Pestovanie zemiakov a zeleniny v domácnosti: Cesta k čiastočnej potravinovej sebestačnosti

Varenie v domácnosti je nielen každodennou nevyhnutnosťou, ale veľakrát aj koníčkom, ktorý poskytuje mnoho inšpirácie a zábavy. Cena za bývanie a peniaze za potraviny patria k najväčším výdavkom každej rodiny alebo jednotlivca. Ak nemáte možnosť zvýšiť svoj zárobok, možno uvažujete, ako znížiť výdavky.

Súčasná spoločnosť je tak vzájomne poprepájaná, že nie je možné úplne sa odpojiť od systému a žiť „na samote u lesa“. Jednoducho také sú zákony a exekučný systém by nás pripravil aj o náš majetok, keby sme ich ignorovali. A dane z majetku nás opäť nútia nejakým spôsobom si zabezpečiť zdroj financií, pričom iné zákony nám výrazne komplikujú možnosť zarobiť ich predajom produktov vlastnej práce.

Z toho jasne vyplýva, že v prípade záujmu o pestovanie vlastných potravín musíme zabezpečiť kombináciu vhodných pestovateľských plôch, dostatku času a zamestnania či iného zdroja peňažných príjmov. Vzájomné pomery týchto troch zdrojov sú závislé aj od toho, koľko členov má naša domácnosť a či sú v nej aj deti v systéme školskej dochádzky a vzdelávania.

Cesta k úplnej potravinovej sebestačnosti je tak viac-menej pre väčšinu z nás uzatvorená a má význam hovoriť len o čiastočne sebestačnom zásobení sa potravinami. Na druhej strane ak má aspoň jeden člen domácnosti trvalý finančný príjem (mzda, dôchodok, renta či iné finančné výnosy) a druhý či ďalší disponujú dostatkom času aj znalostí, nie je problém dopestovať to, čomu sa darí a zvyšok získavať z obchodnej siete.

Skôr, než si vymeriate plochy pre jednotlivé plodiny, by ste si mali povedať, čo a ako často jete. Teda akú máte spotrebu jednotlivých potravín. A tiež to, ktoré potraviny viete nie len dopestovať, ale aj spracovať a uskladniť. A ktoré si radšej stále budete kupovať. Toto rozhodovanie bude zrejme u každého človeka iné, preto nie je možné presne povedať, koľko árov čomu treba určiť.

Pestovanie zemiakov

Medzi základné potraviny u nás už desaťročia patria zemiaky. Dospelý človek potrebuje na jednu porciu asi 200 gramov, ak rátame aj straty šupiek pri čistení, tak štvrť kilogramu. Aby nám „nešli hore krkom“, tak ich môžeme jesť najviac každý druhý deň. Podľa odrody a aktuálneho počasia ich môžeme zberať cca v septembri a v chladnej pivnici sa dajú skladovať až do júna. Samozrejme, že počas toho nejaké aj zhnijú, stratám sa nikdy nevieme úplne vyhnúť. To predstavuje asi 4-5 kg sadby.

Pri vysádzaní cca 25 kg sadbových zemiakov na 1 ár nám vychádza, že jeden ár, teda plocha 10 x 10 metrov (alebo 5 x 20), nám uživí jednu štvor až päťčlennú rodinu. Výhodné je sadbu rozdeliť na dve či tri obdobia, začať skorými odrodami, ktoré už v júli je možné zberať a konzumovať, ale zle sa uskladňujú a končiť neskorými odrodami, ktoré dorastajú, kým prvé už jeme, ale vydržia dlho v dobrej pivnici.

Okrem klasického pestovania zemiakov v zemi, teda v kyprenej pôde v brázdach s obkopávaním, sa stále viac rozširuje pestovanie zemiakov v sene. Na zem, nemusí byť zoraná, stačí pokosený trávnik, položíme vrstvu suchého sena (môže byť aj staré) vo vrstve asi 30 cm. Na tento podklad položíme sadbové zemiaky v rovnakej vzdialenosti a spone, ako keby sme ich sadili do brázdy. A na vrch opäť položíme vrstvu sena, asi 30 cm vysokú.

Tak ako v zemi aj v sene potrebujú zemiaky vlahu. Zdá sa to neuveriteľné, ale seno sa celkom rýchlo rozkladá a tým poskytuje živiny zemiakom. Ak vrstva sena uľahne, je dobré ho doplniť, aby rastúce zemiaky neboli na svetle, ozeleneli by a neboli by jedlé.

Veľkou výhodou pestovania zemiakov na sene je to, že ich nemusíme zberať naraz. Kedykoľvek seno rozhrabete a skontrolujete, ako zemiaky narástli. Takto sa vyhnete bežnému problému, že zemiaky zo zeme vyoriete predčasne a sú ešte malé. A tiež dokážete predĺžiť čerstvosť zemiakov, keď zostanú na koreni, ak ich neohrozuje sucho alebo naopak pleseň zemiaková.

Pestovanie tekvíc

Ďalšou zaujímavou plodinou, ktorá sa dá ľahko pestovať ako základná potravina sú tekvice. Väčšina z nich je známa ako biele tekvice bez chuti, používané ako súčasť jedál alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá. No ak zvolíte tekvice so žltou dužinou, možno nebudú také obrovské, zato budú mať dobrú chuť a dajú sa dobre skladovať. Najznámejšia je odroda hokkaido. Na rozdiel od zemiakov im vyhovuje pri skladovaní sucho a teplo (cca 18 °C), teda môžu byť v byte alebo dome. Pravidelne ich treba kontrolovať, či sa nekazia.

Hokkaido sa dá pripraviť ako hustá polievka alebo zapečené na spôsob francúzskych zemiakov (spolu so slaninkou, klobásou, v paprikami, cuketou a pod.), sami obsahujú veľké množstvo škrobu, takže aj ako náhrada zemiakov. Jeden plod môže dosahovať hmotnosť 0,8 až 1,5 kilogramu, takže stačí na jedno jedlo pre celú rodinu. Dá sa, pripravované na rôzne spôsoby, jesť tak trikrát týždenne.

Úrodnosť závisí od humóznosti pôdy a dostatku vody. Desať hniezd tekvíc hokakido, s tromi semiačkami v každom, môže za dobrých podmienok dať tých sto kusov plodov a nejaké nedorastené môžu poslúžiť hydine. Na to potrebujeme plochu asi 40 m2, ideálne bývalého hnojiska alebo dobre pohnojenej pôdy či kompostoviska. V chudobnejších pôdach sa oplatí vykopať plytkú jamu (cca veľkosti korby fúrika), do nej dávať všetok odpad zo zeleniny z kuchyne, lístie, pokosenú trávu a do takéhoto kompostu na jar vysádzať sadenice či vysievať semená.

Zvyšovať úrodnosť tekvicoviska pomáha aj hojné mulčovanie senom, ktoré v prvých týždňoch rastu výdatne pomáha redukovať množstvo buriny.

Strukoviny

Ťahavá fazuľa na plotoch a bôb v kríčkoch, to sú dva základné druhy strukovín, ktoré si ľudia často mýlia. Po dozretí strukov sa plody oboch druhov dajú sušiť a skladovať najlepšie v sklenených pohároch. Bôb sa dá zberať aj zelený a ak ho nepoužijete v kuchyni ihneď, dobre je ho zmraziť. Ďalšou bežnou strukovinou je hrach. Dá sa konzumovať zelený, tento sa dá tiež zamraziť. Po dozretí strukov sa plody hrachu sušia. V čase vegetácie je náročný na vodu, preto ho treba pravidelne polievať. Pre svoj rast potrebuje oporu. Buď ku každej rastline pol až jeden metrové konáriky, ktoré získame rezom ovocných stromov, alebo lieskové prúty.

Celková spotreba jednej osoby môže dosiahnuť cca 50-60 kg strukovín za rok. Ako sme už povedali, s úspechom sa dajú na pestovanie využiť inak „jalové“ plochy tesne popri plotoch alebo iné menšie plochy. Pri hrachu vychádza výnos medzi 25 až 35 kg/1 ár, u fazule a bôbu záleží aj od odrody.

Z doteraz uvedeného si môžeme zosumarizovať, že ak by sme jedli zemiaky každý druhý deň, tekvicu každý tretí deň a strukoviny medzi tým, aby sme si sami vypestovali jedno až dve jedlá denne pri trojčlennej rodine, potrebujeme celkom po 1 áre na zemiaky a na tekvice, a štyri áre na strukoviny. Týchto šesť árov by malo dať dosť úrody na priamy konzum a uskladnenie až do ďalšej úrody skorých odrôd aj pokryť prípadné straty počas skladovania.

Okrem týchto potravín je vhodné pestovať aj inú plodovú zeleninu. Papriky, paradajky, uhorky. Plocha jeden ár spolu pre všetky tri plodiny dá podľa odrody a dostatku vlahy asi 300 kilogramov rajčín, 150 kilogramov paprík a niekoľko desiatok kg uhoriek šalátoviek alebo nakladačiek. Pri pestovaní rajčín aj uhoriek musíme mať na zreteli ich náročnosť na závlahu a mať k dispozícii dostatok vody. Či už vlastnú studňu alebo zásobníky na dažďovú vodu.

Základom mnohých jedál je cibuľa. Niekto ju obľubuje takmer vo všetkom, niekto ju používa sporadicky. Preto sa spotreba môže pohybovať medzi 5 a 10 kilogramami na osobu. Oveľa viacej miesta je treba vyhradiť koreňovej zelenine. Mrkva, petržlen, cvikla, kľukva, kaleráb, zeler, reďkovky. Okrem posledne menovanej sa ostatné dobre skladujú napríklad v piesku, kde vydržia až do jari. Počas sezóny sa dajú jesť aj čerstvé, nie len ako súčasť jedál. Celková plocha jedného áru by mala postačovať pre jednu rodinu.

Sedem až osem árov obrábanej pôdy by malo byť dostatočných na takmer úplnú produkciu rastlinných potravín a zeleniny pre jednu rodinu. K tomu je ale potrebné pripočítať aj plochu chodníkov v záhrade a obslužných plôch. Niekde musíte mať uložené náradie, miesto zaberie aj kompostér, nesmieme zabudnúť na plochu trávnika (ako zdroja sena na mulčovanie = zvyšovanie úrodnosti pôdy aj výnosov).

Hoci trávnik je považovaný v moderných záhradách skôr za problém, v produkčnej záhrade má svoje nezastupiteľné miesto ako zdroj materiálu pre mulč. Jeho plocha by mala byť minimálne taká istá, ako plochy pestovania potravín a zeleniny, ale radšej dvojnásobná. Pritom sa nekosí každý týždeň, ale tráva sa nechá dostatočne vyrásť.

To v praxi znamená prvú kosbu v máji alebo začiatkom júna a podľa množstva zrážok druhé kosenie v auguste až v septembri, prípadne tretiu kosbu koncom septembra či začiatkom októbra. Trávu na mulčovanie nie je potrebné kosiť naraz v celej záhrade, ale podľa potreby mulču.

Ovocie

Ovocie je nedieľnou súčasťou nášho jedálnička. Pretože jedlo to nie je len rezeň alebo knedľa, to je aj jablko, hruška, slivky, marhule, ríbezle, jahody, arónie, zemolez, hrozno, orechy, lieskovce a všetko ostatné ovocie, ktoré sa urodí v našej záhrade. Kým produkty spomínané v prvej časti tohto článku vyžadujú každoročnú opakovanú starostlivosť a prácu pri ich pestovaní, u ovocia je to inak.

V podstate po zasadení ovocného stromčeka alebo kríku a jeho prvotnom vytvarovaní rezom počas jeho ďalšieho života je už potrebná starostlivosť minimálna alebo žiadna a len zberáme úrodu. Veľké množstvo ovocia môžeme jesť čerstvé, pritom nám jeho konzumácia dovolí vynechať iné kupované alebo pestované potraviny. Niektoré druhy ovocia vieme dlhodobo skladovať (jablká, orechy, lieskovce) alebo ich môžeme zakonzervovať.

Kompóty vyžadujú veľké množstvo (kupovaného) cukru a energie, ale do popredia sa opäť čoraz viac dostáva sušenie ovocia. Najmä využitie slnečnej energie v jednoduchej sušičke alebo pod strechou dovolí úrodu uskladniť až do jari a postupne ju konzumovať.

Ak sadíme nové stromy do záhrady, dva či tri roky si musíme počkať na prvú úrodu. Týka sa to najmä kupovaných štepených odrôd z ovocných škôlok. Tie zväčša rastú na slaborastúcich podpníkoch a ich životnosť býva najviac dvadsať rokov, potom treba stromy vymeniť.

Pre ovocný sad v závislosti od druhov stromov a ich počtu by sme mali počítať s podobnou plochou, ako je jeden až dvojnásobok plochy zeleninových plôch. Teda s plochou potrebnou pre trávnik. Trávu môžeme kosiť pod stromami a okolo kríkov, kým nám „hore“ rastú a dozrievajú plody.

Ešte stále je u nás bežné, že pestovateľské plochy jednotlivých druhov sú prísne oddelené. Vytvárajú sa monokultúry. Pritom skombinovanie viacerých druhov rastlín umožní šetriť plochu, ak dozrievajú postupne, alebo pomáha vzájomným pôsobením chrániť plodiny pred škodcami a chorobami. Tak cibuľa či cesnak medzi jahodami alebo pri ružiach chráni všetky rastliny. Na ploche trávy medzi stromami môžeme vytvoriť plochu sena so zasadenými zemiakmi. Viacero menších plôch znižuje inváziu mandeliniek. Menšie záhony uprostred trávnika nám dovoľujú oberať úrodu kedykoľvek bez toho, že by sme stúpali po rozblatenom záhone, lebo chodíme okolo po trávniku.

Záver

Úplnú samostatnosť v potravinách dnes nie je možné dosiahnuť pre objektívne, spoločensko-právne dôvody. Tridsaťárová záhrada, správne založená a dobre prevádzkovaná, dokáže dvom nezamestnaným osobám (s príslušnými sociálnymi dávkami alebo dôchodkom) a ich deťom poskytnúť väčšinu potravín do kuchyne na priamy konzum aj na uskladnenie a tým maximálne znížiť potrebu nakupovaných rastlinných produktov.

V rozpore s reklamami pluh ani iný motorový nosič náradia pri pestovaní s mulčovaním či zemiakov v sene nie je potrebný. Bez čoho sa rozhodne nezaobídete, je jedna či dve kosačky alebo vyžínače. Výhodou bude fúrik, pokiaľ možno elektrický a štiepkovač na spracovanie konárov na drevnú štiepku do kompostu alebo nástieľku pre lepší rast zeleniny a tekvíc.

Doteraz sme nehovorili, že konzumáciou doma pestovaných plodín bez chemického hnojenia odbremeníte svoje telo od mnohých škodlivín a výrazne tak znížite riziko rôznych chorôb. K zdravému telu tiež prispeje váš častý pobyt na čerstvom vzduchu.

Aby ste uživili seba a svoju rodinu prácou na gazdovstve, rozhodne nepotrebujete veľký pozemok. A ak ho aj máte, nemusíte začať hospodáriť na celom pozemku naraz. Začnite postupne. Vyčleňte miesto pre zeleninu, na oddych aj pre ovocné stromy a pustite sa do toho.

Tak ako budete získavať prax, môžete pridať ďalšie miesto, ktoré bude využívané na pestovanie vlastných potravín. Zatiaľ tam môže rásť tráva, ktorá bude pre vás cennou surovinou. A možno v nej objavíte aj rôzne druhy byliniek, vhodných na čaj aj na liečenie niektorých neduhov.

Tipy na úspory pri varení

Kto býva v bytovom dome, veľa priestoru na šetrenie nemá. Vlastníctvo záhrady a voľný čas dávajú lepšiu perspektívu. Súčasné zákony nás nútia bez ohľadu na to, či pracujeme alebo nie, pravidelne platiť minimálne zdravotné a sociálne odvody, hoci by sme žili tak zdravo, že by sme žiadnu lekársku starostlivosť nepotrebovali a starobný dôchodok nepožadovali.

Pečenie:

• Rúru otvárajte pri pečení iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Pripravované jedlo kontrolujte cez priehľadné sklo rúry. Otvorením dvierok vyhriatej rúry na niekoľko sekúnd klesne jej vnútorná teplota o 20 až 30 °C.
• Rúru môžete vypnúť 5 až 10 minút pred ukončením pečenia. Jedlo sa dopečie zostatkovým teplom rúry.
• Na pečenie používajte špeciálne sklenené alebo keramické nádoby. Udržujú teplo lepšie než nádoby z kovu a pripravované jedlo je v nich preto rýchlejšie hotové.

Varenie:

• Používajte pokrievku na hrniec pri varení. Môžete tak ušetriť viac ako 20 % energie.
• Neklaďte malé hrnce na veľké horáky (varné platne), či naopak veľké hrnce na malé horáky.
• Používajte hrnce z vhodných materiálov, ktoré dobre vedú teplo a majú rovné dno - usporíte tým 10 až 15 % energie.
• Varnú platňu vypnite 5 až 10 minút pred koncom varenia, na dovarenie tým využijete zvyškovú teplotu platne - usporíte 32 až 55 % energie.
• Pri varení neplytvajte vodou; ak zohrievate liter vody tam, kde stačí štvrť litra, spotrebujete 75 % energie navyše.

Sklokeramické varné dosky:

Pri sklokeramických varných doskách sa orientujte na indukčný ohrev, ktorý využíva najmodernejšiu technológiu. Využitím magnetického poľa sa na doske ohrievajú iba predmety z feromagnetického materiálu. Nezohrieva sa samotná platňa, ale iba dno a steny hrnca. Pripravované pokrmy sa na takejto platni pripália iba výnimočne. Ak niečo z hrnca vypadne priamo na platňu, takisto sa to nepripáli. Liter vody zovrie na sklokeramickej platni s indukčným ohrevom za približne 2 minúty a spotrebuje sa pritom iba približne 0,15 kWh elektriny. Jej najväčšou výhodou je rýchlosť prípravy jedál.

Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2023

Tohtoročná úroda hustosiatych obilnín na Slovensku by mala byť ešte vyššia ako napovedali prvé očakávania z júna tohto roka. Podľa druhého odhadu úrody, ktorý Štatistický úrad SR zrealizoval k 15. augustu 2023, keď už bola pozbieraná väčšina obilnín vrátane repky, by poľnohospodári mali oproti minulému roku zozbierať o 469 000 t hustosiatych obilnín viac a dosiahnuť celkovú úrodu takmer 3,2 mil. ton.

Z ostatných plodín sa vyššia úroda predpokladá aj pri sóji, kukurici, zemiakoch a cukrovej repe. Slnečnica by mala dosiahnuť objem podobný vlaňajšiemu, iba produkcia hrachu sa očakáva nižšia.

Hektárové výnosy nad úrovňou päťročných priemerov očakávajú poľnohospodári najmä pri pšenici a jačmeni, ktoré sú dlhodobo najpestovanejšími hustosiatymi obilninami na Slovensku a aj v tomto roku tvorili až 95 % plôch osiatych hustosiatymi obilninami. Druhý odhad úrody zvýšil o 6,7 % júnové predpoklady hektárového výnosu pri pšenici, ktorá by tak dosiahnutým priemerným výnosom na úrovni 6 ton z hektára mala presiahnuť päťročný priemer o 18 %. Celková úroda pšenice, ktorá tvorí až tri štvrtiny plôch hustosiatych obilnín, by mala v roku 2023 dosiahnuť takmer 2,5 mil. ton, čo je takmer o 20 % viac ako vlani.

Augustové spresnenie nepatrne zvýšilo úrodu jačmeňa, ktorú poľnohospodári očakávajú v celkovom objeme 608 400 t, čo je o 9,3 % viac než vlani. Bude to dôsledok medziročne mierne väčšej osiatej plochy, ale tiež najmä vyšších výnosov z hektára. Vyššia úroda sa očakáva aj pri tritikale a raži.

Produkcia druhej najpestovanejšej plodiny, kukurice na zrno, by mala aj napriek medziročnému zníženiu osevnej plochy o pätinu vzrásť o viac ako 50 % a dosiahnuť celkový objem 1,04 mil. ton. „Je to dôsledok priemerného hektárového výnosu na úrovni 7,4 t, čo je o 71 % viac ako v minulom roku, ktorý bol výrazne poznačený suchom. Očakávané hektárové výnosy sa tak dotiahnu na hodnotu 5-ročného priemeru,“ uviedol Peter Danko, riaditeľ odboru štatistiky poľnohospodárstva Štatistického úradu SR.

Podľa aktuálneho spresnenia odhadov bude medziročný nárast produkcie repky olejnej ešte výraznejší (19,2 %) a dosiahne 526 700 t. Nárast takmer o tretinu produkcie minulého roka sa očakáva pri úrode sóje. Dosiahnuť by mala objem 127,5 tis. ton a to aj napriek medziročnému poklesu osevných plôch o takmer 30 %.

Cukrová repa technická bola v roku 2023 zasiata na výmere o 14 % väčšej ako v minulom roku. Priemerný hektárový výnos dosiahne približne úroveň päťročného priemeru a bude na úrovni 59,7 t/ha. Medziročný nárast hektárového výnosu, ako aj zvýšenie pestovateľských plôch bude mať vplyv na aktuálny rast produkcie tejto komodity o 19,2 % na úroveň 1,3 mil.

Pestovateľské plochy zemiakov sú svojou výmerou v aktuálnom roku podobné vlaňajšku. Medziročne sa však očakáva výrazný nárast hektárových výnosov, a to o takmer štvrtinu na 27,5 t/ha. Výmera hrachu siateho (jedlý a kŕmny spolu) je oproti minulému roku väčšia o 25,1 %, avšak očakávané nižšie výnosy z hektára, ktoré sú aktuálne 16 % pod úrovňou päťročných priemerov, sa premietnu do medziročného poklesu celkovej produkcie o 8,5 %.

Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín realizuje Štatistický úrad SR trikrát ročne. Prvý odhad z údajov zisťovaných k 20. júnu je zverejňovaný začiatkom júla. Druhý odhad úrody realizovaný k 15. augustu sa zverejňuje koncom augusta a tretí odhad k 15. septembru je publikovaný na prelome septembra a októbra. Odhady sa realizujú výberovou metódou, celková úroda sa matematicko-štatisticky dopočíta. Očakávania sa uvádzajú s vymedzením možnej chyby, ktorá vyjadruje mieru presnosti odhadov a určuje interval spoľahlivosti: A = do 5 %; B = od 5,01 do 10,0 %; C = od 10,01 do 15,0 %; D = od 15,01 do 20,0 %; E = nad 20,0 %. Údaj bez intervalu znamená, že sa zisťovala celá plocha.

Tabuľka: Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2023

Tabuľka zobrazuje odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2023 a porovnáva ju s predchádzajúcim rokom.

tags: #vynos #zemiakov #z #ara

Populárne príspevky:

• Tradičná Viedenská Knedľa
• Recept na punčové rezy
• Povinnosti poľovníkov pri love kačíc
• Zábavné darčeky pre deti
• Tradičné Hurky zo Žiaru