Vianočné jedlá a tradície v Nemecku
K sláveniu najkrajších sviatkov patria bezpochyby tradície, bez ktorých by sme si ich ani nevedeli predstaviť. Bez nich by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Nemecké Vianoce sú spojené s hlbokými tradíciami, ktorých korene siahajú stáročia do minulosti. Nemecké vianočné zvyky, z ktorých mnohé sa rozšírili do celého sveta, vytvárajú jedinečnú atmosféru spojenú s rodinným teplom, duchovnou reflexiou, zimnou nádherou a radosťou z očakávania sviatkov.
Od adventného obdobia, plného špeciálnych zvykov a symbolov, po Štedrý večer a samotný deň Vianoc, nemecké sviatočné oslavy sú prepojené s náboženskými i kultúrnymi aspektmi. Vianočné obdobie v Nemecku začína už počas adventu, čo je štyri týždne trvajúca príprava na narodenie Ježiša Krista.
Adventné obdobie a jeho symbolika
Adventný veniec (Adventskranz)
Jedným z najznámejších symbolov adventu je adventný veniec (Adventskranz), ktorý má zvyčajne štyri sviečky. Každú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, čím sa symbolizuje príchod Krista a blížiaci sa Štedrý deň. Tento zvyk sa rozšíril z Nemecka do mnohých iných krajín a pôvodne pochádza z 19. storočia. Veniec, ktorý zapaľujeme každú adventnú nedeľu, pričom sa tešíme na nezadržateľne sa blížiace vianočné sviatky, vznikol v Hamburgu.
Zhotovil ho farár Johann Henrich Wichern v prvej polovici 19. storočia. Bol z dreva a mal podobu kolotoča. Sviečka sa však zapaľovala každý deň, aby deti v sirotinci, kvôli ktorým ho vynašiel, vedeli, koľko času bude trvať, kým prídu Vianoce a ony dostanú darčeky.
Adventný kalendár (Adventskalender)
Ďalším populárnym prvkom adventu je adventný kalendár (Adventskalender), ktorý si obľúbili najmä deti. Tradične obsahuje 24 okienok, pričom za každým okienkom sa nachádza malý darček, sladkosť alebo obrázok. Tento zvyk vznikol v Nemecku už v 19. storočí. Tento kalendár má zvyčajne 24 okienok alebo priehradiek, pričom každý deň od 1. do 24. decembra sa jedno otvorí.
V súčasnosti sú adventné kalendáre kreatívnejšie než kedykoľvek predtým - od tých plných čokolád až po luxusné verzie s kozmetikou, čajmi alebo drobnými darčekmi.
Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte)
Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte) sú jednou z najväčších a najznámejších atrakcií nemeckých Vianoc. Pochádzajú zo stredoveku a pôvodne boli miestom, kde si ľudia mohli zakúpiť jedlo a nápoje počas chladných zimných mesiacov. Najstaršie vianočné trhy sa začali organizovať v Drážďanoch už v prvej polovici 15. storočia konkrétne v roku 1453. Boli zdrojom jedla a posilnenia v chladných a mrazivých zimných časoch.
Najznámejšími nemeckými vianočnými trhmi sú trhy v mestách Drážďany, Norimberg a Mníchov, no každé väčšie mesto a mnohé dediny organizujú svoje vlastné verzie týchto trhov. Každý vianočný trh má svoju špecifickú atmosféru a ponúka regionálne špeciality. Sú miestom, na ktorom nasávame pravú vianočnú atmosféru - dlho pred Vianocami aj po nich. Spoznáme ich podľa typických prvkov - rôznorodých a pestrých farieb, vôní, chutí i kolied, ktorými to hrá už z diaľky.
Medzi ďalšie typické jedlá na vianočných trhoch patrí Bratwurst (grilované klobásky), Glühwein (varené víno s korením) a gebrannte Mandeln (pražené mandle).
Kačacie hody 🦆 | Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla
Nikolaustag
Jedným z dôležitých dní pred Vianocami je 6. december, ktorý je známy ako Nikolaustag, deň sv. Mikuláša. Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskup známy svojou štedrosťou a pomocou chudobným. Tento deň je venovaný rozdávaniu darčekov, najmä deťom. V predvečer 5. decembra deti v Nemecku zvyknú pripraviť svoje topánky alebo čižmy, ktoré nechávajú pred dverami v nádeji, že ich sv. Mikuláš naplní sladkosťami a drobnými darčekmi.
V niektorých regiónoch je zvyk, že deti navštívi aj Knecht Ruprecht, Mikulášov sprievodca, ktorý rozdáva uhlie alebo metly neposlušným deťom.
Štedrý večer (Heiligabend)
Hlavným dňom vianočných osláv v Nemecku je Štedrý večer, známy ako Heiligabend. Štedrý večer, tzv. Heiligen Abend alebo Svätý večer, je v Nemecku pracovný deň. Všetky obchody sú otvorené, obyčajne do 14-tej hodiny, a ulice sú plné ľudí, ktorí nakupujú darčeky. Väčšina z nich si berie na popoludnie voľno, aby sa pripravila na večer. Ženy chystajú slávnostné jedlo a muži s deťmi zdobia vianočný stromček.
Vianočný stromček (Weihnachtsbaum)
Tradičným prvkom nemeckého Štedrého večera je výzdoba vianočného stromčeka (Weihnachtsbaum), ktorý je často zdobený až priamo na Štedrý deň. O vyzdobenie stromčeka sa starajú najmä deti a muži. Vianočné stromčeky v Nemecku majú dlhú tradíciu, pričom práve nemecké rodiny v 16. storočí prvýkrát priniesli stromček do svojich domovov ako symbol Vianoc. Prvé tradičné ozdoby chudobných boli jablká a sladkosti, šľachta ozdobovala stromček pozláteným ovocím a postriebrenými sklenými guľami.
Tradičné farby vianočných gúľ v Nemecku sú červená, zlatá a strieborná. Veľmi obľúbené sú sviečky, strieborné alebo zlaté „vlasy“ tzv. Lametta, mašle, slamené hviezdy, drevené hračky a čokoládové figúrky.
Štedrovečerné jedlo: Regionálne rozdiely a tradičné pokrmy
Večer sa rodiny zhromažďujú pri večeri, ktorá má v Nemecku mnoho regionálnych variácií. V Nemecku nemajú žiadne pravidlá na to, čo jesť alebo nejesť na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa odlišujú podľa jednotlivých oblastí. Možno budete prekvapení, ale tradičného vianočného kapra nájdete len v Bavorsku a v Bádensko - Wurtenbersku. Na severe sa najviac konzumuje zemiaková kaša s párkom. Na dedine je zasa zvykom jesť ihneď po polievke kysnuté koláče, tzv. Rohrnudeln.
Vo viacerých rodinách sa stretnete s pečenými klobásami a kyslou kapustou. V domácnostiach s deťmi je zvykom mať iba „rýchle jedlo“: klobásu so zemiakovým šalátom či pyré, aby si najmenší mohli čím skôr rozbaliť vytúžené darčeky. Tam, kde deti nie sú, býva na večeru aj viacero chodov.
V niektorých rodinách uprednostňujú pečenú hus, kačku či morku, údené mäso alebo syrové fondue. Obľúbené sú aj ovocné kompóty a rôzne zaváraniny. Po slávnostnom jedle si Nemci doprajú koláčiky, vianočné štóly, marcipánové cukrovinky a varené víno. Nesmie chýbať ovocný šalát s likérom, ktorý sa podáva na záver večere. Milovníci mäsa si môžu pochutnať na tzv. Konšelskej mise. Na nej nájdu teplé i studené plátky pečeného bravčového a údeného mäsa, kačicu, hus, morku či biele klobásy.
Zemiakový šalát (Kartoffelsalat)
Či so zálievkou alebo s majonézou - klasický zemiakový šalát nesmie chýbať na štedrovečernom stole. Na rozdiel od nášho „slovenského šalátu“ má nemecký recept odlišnú skladbu ingrediencií. Jedno ich však spája a to sú zemiaky. Postup: Uvarené zemiaky nakrájame na plátky, cibuľu očistíme a nakrájame na drobno. Všetko spojíme a zalejeme zálievkou, alebo majonézou a necháme odstáť. K šalátu majú radi Nemci rybu alebo kačku.
Pečená kačica (Weihnachtsente)
1 kačica cca. Príprava a pečenie: Kačicu treba poriadne umyť, odmastiť a zvnútra a zvonku nasoliť a napepriť. Pripravíme plnku, ktorou naplníme kačicu: zmiešame listy majoránu, 2 pomaranče umyté a nakrájané na osminky, cibuľu nakrájanú na pásy a škrob. Pridáme soľ, peper a naplníme vnútro kačice. Kačicu uzavrieme so špáradlami, zviažeme nohy aj krídla, aby sa kačica rovnomerne upiekla. Následne dáme na plech a pečieme pri 175°C pri spodnom a hornom ohreve. Po 75 minútach polejeme vodou alebo vývarom a ďalej pečieme.
Bescherung: Rozbaľovanie darčekov
Po večeri sa rodiny presúvajú k stromčeku na otváranie darčekov, známe ako Bescherung. Predtým, ako si členovia rodiny odovzdajú dary, čítajú pri svetle sviečky vianočný príbeh a spievajú koledy. V mnohých rodinách darčeky „prináša“ Christkind (Ježiško), postava, ktorá má pôvod v protestantských regiónoch Nemecka a ktorú zaviedol Martin Luther.
V katolíckych oblastiach je to často sv. Vianočný muž cestuje na osedlanom divokom vetre. Predtým odnášal vo svojom vreci neposlušné deti. Teraz, vraj už dobrácky starý muž, trestal neveru veľmi svojsky: poriadnym výpraskom metlou.
V južnej časti krajiny chodí do domácností Ježiško (Christkindl), v sprievode anjelov z neba. Túto tradíciu zaviedol v 16. storočí Martin Luther, ktorý ustanovil Ježiška za nositeľa darčekov a jeho narodeniny za deň obdarovávania, Bescherung.
Vianočné dni (Weihnachtstag)
Po Štedrom večeri nasleduje Vianočný deň (25. december), ktorý je dňom odpočinku a osláv s blízkymi. V Nemecku sa slávi aj druhý sviatok vianočný (26. december), známy ako Zweiter Weihnachtsfeiertag, ktorý je ďalším verejným sviatkom. Tieto dva dni (25.12. a 26.12.) sú v Nemecku oficiálne dni odpočinku a ľudia ich využívajú na navštevovanie svojej rodiny a blízkych známych.
Kulinárske potešenie: Vianočné pečivo a dezerty
Vianoce sú v Nemecku obdobím kulinárskeho potešenia a niektoré jedlá a dezerty sú neoddeliteľnou súčasťou osláv. Medzi tradičné vianočné pečivo patria plnené sušienky. Perníky (Lebkuchen). Najmä Stollen, ktorý pochádza z Drážďan.
Obdobou našich vianočiek sú v Nemecku populárne takzvané vianočné štóly (Stollen). Je to druh koláča, do ktorého sa pridáva sušené ovocie, orechy, kandizovaná kôra z citrusových plodov, prípadne z marcipánu a na vrchu je posypaný cukrom.
Od 18. storočia sa v Nemecku vypeká vaječné pečivo, ktorému sa hovorí „marcipán chudobných“ alebo Springle. Typickým nemeckým dezertom je jablkový závin s čerešňovým kompótom, známy je aj Christstollen (biskupský chlebíček), Lebkuchen (medovníky) a mandľový dezert.
Čo ste možno nevedeli o štóle:
- Prvá zmienka o vianočnej štóle pochádza už z prvej polovice 14. storočia.
- Spočiatku sa pripravovala ako pôstne vianočné pečivo, takže neobsahovala ani maslo ani mlieko.
- Štóla má tradične tvar bochníka, ktorý má pripomínať Ježiška zavinutého v perinke.
- Existuje množstvo rôznych receptov na štólu v závislosti od konkrétneho regiónu, pričom za najtradičnejšiu a zároveň najrozšírenejšiu sa považuje tá drážďanská.
- Najdlhšia štóla na svete merala viac ako 72 metrov.
Regionálne zvyky
Braunová však spomína aj neobyčajné regionálne zvyky. V niektorých častiach Bavorska existuje tradícia "chválenia vianočného stromčeka". Ľudia žijúci v susedstve sa navzájom navštevujú, aby si pozreli, ako majú iné rodiny vyzdobený stromček, a mohli sa ním pokochať. Následne ich domáci pohostia štamperlíkom pálenky.
Braunová spomína aj ďalší starý kresťanský zvyk, ktorý sa zachováva v niektorých bavorských oblastiach. Ide o nosenie sošky ťarchavej Panny Márie z jedného domu do druhého, kde vždy zostane na jednu noc. Táto tradícia má pripomínať márnu snahu Márie a Jozefa nájsť prístrešok v Betleheme pred narodením Ježiša Krista.
Regionálne odlišnosti sa týkajú aj vianočných ozdôb a dekorácií: na východe Nemecka, ako napríklad v spolkovej krajine Sasko, sa do okien umiestňujú drevené oblúkovité stojany so sviečkami či postavy kominárikov. V Bavorsku je možné zase v oknách domácností vo vianočnom období vidieť jasličky. Na juhu krajiny nosí darčeky Ježiško, na severe je to zase Mikuláš.
V Hornom Bavorsku, ale aj v Rakúsku pretrváva tiež zvyk "klopania" na dvere, a to počas posledných troch štvrtkov pred Vianocami.
Braunová podotýka, že typické pre alpské oblasti Rakúska či Švajčiarska sú napríklad strašidelné postavičky, ktoré v čase adventu chodia po mestách či dedinách. V tejto súvislosti spomína napríklad tzv. perchta v Salzbursku. Ide o postavu pripomínajúcu čerta, ktorá má na hlave drevenú masku, rohy a je oblečená v kožuchu.
tags: #vianocne #jedla #Nemecko #tradicie
