Legislatíva Slovenskej Republiky upravujúca Výrobu Mlieka

Mlieko a mliečne výrobky sú základnou súčasťou stravy mnohých ľudí na Slovensku. Preto je dôležité, aby bola ich výroba a predaj regulované jasnými zákonmi a normami. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť a poctivosť mliečnych výrobkov pre spotrebiteľov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych predpisoch a normách, ktoré upravujú výrobu mlieka na Slovensku.

Legislatívny rámec

Slovenská legislatíva v oblasti výroby mlieka je rozsiahla a zahŕňa národné zákony, nariadenia vlády a európske predpisy. Medzi kľúčové právne predpisy patrí zákon o potravinách, ktorý upravuje kontrolu výroby, distribúcie a predaja potravín, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov. Dôležitým prvkom je aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého cieľom je zamedziť zneužívaniu ekonomického postavenia na trhu s potravinami a zabezpečiť rovnocenné vzťahy v dodávateľskom reťazci.

Zákon o potravinách a jeho novela

Novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách má za cieľ sprísniť kontrolu výroby, distribúcie a predaja potravín na Slovensku. Návrh novely vychádza zo zistení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR z vykonaných kontrol v prevádzkarniach a na cestách. Táto legislatívna úprava prinesie prehľad o dovážaných produktoch živočíšneho pôvodu a nespracovanom ovocí a zelenine aj z krajín EÚ, umožní zatvoriť prevádzku v prípade vážnych pochybení a nastavuje prísnejšie pokuty v prípade nedodržiavania zákona. Tiež ustanovuje informačnú povinnosť pre ŠVPS SR, obmedzuje prepravu nebezpečných potravín odobratím technického preukazu vozidla do znehodnotenia takejto potraviny a jasne vymedzuje predaj potravín v obci. Od novely zákona o potravinách sa očakáva spružnenie činnosti kontrolných orgánov úradnej kontroly v oblasti bezpečnosti potravín.

Nariadenia vlády pre priamy predaj

Na účely priameho predaja konečnému spotrebiteľovi bol v roku 2011 spracovaný návrh nariadenia, ktoré vláda schválila. Nariadenie vlády SR č. 360/2011 ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam. S týmto nariadením priamo súvisí aj nariadenie vlády SR č.

Európska legislatíva

Okrem národných predpisov je výroba mlieka na Slovensku ovplyvnená aj európskou legislatívou. Medzi najdôležitejšie patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktoré stanovuje všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Ďalšie relevantné nariadenia sa týkajú hygieny potravín, mikrobiologických kritérií, kontaminantov a označovania potravín.

Legislatíva Slovenskej republiky upravuje predaj čerstvého mlieka prostredníctvom viacerých nariadení a zákonov, ktoré stanovujú prísne hygienické požiadavky a povinnosti pre prevádzkovateľov. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia spotrebiteľov a kvalitu predávaných produktov.

Hygienické požiadavky na malé množstvá surového mlieka

Malým množstvom surového mlieka je také množstvo surového kravského mlieka, surového ovčieho mlieka alebo surového kozieho mlieka, ktoré zodpovedá obvyklej dennej spotrebe tohto mlieka v domácnosti konečného spotrebiteľa.

Surové mlieko môže prvovýrobca predávať len:

v osobitne zaregistrovanom chove na produkciu mlieka, v ktorom bolo surové mlieko získané z vlastnej produkcie,
priamo konečnému spotrebiteľovi, ak má pridelenú kvótu, pokiaľ ide o predaj malého množstva surového kravského mlieka.

Surové mlieko možno v chove na produkciu mlieka na stupni prvovýroby podrobiť len týmto operáciám, ktoré podstatne nemenia jeho povahu: manipulácii so surovým mliekom po nadojení, chladeniu a skladovaniu.

Prvovýrobca nesmie na stupni prvovýroby predávané surové mlieko:

žiadnym spôsobom spracúvať,
oddeľovať od neho alebo pridávať k nemu akékoľvek zložky,
odstreďovať ho alebo vykonávať také činnosti, ktoré ho podstatne menia,
baliť vopred do spotrebiteľských obalov.

Surové mlieko musí pochádzať od zvierat, ktoré:

neprejavujú žiadne príznaky infekčných chorôb prenosných mliekom na ľudí,
sú v dobrom zdravotnom stave,
neprejavujú žiadne príznaky chorôb, ktoré môžu mať za následok kontamináciu mlieka, a najmä netrpia žiadnymi infekciami pohlavného ústrojenstva s výtokom, enteritídou s hnačkou a horúčkou alebo rozpoznateľným zápalom vemena,
nemajú žiadne poranenie vemena, ktoré by mohlo ovplyvniť mlieko,
ktorým neboli podané žiadne nepovolené látky alebo nepovolené lieky alebo ktoré neboli podrobené nelegálnemu ošetreniu,
pri ktorých boli po podaní povolených liekov alebo látok dodržané predpísané ochranné lehoty.

Surové mlieko musí pochádzať od:

kráv, ktoré patria do stáda bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy, a stáda, ktoré je úradne bez tuberkulózy,
oviec alebo kôz, ktoré patria do chovu bez brucelózy alebo úradne bez brucelózy, a ak sa kozy držia spolu s kravami, musia byť tieto kozy prehliadané a testované na tuberkulózu.

Surové mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, sa nesmie použiť na ľudskú spotrebu.

Dojacie zariadenia a priestory, v ktorých sa surové mlieko skladuje, manipuluje sa s ním alebo v ktorom sa chladí, musia byť umiestnené a skonštruované tak, aby sa obmedzilo riziko kontaminácie surového mlieka. Priestory na skladovanie surového mlieka musia byť chránené proti škodcom a musia byť oddelené od priestorov, kde sú ustajnené zvieratá.

Povrchy zariadení a vybavenia, ktoré prichádzajú do styku so surovým mliekom, musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné a musia byť udržiavané v dobrom technickom a hygienickom stave. Povrchy zariadení a vybavenia, ktoré prichádzajú do styku so surovým mliekom, musia byť vyrobené z hladkých, umývateľných a netoxických materiálov a po použití sa musia vyčistiť a vydezinfikovať.

Dojenie sa vykonáva hygienickým spôsobom a najmä sa zabezpečí, aby:

boli struky, vemeno a priľahlé časti pred začatím dojenia čisté,
dojič vizuálne skontroloval, či surové mlieko nevykazuje organoleptické a fyzikálno-chemické odchýlky,
sa surové mlieko od zvierat, ktoré vykazujú klinické príznaky chorôb vemena, a surové mlieko, ktoré vykazuje odchýlky, nepoužilo na ľudskú spotrebu,
sa mledzivo dojilo a skladovalo oddelene a nemiešalo sa so surovým mliekom.

Osoby, ktoré vykonávajú dojenie alebo manipulujú so surovým mliekom, musia nosiť čistý odev, dodržiavajú vysoký stupeň osobnej čistoty a v blízkosti miesta dojenia musia mať k dispozícii vhodné zariadenia na umývanie rúk a predlaktia.

Surové mlieko sa ihneď po nadojení umiestni na čisté miesto, ktoré je skonštruované a vybavené tak, aby sa zabránilo jeho kontaminácii, a schladí sa na teplotu najviac +8 °C a najmenej +4 °C. Ak ide o surové mlieko určené na priamy predaj nevychladené, musí sa do dvoch hodín od nadojenia predať konečnému spotrebiteľovi. Surové mlieko určené na priamy predaj nevychladené, ktoré sa do dvoch hodín po nadojení nepredalo konečnému spotrebiteľovi, prvovýrobca ihneď schladí na teplotu najviac +8 °C a najmenej +4 °C a predá do 24 hodín od nadojenia.

Dátum spotreby surového mlieka určeného na priamy predaj nevychladené je najviac 24 hodín od nadojenia. Dátum spotreby schladeného surového mlieka je najviac 48 hodín od nadojenia.

Priamy predaj surového mlieka konečnému spotrebiteľovi v chove na produkciu mlieka sa uskutočňuje v miestnosti oddelenej od priestorov, v ktorých sú ustajnené zvieratá, a vybavenej chladiacim zariadením. Ak chov na produkciu mlieka dodáva mlieko aj do schválených prevádzkarní na zber alebo spracovanie mlieka, musí byť miestnosť na priamy predaj surového mlieka oddelená od mliečnice.

Prvovýrobca vhodným spôsobom na viditeľnom mieste v mieste predaja surového mlieka umiestni tieto informácie a údaje:

upozornenie pre konečného spotrebiteľa: „Pred konzumáciou je potrebné surové mlieko prevariť. Nie je vhodné na priamu konzumáciu pre deti, gravidné ženy, choré a staré osoby alebo osoby s oslabenou imunitou.“ s uvedením druhu surového mlieka,
dátum spotreby surového mlieka so slovami „spotrebujte do“ a s uvedením dátumu a podmienok skladovania surového mlieka,
údaje o mene, priezvisku a adrese prvovýrobcu alebo o obchodnom mene a mieste podnikania, ak ide o prvovýrobcu, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, alebo o obchodnom mene a sídle prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ak ide o prvovýrobcu, ktorý je právnickou osobou,
adrese chovu na produkciu mlieka.

Prvovýrobca vedie okrem záznamov, ktoré sa týkajú vysledovateľnosti a hygieny prvovýroby, osobitné písomné záznamy, ktorými preukazuje celkové množstvo získaného surového mlieka, ktoré bolo predané počas každého dňa jednotlivým kupujúcim a počas kalendárneho roka.

Záznamy uchováva prvovýrobca najmenej jeden rok po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené, a na základe žiadosti ich sprístupní príslušnému orgánu veterinárnej správy.

Povinnosti prevádzkovateľov

Každý prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie.

Orgány úradnej kontroly potravín vedú aktuálne zoznamy registrovaných prevádzkarní a schválených prevádzkarní produkujúcich klíčky.

Prevádzkovateľ s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 je povinný najneskôr 48 hodín pred predajom potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ponúknuť tieto potraviny najmenej jednej charitatívnej organizácii; ponuka sa považuje za vykonanú, ak prevádzkovateľ charitatívnej organizácii bezodplatne prevádza potraviny na základe zmluvy, ktorá upravuje spôsob a čas ponuky.

Prevádzkovateľ môže počas doby predaja ďalším prevádzkovateľom okrem predaja.

Prevádzkovateľ nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti okrem predaja podľa § 6 ods. 7.

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín vrátane potravín bola dodržaná hygiena.

Prevádzkovateľ nesmie vykonávať propagáciu a marketing potravín predávaných po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12.

Právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá umiestňuje na trh komoditu určenú podľa § 3 ods. 4, je povinná vždy do desiatich dní elektronicky oznámiť ministerstvu množstvo svojich skladových zásob komodity k 31. júlu a k 31. januáru.

Obec je povinná vopred oznámiť predaj potravín na trhových miestach vrátane ambulantného predaja potravín na území obce príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

ČO ROBIŤ SO SUROVÝM MLIEKOM, KEĎ HO MÁTE VO VAŠEJ KUCHYNI?

Kontrola a sankcie

Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajú úradné kontroly potravín.

Orgán úradnej kontroly potravín je po vykonaní kontrolného nákupu povinný do desiatich dní od vykonania kontrolného nákupu oznámiť prevádzkovateľovi, že u neho vykonal kontrolný nákup na získanie úradnej vzorky. Prevádzkovateľ, u ktorého bol vykonaný kontrolný nákup, je povinný na požiadanie orgánu úradnej kontroly potravín mu poskytnúť doklad podľa § 12 ods. 1 písm. a).

Prevádzkovateľ, u ktorého je vykonaný kontrolný nákup, je povinný orgánu úradnej kontroly potravín uhradiť náklady za kontrolný nákup v spotrebiteľskej cene, za ktorú bola pri kontrolnom nákupe kúpená vzorka v lehote desať dní odo dňa oznámenia, že ide o úradnú vzorku.

Ak prevádzkovateľ neposkytne orgánu úradnej kontroly potravín doklad podľa § 12 ods. 1 písm. a), orgán úradnej kontroly potravín uloží obci za nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 3 pokutu do 331 eur.

Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Za priestupky orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu do 2 000 eur.

Orgány úradnej kontroly potravín zverejňujú právoplatné rozhodnutia o uložených opatreniach a právoplatné rozhodnutia o správnych deliktoch na svojom webovom sídle.

Ministerstvo, ministerstvo zdravotníctva a štátna veterinárna a potravinová správa v rámci svojich kompetencií informujú verejnosť o nebezpečných potravinách, zdraviu škodlivých potravinách, potravinách nevhodných na ľudskú spotrebu a falšovaných potravinách a o ich riziku pre zdravie ľudí.

Opatrenia pri zistení nedostatkov

Ak orgán úradnej kontroly potravín zistí porušenie povinností, môže uložiť opatrenia na mieste, ako napríklad: pozastavenie uvádzania potraviny na trh, stiahnutie potraviny z trhu, nariadenie zničenia potraviny.

Okrem opatrení môže orgán úradnej kontroly potravín zakázať používanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu potravín.

Ak v súvislosti s opatreniami bola uložená aj pokuta, môže orgán úradnej kontroly potravín podať obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti v časti týkajúcej sa výroby a predaja potravín.

Orgán úradnej kontroly potravín neposkytuje náhradu za odobraté vzorky.

Pri nedodržiavaní osobitných predpisov sa vykonajú úradné kontroly potravín nad rámec riadnej kontrolnej činnosti.

Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 3.

Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania.

Ak orgán úradnej kontroly potravín nariadi zničenie potraviny, náklady znáša prevádzkovateľ.

Štátna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva sú oprávnené využívať údaje z informačných systémov podľa odseku 14 písm. c) a d).

Kvalitatívne normy a požiadavky na mliečne výrobky

Slovenská legislatíva a európske predpisy stanovujú presné kvalitatívne normy a požiadavky na mliečne výrobky. Tieto normy sa týkajú zloženia, hygieny, spracovania, balenia a označovania mliečnych výrobkov.

Definície mliečnych výrobkov

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 343/2016 Z. z. definuje rôzne druhy mliečnych výrobkov a stanovuje požiadavky na ich zloženie a označovanie. Napríklad:

Kefír: Kyslomliečny výrobok charakterizovaný kultúrou vyrobenou z kefírových zŕn, Lactobacillus kefir sp.
Jogurt: Kyslomliečny výrobok charakterizovaný symbiotickými kultúrami Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus a Streptococcus thermophilus.

V názve mliečneho výrobku možno uvádzať slovo „smotanový“, len ak ide o výrobok, ktorý obsahuje najmenej 10 % hmot. mliečneho tuku alebo najmenej 30 % hmot. tuku v sušine. V názve kozieho mlieka alebo v jeho blízkosti musí byť uvedené množstvo tuku v % hmot. slovami „tuk … %“. V názve smotany musí byť uvedené množstvo tuku, ktoré vyjadruje jeho najnižšiu hodnotu.

Označovanie mliečnych výrobkov

Označovanie mliečnych výrobkov je prísne regulované a musí poskytovať spotrebiteľom presné a úplné informácie o výrobku.

Názov výrobku
Zloženie výrobku
Množstvo tuku
Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby
Podmienky skladovania
Identifikáciu výrobcu alebo baliareň
Krajinu pôvodu

V názve ochutených kyslomliečnych výrobkov možno používať slovné označenie množstva tuku, ak mliečny základ spĺňa požiadavky podľa § 7 ods. Požiadavky na nadbytok živých charakteristických mikroorganizmov v kyslomliečnych výrobkoch sú uvedené v prílohe č. Kyslomliečne výrobky sa musia označovať podľa základnej mliečnej suroviny napríklad slovami „kyslé mlieko“, „zakysané mlieko“, „zákys“ alebo „kyslá smotana“; ak sa v názve kyslomliečneho výrobku uvádza pomenovanie podľa použitej kultúry, musia byť živé charakteristické mikroorganizmy z uvedenej kultúry v nadbytku podľa prílohy č. Namiesto slova „kyslý“ alebo „zakysaný“ možno v názve uvádzať pomenovanie charakteristickej kultúry použitej na proces kysnutia, ak je vo výrobku nadbytok živých charakteristických mikroorganizmov podľa prílohy č.

Syry a syrové výrobky

Prírodné syry podľa množstva vody v beztukovej hmote syra sa označujú podľa prílohy č. 2 tabuľky č. Prírodné syry sa podľa množstva tuku v sušine označujú podľa prílohy č. Bryndza musí obsahovať najmenej 50 % hmot. sušiny a najmenej 44 % hmot. tuku v sušine. Tvaroh sa podľa množstva tuku v sušine označuje podľa prílohy č. 2 tabuľky č. Syrové výrobky s pridaním zložiek, ktoré nie sú pomenované podľa druhu syra, musia obsahovať podiel syra v množstve najmenej 51 % hmot.

Priame platby a podpora pre poľnohospodárov

Slovenská vláda poskytuje priame platby a podporu pre poľnohospodárov, ktorí sa zaoberajú výrobou mlieka.

Komplementárna podpora pre mladých poľnohospodárov

Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý je oprávnený na priamu platbu v rámci základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, spĺňa podmienky podľa odsekov 2 až 5 a ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti.

Podpora na mlieko, ovce a kozy

Podpora na mlieko sa poskytne prijímateľovi, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka, na ktorý sa žiada o podporu, chová dojnicu, ktoré spĺňa k 31. máju kalendárneho roka, na ktorý sa žiada o podporu, podmienky podľa osobitného predpisu, a ktorého držiteľom je prijímateľ najmenej v období od 1. júna do 31. decembra kalendárneho roka, na ktorý sa žiada o podporu. Podobné podmienky platia aj pre podporu na ovce a kozy.

Aktuálne výzvy a trendy

Výroba mlieka na Slovensku čelí viacerým výzvam, ako sú nízke ceny mlieka, konkurencia zo zahraničia, klesajúci podiel slovenských výrobkov na trhu a klimatické zmeny. Na druhej strane, existujú aj pozitívne trendy, ako je rastúci záujem spotrebiteľov o kvalitné, lokálne a ekologické mliečne výrobky.

Zvyšovanie podielu slovenských výrobkov

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR venuje veľkú časť svojej pozornosti príprave opatrení na postupné zvyšovanie podielu slovenských výrobkov v obchodnej sieti, pretože v roku 2011 tento podiel klesol až na alarmujúcich 47 percent. Preto sa snažíme súčasnú situáciu zmeniť a organizujeme pracovné stretnutia s jednotlivými obchodnými systémami pôsobiacimi na slovenskom trhu s potravinami za účelom nájsť vzájomné výhodné podmienky a nastaviť odbytové cesty pre prvovýrobcov a spracovateľov a zabezpečiť kvalitu dodávaného tovaru. Politiku v poľnohospodárstve a potravinárstve je potrebné pripraviť tak, aby sa aj prvovýroba aj spracovateľský priemysel revitalizovali.

Cenová rada ministerstva

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa intenzívne venuje problematike vývoja cien v celom dodávateľskom potravinovom reťazci. Rozhodnutím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola na ministerstve s účinnosťou od 1. septembra 2012 zriadená cenová rada ministerstva, ktorej cieľom je zlepšenie koordinácie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu vrátane monitoringu cien a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa. Cenová rada na prvom zasadnutí 28. septembra 2012 prerokovala vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, s hydinou a obilninami a konštatovala pretrvávanie roztvárania "cenových nožníc" medzi odbytovou cenou a spotrebiteľskou cenou hydiny a niektorých mliečnych výrobkov. Pre jasné posúdenie objektívneho, resp.

K najžiadanejším slovenským potravinám v našich obchodoch patria aj mliečne výrobky. Bryndza, maslo, biely jogurt aj tvaroh sa v hlasovaní spotrebiteľov umiestnili v prvej dvadsiatke top slovenských potravín. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už roky finančne prispievajú do Mliečneho fondu, aby rôznymi kampaňami vzdelávali spotrebiteľov o slovenských mliečnych výrobkoch a ich význame v zdravej výžive. Cieľom je tiež naučiť Slovákov rozoznávať medzi domácimi a zahraničnými mliečnymi výrobkami. Do najnovšej kampane, ktorú spotrebitelia môžu vidieť v televízii, online alebo na billboardoch, sa zapojili aj obchodné reťazce s vyše 1100 predajňami po celom Slovensku. Spoločným úsilím je nielen zvýšiť spotrebu slovenských mliečnych výrobkov a ich podiel na pultoch predajní, ale aj vychovávať spotrebiteľov, ktorým na slovenských mliečnych výrobkoch záleží. K tomuto cieľu vedie cesta aj cez zvyšovanie povedomia Slovákov o SK OVÁLE, ktorý domáce mliečne výrobky odlišuje od zahraničných. Spotrebitelia by si ho mali všímať už pri nákupe. „Našou ambíciou je zvýšiť túto poznateľnosť aspoň na 60 percent. Do spotrebiteľskej súťaže v rámci kampane Mliečneho fondu sa spotrebitelia môžu zapojiť tak, že nájdu na slovenských mliečnych výrobkoch označenie SK OVÁL. Môžu vyhrať zaujímavé ceny, vrátane automobilu, elektrických kolobežiek či batohov. Spotrebiteľská súťaž potrvá od 24. augusta do 30. septembra 2020.

tags: #vyroba #mlieka #legislativa #Slovensko