Ako vojaci varili v minulosti: História stravovania a varenia našich predkov
Ako sa stravovali naši predkovia? Kuchyňa je našim chutiam i srdciam blízka. V tomto článku sa pozrieme na stravovacie návyky a metódy varenia našich predkov, s dôrazom na obdobie od stredoveku po 20. storočie. Údaje siahajú až do druhej polovice 19. storočia, no zameriame sa aj na staršie obdobia.
Stravovanie v minulosti
V minulosti sa ľudia stravovali prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Hlavnou časťou potravy boli obilniny (najmä čierne). Konzumovalo sa proso, ovos, pohánka a pšeno. V období neúrody sa jedli placky (baba, haruľa a pod.). Zbieralo sa väčšinou divo rastúce ovocie, ako jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu, ktorý sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Bol rozšírený zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Varila sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Pilo sa aj nekvasené pivo. Bežným nápojom bolo mlieko (často kyslé), žinčica, srvátka, bryndza a pod. Zbierané boli aj bylinky ako materina dúška, a huby rôznych druhov.
Dôležité je si uvedomiť, že jedálniček bol úzko spojený s ročnými obdobiami. Na jar sa konzumovali najmä jedlá z mlieka, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. V zime prevládali sušené potraviny, víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak. Strava závisela od podmienok, v akých sa žilo. Jedlo sa skromne, striedmo a spoločne. Stravovanie bolo dôležitým spoločenským aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Základné potraviny
Medzi základné potraviny patrili jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa na tanieri objavovalo veľmi zriedkavo. Bežne sa konzumovala kaša z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša, sladená medom, neskôr i cukrom. Obľúbené boli tiež slíže či šífliky. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy, s rôznou plnkou a varili sa vo vode. Pieklo sa nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Dôležitou potravou bola kapusta. Používala sa po celý rok. Konzervovanie nakladaním a kvasením v drevených sudoch umožnilo, že sa v pivnici či komore uchovali dlho čerstvé. Z kapusty sa varila najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Neskôr sa dôležitou potravou stali zemiaky, ktoré dali základný charakter našej strave. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky, ale aj placky, chleba i koláčov.
Príprava jedál
Jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Obed jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Mnohé potraviny sa konzumovali surové. Ak bolo potrebné ohriať vodu, drevenými kliešťami sa vyberali žeravé uhlíky z ohniska do nádoby s vodou. Jedlo sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Niekedy sa jedlo piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Lovili sa zver, raky, slimáky a zemiaky. Mäso sa nejedlo len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Ak sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina, mäso sa konzervovalo solením alebo údením. Výnimkou boli fašiangy, keď sa robili zabíjačky. Potraviny z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka, najmä z oviec. Vyrábal sa syr a oštiepky. Maslo sa vyrábalo tak, že sa v špeciálnej nádobe mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Syr sa niekde zvykli aj konzervovať, dali ho do drevenej geletky, zatlačil kameňom a uložil do studenej komory. Niekedy ho vytvarovali do homôľky a nad sporákom nechali usušiť. Vyrábali sa ale aj parenice. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza.
Na všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Niekde z šošovice, fazule alebo hrachu. Piekli sa aj záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi. Na stole nechýbal med, huby, ovocie.
Príbory a stolovanie
V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami, priamo do úst. Nôž mal ho každý v puzdre za pásom. Vynález trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia, aj keď existovali príbory už v 16. storočí. V minulosti sa príbory vyrábali z dreva a kovu, niekedy sa používali aj obklady rúčok z perlete, mušle, kosti či rohovina.
Záver
Je fascinujúce sledovať, ako sa stravovacie návyky a metódy varenia vyvíjali v priebehu storočí. Od jednoduchých jedál z prírodných zdrojov až po zložité recepty a moderné kuchynské technológie, naši predkovia nám zanechali bohaté dedičstvo, ktoré si zaslúži našu pozornosť a úctu. Dnes si môžeme vychutnávať rozmanitosť chutí a jedál, ktoré sú výsledkom stáročného vývoja a inovácií.
Dnes, keď máme moderné pračky a žehličky, je pranie oveľa jednoduchšie. V 19. storočí sa začali vynachádzať prvé mechanické pračky. Tieto pračky boli ručne poháňané a pozostávali z bubna alebo valca, ktorý sa otáčal a agitoval bielizeň v teplej vode. Prvé pračky boli veľmi jednoduché a vyžadovali značnú fyzickú silu na ich obsluhu, ale výrazne znížili čas potrebný na pranie.
Exploring The Wood Fired Oven Cooking Techniques
Valce na odšťavovanie, známe aj ako „mangles", boli ďalším dôležitým vynálezom. Tieto zariadenia pozostávali z dvoch valcov, ktoré sa otáčali a stláčali bielizeň, aby sa z nej odstránila voda. Valce na odšťavovanie boli oveľa efektívnejšie ako ručné stláčanie a výrazne skrátili čas potrebný na sušenie bielizne. Tieto mechanické pomôcky boli dostupné hlavne v mestách a mestečkách, kde si ich mohli dovoliť bohatšie rodiny alebo komunálne pralnice.
Prvé elektrické pračky sa objavili na začiatku 20. storočia a postupne zmenili spôsob, akým ľudia prali bielizeň. Tieto pračky boli drahé a dostupné len bohatším rodinám, ale postupne sa stali dostupnejšie a bežnejšie. Elektrické pračky boli oveľa bezpečnejšie a efektívnejšie ako mechanické pračky a výrazne znížili fyzickú náročnosť prania.
Prvé elektrické pračky boli stále pomerne jednoduché - pozostávali z bubna, ktorý sa otáčal, a jednoduchého systému na vypúšťanie vody. Postupne sa pračky vyvíjali a pridávali sa nové funkcie, ako sú rôzne teplotné režimy, časy prania a automatické vypúšťanie vody.
Dnes máme k dispozícii vysoko pokročilé pračky s množstvom funkcií, ktoré nám umožňujú prať rôzne typy tkanín pri rôznych teplotách. Moderné pračky sú energeticky efektívne a šetrné k životnému prostrediu.
Vývoj pracích prostriedkov bol úzko spojený s vývojom metód prania. V staroveku a stredoveku sa používali prírodné prostriedky ako popol, piesok a zvieracie tuky. V 17. a 18. storočí sa začalo vyrábať mydlo z živočíšnych tukov a dreva popola. Toto mydlo bolo účinné, ale agresívne a často poškodzovalo tkaniny.
V 19. storočí sa začali vyrábať syntetické mydlá, ktoré boli účinnejšie a jemnejšie na tkaniny. V 20. storočí sa vynašli prvé syntetické detergenty, ktoré boli oveľa účinnejšie ako mydlá a mohli sa používať aj v tvrdej vode. Detergenty sa postupne vyvíjali a dnes máme k dispozícii širokú škálu pracích prostriedkov pre rôzne typy tkanín a špecifické potreby.
Moderné detergenty sú formulované tak, aby boli účinné pri nízkych teplotách a aby boli šetrné k životnému prostrediu.
Pranie bielizne nebolo len domácou prácou, ale aj dôležitou spoločenskou aktivitou. V mestách a mestečkách sa zhromažďovali ženy pri verejných umývacích miestach, tzv. lavoiroch, kde si mohli vymieňať správy, novinky a sociálne kontakty. Tieto stretnutia boli dôležitou súčasťou života komunity a umožňovali ženám, aby sa stretli a podelili sa o svoje skúsenosti a poznatky.
V mestách sa tiež nachádzali komunálne pralnice, kde si ľudia mohli nechať prať bielizeň za peniaze. Tieto pralnice boli obzvlášť populárne medzi pracujúcimi ľuďmi a chudobnými rodinami, ktorí si nemohli dovoliť prať bielizeň doma. Komunálne pralnice zamestnávali mnoho žien a boli dôležitou súčasťou mestskej ekonomiky.
História prania je plná zaujímavých faktov a kuriozít. Napríklad, v staroveku Rímski vojaci používali ľudskú moč ako čistiaci prostriedok, pretože obsahuje amoniak, ktorý je silným čistiacim prostriedkom. V stredoveku sa bielizeň niekedy varila v trvajúcich niekoľko dní, aby sa dosiahla maximálna čistota. V 18. storočí bolo pranie bielizne tak fyzicky náročné, že sa považovalo za jednu z najťažších domácich prác. Mnoho žien sa zranilo pri praní - popáľali sa horúcou vodou, poranili si ruky na umývacej doske alebo sa zranili pri žehlení.
V 19. storočí sa prvé elektrické pračky považovali za zázrak technológie a boli veľmi drahé. Prvá automatická práčka bola vynájdená v roku 1908 a bola veľmi jednoduchá v porovnaní s dnešnými pračkami. Dnes máme k dispozícii pračky s množstvom funkcií a možností, ktoré by si naši predkovia nemohli ani predstaviť.
Porovnanie historických a moderných metód prania ukazuje, aký veľký pokrok sme dosiahli. V minulosti bolo pranie bielizne fyzicky náročné, časovo zložité a často nebezpečné. Ženy trávili celé dni prácou na praní a často si poranili ruky a telo. Dnes máme k dispozícii moderné pračky, ktoré prania za nás a my sa môžeme venovať iným aktivitám. Moderné pracie prostriedky sú účinnejšie, bezpečnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu ako historické metódy. Moderné pračky sú energeticky efektívne a šetria vodu a elektrickú energiu. Dnes máme tiež k dispozícii špecializované pracie prostriedky pre rôzne typy tkanín a špecifické potreby. Napríklad, máme hypoalergénne pracie prostriedky pre citlivú pokožku, špeciálne prostriedky na odstraňovanie špecifických škvŕn a prírodné parfumy do prania, ktoré dodávajú bielizni príjemnú vôňu bez zbytočnej chémie.
História prania bielizne nám ukazuje, ako ťažké a fyzicky náročné bolo pranie v minulosti. Od umývania v riekach a varenia v kotloch až po prvé mechanické a elektrické pračky, ľudia sa neustále snažili zlepšiť proces prania. Dnes máme k dispozícii moderné pračky a kvalitné pracie prostriedky, ktoré nám umožňujú mať čistú a voňavú bielizeň bez fyzickej námahy.
Keď používate svoju pračku, pamätajte na to, aký veľký pokrok sme dosiahli a ako ťažké bolo pranie v minulosti. Aby ste maximalizovali výkon svojej pračky a dosiahli najlepšie výsledky, skúste kombinovať kvalitné pracie prostriedky s prírodným parfumom do prania Vevo Natural, ktorý dodá vašej bielizni dlhotrvajúcu vôňu a zároveň ju zmäkčí. Vevo Natural je formulovaný bez zbytočnej chémie a je vhodný aj pre citlivú pokožku.
Vývoj kuchynského náradia
Dobové riady a náčinie: V šarišskej kuchyni nachádzali sa tieto potreby a pomôcky. Dort - veľká tabuľa k hneteniu cesta. Nie veľké korýtko kde sa cesto zaprávalo, ale aj hnietlo, potom „dušak“ pučiak na zemiaky, tarlo na drvenie surových zemiakov, sitko na osievanie múky, stupka na tlčenie maku, mažarik na tlčenie cukru, pipernik na tlčenie pipru, dušak na dusenie varených zemiakov, mutefka na roztrepanie hustých tekutín, korýtka k pečeniu chleba, tepše na pečenie koláčov, kosák, alebo sekáč, to je ťažký široký nôž k rozrúbaniu kosti a podobne.
V kuchyni boli ďalej limbak, almarija, stôl, rám na taniere, denko na mäso, zbušek na mútenie smotany, dve gargaly, ľušof, obarlovik, žochtar, lyžka, mangľarka, lopatka na trepanki, pisty, kyjanky k praniu, stolek na pranie, rajbačka, kadzik.
V kuchyni je podpecek kde dávali drevo pre šporák. Drevené veci sa umývali s ovsenou slamou, železné veci sa aj pieskom čistili, daktoré aj vápnom.
Múka
Grisová a hladká pšeničná múka bola použitá len na väčšie sviatky na koláče, rezance. Ináč varili len z tzv. strednej múky miešaného obilia. Chlieb sa piekol obyčajne zo žitnej- čiernej múky. Veľa rodín varili a piekli z čiernej múky aj ostatné jedlá lebo bola lacnejšia a prístupnejšia. Ak nebolo dostať, alebo neboli peniaze na bielu, ani na čiernu múku, vtedy na domácom mlynku „ hurkáč“ zomleli si trošku jačmeňa, alebo kukurice a ten šrot preosiali a z jemnejšej múky varili, zo strednej piekli a hrubej varili na kuľašu.
Domáce mlynky hrali dôležitú úlohu aj preto, že chudobnejšie rodiny nemali tak veľa obilia, aby si ho dali v mlyne zomlieť. Múku si aj vyrobili chudobné ženičky u bohatých sedliačok a kedy akú doniesli takou aj varili, niekedy boli radi ak mali aspoň na zápražku. Múku grisovú volali i mulka i dupľovaná mulka „ 0-00“ , potom bola hladká na varenie a chlebová.
Vsádzanie do pece
Pred vsádzaním pripravovaných jedál do pece každé pečivo sa poznačí na troch miestach prstom a prežehná „V mene Otca, Syna i Ducha svätého“. Takto sa prežehná vykúrená pec pred vsádzaním prvého chleba a keď sa pec uzavrie znovu sa prežehná. Pri vyberaní je gazdiná vzrušená, či bude pečivo, alebo chlieb vydarený. Aby sa uspokojila, než by otvorila tiež urobí znamenie kríža na pec.
Chlieb
Vezme sa chlebová múka, soľ, droždie, kmínka a urobí sa záprava, ktorá vykysne a potom sa váľa do korýtkov. Chvíľku aj v korýtku podkysne, umyje sa a dáva na lopatu do pece. Na lopatu sa podsýpe múky, aby sa neprilepil.Vrch po umytí sa pošupe vidličkou, aby sa nevydul, potom chlieb prežehná gazdiná a vsadí do pece. Po upečení a pri vyberaní z pece sa každý chlieb zase osobite umyje a na inom voľnom mieste, ľahkým prikrývadlom zakryje a postupne vychladne.
Vodou, ktorou bol chlieb umývaný sa umývajú potom dievčatá v dome, aby boli pekné. Suché kôrky chleba, drobia do polievky, alebo dávajú ich aj pri kvasení uhoriek. Niekedy sa chlieb nevydaril, bol zakalisty, alebo horná skurka odpadla, hovorilo sa, že gazdiná sa preučila chleba piecť.
Pri dovezení mladuchy do ženíchovho domu dali stôl na, ktorom už bol celý chlieb položený do prostred izby a ženích chytil chlieb a ním naháňal mladuchu okolo stola i bil ju ním, to aby sa chlieb mladej gazdinej stále držal.
Kromky z chleba a koláčov
Kromky sú načaté okraje. Tieto dievky by nemali jesť, lebo by sa nepovydávali. Kromky dávali, ale chlapcom jesť preto, aby z nich neboli vojaci. Ináč väčšiu kromku dávali do práce aj chlapovi, alebo pastierovi, ale vtedy do stredu kromky vykrájali hlbokú dieru a natlačili do nej masla.
Koláč
Pod týmto názvom sa viacerých foriem a viacerých receptov cesto pripravuje. Pôvodne sa piekol na pánskych dvoroch a až v roku 1393 dostal meno koláč, lebo od tohto roku bol poddaný ľud povinný upiecť z najlepšieho cesta najchutnejšie pečivo. Koláč odovzdávali poddaní feudálovi, ako poddanskú dávku. No dnes už koláče pečú ľudia pre seba.
Olejniky
Cesto sa pripraví ako na kuchy a podobne sa urobí aj kuchen so žltým práškom posypaný, pohárom krúžkovaný a teraz na povrchu lenným olejom sa dosť výdatne namočí, ale nerozotiera. Potom sa pečie v peci. Hoci ťažkú a pritom zdravú a príjemnú chuť ma olejník. Najmä v obvode výrobných stúp sa pečie, lebo v pôstnej dobe sa iným nemastí, takže kto má lenné semeno ten z neho vypresuje olej a rodina týmto mastí.
Trešenik
Cesto sa pripraví ako na bandurčeniki, ale z hladkej múky, do toho zahneceme dve hrsti kyslej kapusty, vodu netreba pridávať na tento, rozváľame a vsádza sa do pece ako chlieb. Predtým sa nemastilo, pozdejšie maslom a dnes už sa riadne mastí. Krája sa na štyri častí, alebo trhá na kusy. Keď je už sivej farby v peci a previdieť v ňom kapustu, vtedy je už upečený. Voľakedy sa nosil na cesty na furmanky.
Posušek
V nedeľu ráno často jedli rodiny uvarenú riedku kapustu a k tomu mali z chlebovej múky len na vode zahnecené cesto, skoro ako na vakarku. Do toho dali troška jedlej sódy. Pečú sa v peci. Na vrchu sa pošupu vidličkou viacrazy. Robia sa na celom svete, ešte aj v Indii. Na stupnu stredu a na Veľký piatok sa nič iné neje len posušek. K tomu sa zapíja vody, čaju, alebo čiernej kávy.
Poškrobek
Keď už gazdiná vybrala z koryta chlebové cesto a urobila z neho chleby, zoberie ostrú železnú lyžicu a koryto po stranách dookola očistí oškrabe a z týchto zvyškov ušúľa poškrobek, na povrchu posype soľou a kmínkom. Poškrobek sa pečie v peci až vtedy, keď pred upečením gazdiná otvorí pekarník, aby sa presvedčila či sa chlieb dobre pečie, vtedy poškrobek šupne pred chlieb a upečený je keď je pekný žemľovej farby. Potom sa ul...
tags: #čo #vojaci #používali #na #varenie #v
