Chov kráv bez produkcie mlieka: Perspektívy a výzvy
Kravy bez trhovej produkcie mlieka zahŕňajú malú časť populácie kráv. Chovajú sa na odchov teliat pre výkrm. V moderných chovateľských systémoch sa aplikuje prevažne voľné ustajnenie s ležiskovými boxami. Kravy sa chovajú vo vysokých vzdušných maštaliach s automatizovaným čistením exkrementov.
Chov kráv je spojený so zabezpečením ich potrieb a etikou chovu, ktorá sa spája s pojmom welfare (pohoda, alebo blaho zvierat). Welfare kráv je stav fyzikálneho a psychologického súladu ich organizmu a prostredia, v ktorom žijú.
Materiály používané na výstavbu ustajnenia alebo s ktorými môžu prísť zvieratá do styku nesmú byť pre zvieratá škodlivé a musia sa čistiť a dezinfikovať. Každá krava musí byt označená ušnou známkou (náušnicou).
Kravy sú na poľnohospodárskych podnikoch pod trvalým dohľadom zootechnika a veterinárneho lekára. Veľká pozornosť sa venuje preventívnej starostlivosti (vakcinácia zvierat) a pravidelnému ošetrovaniu paznechtov. Výskyt chorôb a úrazov výraznou mierou ovplyvňuje hygiena ustajňovacích priestorov, kvalita krmiva, dodržiavanie receptúr a dodržiavanie hygieny dojenia. Medzi najrozšírenejšie choroby kráv patria mastitídy.
Slovensko má dobré podmienky na chov a výkrm mäsového dobytka. Práve tento segment je z pohľadu samotných chovateľov často na okraji záujmu štátu. Viacerých podpôr, ktoré by mäsové kravy potrebovali, sa chovatelia v uplynulom období nedočkali. Popri nepodpore neustále čelia aj kritike za to, že svoju produkciu vyvážajú do zahraničia. Ako na tom aktuálne sektor chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka je - podarilo sa udržať stavy zvierat?
Chovatelia kráv mäsových plemien udržali početné stavy a dosiahli relatívne dobré naturálne výsledky. Sucho spôsobilo výrazné výpadky prírastkov, čo bolo kompenzované vyššími trhovými cenami, no negatívom je výpadok teľnosti kráv, čo sa prejaví v nasledujúcom období.
Spotreba hovädzieho mäsa je momentálne na úrovni 5,72 kilogramu na osobu a z toho je 4,24 kilogramu zo zahraničia, čo predstavuje 65 percent. Sebestačnosť v produkcii hovädzieho mäsa na Slovensku je dostatočná, našou produkciou teliat vieme nahradiť dovoz.
Otázkou je, či vieme nastaviť ekonomiku vertikál tak, aby sa zástav nevyvážal do zahraničia, ale aby bol vykŕmený, zabitý, spracovaný a skonzumovaný na Slovensku. Medzi kroky, ktoré ohrozujú chov mäsových kráv, následne aj požadovaný výkrm dobytka, patrí už spomínaný prevod dojných kráv do sektoru kráv bez trhovej produkcie mlieka. Nami navrhovanou platbou na narodené teľa po rodičoch mäsových plemien sme chceli, aby bola táto podpora adresnejšia.
Pri príprave nastavenia pre nové obdobie zaznievala z vašich radov kritika, že sektor mäsových kráv by mal v novom roku prísť o dotácie na výkrm. Často sa pri prezentácii v médiách dávajú do kontrastu mäsové a mliekové kravy, a to aj v tom zmysle, že mliekové kravy sú na chov náročnejšie, preto si zasluhujú aj viac podpôr. Na druhej strane mäsový dobytok je často oproti mliekovým podhodnotený. Medializovaný boj medzi mliekovými a mäsovými kravami v otázke podpôr je nedôstojný a neadekvátny.
Skôr zastávame názor, že by sa medzi jednotlivými chovateľmi hospodárskych zvierat mala viesť určite vecná, odborná diskusia bez emócií, načúvať argumentom druhej strany. Už ste spomenuli, že niektoré očakávania chovateľov výkrmového dobytka sa v uplynulom období nenaplnili.
Napriek intenzívnym rokovaniam zo strany Zväzu chovateľov mäsového dobytka a MPRV SR sa nepodarilo zakomponovať naše požiadavky do SPP 2023-2027, z toho vyplýva nespokojnosť z našej strany. Určite budeme vyhodnocovať už zmieňované smerovanie podpôr do ekológie. Taktiež budeme vstupovať do každoročného vyhodnocovania čerpania podpôr v SPP 2023-2027 inými sektormi.
Kŕmne dávky a spotreba vody
Kravy trávia pri žraní 5 až 7 hodín denne. Krmivá pre kravy sa v zásade delia na krmivá objemové a jadrové. Objemové krmivá sú: senáž, siláž, zelené krmivá, okopaniny a ich zvyšky. Pre jednotlivé kategórie kráv sa zostavujú špecializované kŕmne dávky. Dojnica s vysokou produkciou mlieka má inú kŕmnu dávku ako krava pred otelením.
Objem prijatej vody závisí od dojivosti, obsahu sušiny v kŕmnej dávke a vonkajšej teploty. V priemere za deň krava vypije asi 75 litrov vody. Za jednu minútu je schopná vypiť 12-20 litrov vody.
Chov kráv v Keni: Príklad farmy Naiposha
V Keni sa zdá, že dobytok chová takmer každý. Pri prechode Keňou vidno osamotené kravy aj menšie stáda, ktoré sa pasú aj tam, kde by ste to nečakali. Mnohé farmy, mnohí ľudia, ktorí produkujú mlieko pre Keňu, sú drobní farmári, ktorí majú 2-3 kravy. V Keni sú okrem malých farmárov aj mliečne hospodárstva s viac ako tisíc dojnicami. Ide o profesionálne farmy, ktoré dodávajú mlieko tamojším spracovateľom. Väčšina farmárov predáva produkciu cez odbytové organizácie. Aktuálne dostávajú za liter mlieka asi 45 až 48 kenských šilingov, čo je 30 až 32 centov.
Farmárka Njeri Gatheca s deťmi, prevádzkuje rodinnú farmu v obci Naiposha, ktorá sa nachádza sto kilometrov severne od kenského hlavného mesta Nairobi. Ešte pred niekoľkými rokmi chovali na mliečnej farme v obci Naiposha dvesto kráv. Dnes je moderná a vysoká maštaľ poloprázdna. „Je to farma môjho otca. Njeri má tri deti, pričom dve mladšie sú počas celého rozhovoru vedľa nej a počúvajú.
Farma v Naiposhe predáva mlieko za 70 až 80 kenských šilingov (47 - 53 centov). Dôvod vyššej ceny je potrebné vidieť v pasterizácii mlieka, ktoré realizujú na farme a v priamom predaji viacerým ubytovacím zariadeniam z regiónu. V Naiposhe si síce chystajú krmivá tak, aby vedeli zabezpečiť dostatok potravy pre zvieratá na dva roky dopredu, no výraznú krízu zažili v rokoch 2021 - 2022, keď Keňu postihlo sucho. Hostiteľka spomína, že sucho vtedy zasiahlo všetkých farmárov. Dokonca na severe Kene malo uhynúť až 2,5 milióna zvierat. V Naiposhe tiež začali postupne vybíjať zvieratá, lebo ich nemali čím kŕmiť. Aktuálne chovajú len 23 dojníc a veria, že po poklese spôsobenom suchom opäť narastú, aj keď pravdepodobne nie až na úroveň spred niekoľkých rokov, keď mali 200 kráv. Dnes majú do 40 kusov mladého dobytka. Zvieratá pripúšťajú sexovaným semenom, aby produkovali najmä jalovice využiteľné v chove.
„Milujeme naše zvieratá, ale dôležitý je výsledok. Museli sme sa rozhodnúť radikálne znížiť počet našich zvierat. Ak by sme to neurobili, možno by sme sa dostali do bodu, keď by sme museli zavrieť celú farmu. Je to ako s akýmkoľvek iným podnikaním. Mnohí ľudia sa na farmárčenie pozerajú ako na zábavu, ale stále musíte myslieť na svoje čísla. Prispôsobiť sa tomu, čo sa deje, a okolnostiam, ktoré prídu.
Dnes okrem hovädzieho dobytka chovajú aj 560 oviec plemena dorper, ktoré je určené na mäso a je vhodným typom do suchých oblastí. „Ovce predávame na ďalší chov pre poľnohospodárov. Keď ovca nespĺňa podmienky na chov, tak ju predáme na mäso, to však len výnimočne. Od posledného sucha začali farmu viac diverzifikovať.
Na začiatku kravína v Naiposhe je umiestnená dojáreň. Zvieratá doja tri razy denne. Je potrebné poznamenať, že keď sme sa kenskej farmárky pýtali, aké dotácie dostávajú tamojší poľnohospodári, veľmi bola prekvapená našou otázkou. Nedostávajú žiadne pravidelné podpory, no spomenula si na vlaňajší zvýhodnený nákup hnojív. Ten bol podporený podľa jej slov prvý raz. Mal zabezpečiť lepšiu úrodnosť pôdy a tým aj lepšiu ochranu pred suchom.
Podľa údajov, ktoré boli prezentované počas kongresu poľnohospodárskych novinárov, je aktuálna výroba na úrovni 5,6 miliardy litrov mlieka. „Úrokové sadzby v Keni sú veľmi vysoké. Momentálne je to okolo 18 percent.
Menia sa aj stravovacie návyky Keňanov. Mnohé zvyklosti prevzali od svojich kolonistov z Veľkej Británie, keďže Keňa získala nezávislosť na európskej krajine až v roku 1963. „Keňa chce do roku 2030 zdvojnásobiť produkciu mlieka, lebo máme čím ďalej vyššiu spotrebu. Syr sa stáva v Keni veľmi populárnym a takisto aj zmrzlina. A keďže na pizzu je potrebného veľa syra, ktorý Keňa nechce dovážať, hľadá možnosti, ako začať mlieko vyrábať vo väčšom množstve.
Problémom sú krmivá, ktoré dováža. „Zambia zatvorila svoje hranice, čo sa týka sóje, a tak za ňu platíme už 120 kenských šilingov (80 centov) za kilogram. Z hľadiska objemových krmovín je zas limitujúcim faktorom sucho a malá veľkosť fariem, s čím súvisí vybavenie poľnohospodárskou technikou. Farma v Naiposhe patrí medzi väčšie, no aj tak hospodári len na výmere 60 akrov, čo je 24 hektárov. Na takúto výmeru zakúpenie rezačky či kombajnu neprichádza do úvahy. Kukuricu tak zberajú ručne a následne celé rastliny už mechanizovane režú pre potreby kukuričnej siláže.
„Zdvojnásobenie produkcie mlieka je príležitosť pre všetky farmy, pretože nemôže ignorovať malé hospodárstva. Veľkí producenti síce produkujú veľké množstvo mlieka, ale len veľmi nízke percento kenskej produkcie. Malí farmári produkujú viac ako 90 percent mlieka. Dva roky dozadu, pri ohlásení programu, bola kenská produkcia mlieka asi 5,2 miliardy litrov mlieka, čo je asi šesťnásobok slovenskej výroby.
Kenskou cestou ako zvýšiť produkciu mlieka má byť modernizácia spracovateľských kapacít a inštalácia stovky chladiacich zariadení mlieka po celej krajine. Z hľadiska podpory poľnohospodárov má ísť o zrušenie daní z dovozu krmiva pre zvieratá a zníženie ceny spermií.
Ako jediný sektor živočíšnej výroby sme neboli podporení v priamych platbách. Ako možnosť podpory sektoru sa javí nasmerovanie do ekologického poľnohospodárstva. Pri požadovanom zaťažovaní pôdy dobytčími jednotkami, je ale táto podmienka ťažko dosiahnuteľná. Už teraz sme dostali výstrahu v podobe sucha, kde pri požadovanom zaťažení veľkej dobytčej jednotky na hektár, chovatelia avizovali nemožnosť nachovať svoje stáda. Bojujeme proti prírodným podmienkam. Rok 2022 priniesol rôzne situácie, na ktoré bolo treba reagovať aj rôznymi opatreniami či pomocou.
Od januára vstúpila do praxe aj nová spoločná poľnohospodárska politika. Ako ju hodnotíte?
Tabuľka: Porovnanie produkcie mlieka
| Krajina | Produkcia mlieka (miliardy litrov) |
|---|---|
| Keňa (aktuálna) | 5,6 |
| Keňa (pred dvoma rokmi) | 5,2 |
| Slovensko | cca 0,9 |
Chov hovädzieho dobytka na Slovensku.
tags: #vytvorenie #stada #krav #bez #produkcie #mlieka
