zlaté prasiatko: Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá. Ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
• Šupiny z kapra: Pod štedrovečerný obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky. Šupiny z kapra sa vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
• Cesnak: Cesnak je symbolom zdravia, ako jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie.
• Med: Med je tradičný sladký produkt včelárov a pre svoju príjemnú chuť zabezpečiť dobrotu, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí voči ostatným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou robia z medu krížik na čelo, ako symbol požehnania a dobroty.
• Krížik na čelo: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Jablko: Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či dokonca smrť. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.
• Orechy: Orechy nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
• Tanier navyše: Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
• Modlitba: Modlitba značila spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Rodina želala šťastie a zdravie v ďalšom roku. Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu.
• Sviečky: Sviečky ktoré sú tiež symbolom Vianoc, svietia počas večere. Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Vinšovanie: V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec.

Štedrovečerné jedlá na Slovensku

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče, ovocie.

• Oblátky s medom a cesnakom: Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Ako predjedlo sa podávajú oplátky s medom a cesnakom, prípadne i s pomletými orechmi. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.
• Polievky: Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
• Ryba: Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle.
• Zemiakový šalát: Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.
• Opekance (bobaľky, pupáčiky): Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
• Štedrák: Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Vianočné pečivo: Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch a jedlách

Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:)

Stredné Slovensko:

V okolí Oravy sa hlavne vo viacgeneračných rodinách zachovalo mnoho z pôvodných zvykov. Už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko:

Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst. Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.

Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.

V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba).

Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.

Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu. Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja!

tags: #vianocne #darceky #tradicie #vecera

Populárne príspevky:

• Gril Lucifer 53 cm
• Ako pripraviť Hornícku Fazuľovú Polievku
• Recept na liaty tvarohový koláč
• Exotické bravčové karé s kari
• Recepty na vegánske torty pre deti