Vyza Veľká: Stratený Obor Dunaja a Ekocentrá na Slovensku

Slovensko ponúka množstvo miest, kde môžete obdivovať krásu prírody a zvierat. Od zoologických záhrad až po ekocentrá, objavte rozmanitosť fauny a flóry v rôznych regiónoch Slovenska. Jednou z najzaujímavejších rýb, ktoré kedysi obývali naše vody, je vyza veľká. Pozrime sa na ňu bližšie a preskúmajme aj ekocentrá, ktoré sa venujú ochrane prírody a vzdelávaniu o nej.

Vyza veľká (Huso huso), kedysi majestátne plávajúca v Dunaji pri Bratislave, pripomínala skutočný torpédoborec. Jej model, ktorý meria 6,4 metra, je súčasťou novej expozície Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea. Tento článok sa zameriava na charakteristiku tejto fascinujúcej ryby, jej historický výskyt v našich vodách, príčiny jej zmiznutia a na súčasné snahy o jej ochranu.

Všimli ste si krásnu drevorezbársku prácu v záhrade Ekocentra Čunovo? Je to vyza veľká, starobylá ryba, ktorá je súčasťou dunajských legiend. Každý rok tiahli z Čierneho mora do Dunaja, kam sa chodili neresiť. Ešte pár desiatok rokov dozadu bola vyza bežnou súčasťou života Prešporčanov. Smutný dôvod, prečo je týchto majestátnych rýb čoraz menej, je ich lov. Ich mäso bolo také kvalitné, že sa stalo obľúbenou pochúťkou starých Bratislavčanov a hrdo ho servírovali aj na Štedrovečernom stole. Boli kruto lovené napriek tomu, že mesto po ich značnom úbytku vydalo zákaz. Naši predkovia ju doslova vyhubili. Aj slávny Beluga kaviár pochádza z najvzácnejšieho a najdrahšieho jesetera na svete - z vyzy veľkej. Lov kvôli ikrám je ďalší významný dôvod, prečo dnes už vyzy takmer nevidíme.

Vedeli ste, že najväčšia známa sladkovodná ryba planéty ešte donedávna brázdila aj náš Dunaj? Volá sa vyza a dnes je veľmi vzácna.

V Dunaji nájdeme okrem množstva iných rýb aj vyzu veľkú (Huso huso), najväčšiu sladkovodnú rybu, ktorá kedysi plávala aj v slovenskej časti toku Dunaja. Vyzy dosahujú dĺžku až 8,5 metra a vážiť môžu aj 1000 kg. Najväčšia ulovená vyza vážila dokonca 1 571 kíl.

Tie živé uvidíte v akváriu v moravskej obci Modrá či v ekocentre pri maďarskom meste Tiszafüred, pravdaže, mladé, čiže oveľa menšie jedince. V sladkej vode prežijú, ale nedokážu sa prirodzene rozmnožovať.

Posledný exemplár tejto starobylej ryby, ktorá sa dožíva približne sto rokov, pozorovali na našom území v roku 1957 pri obci Sap. Pohľad na chrbát obra, ktorý sa vynoril z rieky, bol určite prekvapením, no kým sa muži vrátili s harpúnou, zmizol.

Model vyzy v skutočnej veľkosti si môžete pozrieť v SNM - Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží. Aká veľká vyza je, možno vidieť napríklad v Schloss Orth. Zámok je environmentálnym centrom národného parku DonauAuen neďaleko za našimi hranicami s Rakúskom, kde majú jej model. Dnes už však vyza v našich vodách chýba, a to v dôsledku vybudovania vodnej nádrže Železné vráta na srbsko-rumunských hraniciach, ktorá vytvorila pre vyzu neprekonateľnú bariéru.

Vyza má kvalitné mäso bez svalových kostí, ktoré sa v Prešporku predávalo na rybom trhu pri dnešnom Moste SNP. Mäsa bolo tak veľa, že si na ňom pochutnávalo dokonca služobníctvo.

Vyza veľká - naša najväčšia ryba: pokus o jej návrat do našich vôd | Reflex

Charakteristika vyzy veľkej: Obor medzi rybami

Vyza veľká (Huso huso) je najväčší druh jesetera a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý skutočne pripomína torpédo. Dospelé jedince migrujú z Kaspického a Čierneho mora do veľkých riek, aby sa tu rozmnožovali. Táto ryba vzbudzuje rešpekt nielen svojou veľkosťou, ale aj svojou všežravosťou. Môže dosiahnuť úctyhodnú hmotnosť až 1,5 tony a dĺžku až 8 metrov, pričom obvyklé maximum je do 5 metrov. Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sa nachádzajú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.

Vyza Veľká (Huso huso)

Rozmery a vek

Vyza sa dožíva veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, pričom vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.

Potrava a biológia

Väčšinu roka žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.

História vyzy v Dunaji: Od bežného výskytu po vzácnosť

Kedysi bola vyza veľká bežnou súčasťou Dunaja a vyskytovala sa aj v okolí Bratislavy. V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Žiaľ, tento rybí obor zmizol z našich končín začiatkom 60. rokov minulého storočia, v čase výstavby vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom. Táto priehrada prerušila migračné trasy vyzy a znemožnila jej prístup k neresiskám. Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu.

Príčiny zmiznutia vyzy: Kombinácia faktorov

Okrem výstavby priehrad prispeli k ohrozeniu vyzy aj ďalšie faktory. Jedným z nich je nadmerný lov pre kaviár. Kaviár z vyzy je považovaný za mimoriadne lahodný, čo viedlo k intenzívnemu lovu tejto ryby. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Paradoxne, v stredoveku bol kaviár v Bratislave bežnou potravou. Kaviár z vyzy, ale aj iných rýb a dokonca zo slimákov, bol údajne súčasťou jedálnička najchudobnejších obyvateľov mesta a rybie ikry neraz vyhadzovali alebo používali ako krmivo pre ošípané. Dnes je však situácia úplne iná a kaviár z vyzy je ťažko dostupnou a drahou lahôdkou. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube.

Súčasný stav a ochrana vyzy: Nádej pre budúcnosť?

Vyza veľká je v súčasnosti ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. To znamená, že je zakázané ju loviť, chytať alebo inak poškodzovať. Na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin. V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.

Ochranné opatrenia

Ochrana vyzy si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:

Odstraňovanie bariér v riekach, ako sú priehrady, ktoré bránia migrácii rýb.
Zlepšenie kvality vody v riekach.
Boj proti pytliactvu a nelegálnemu lovu.
Chov vyzy v umelých podmienkach a vypúšťanie do riek.
Medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami, ktoré ležia na Dunaji.
Zjednotenie inštitúcií, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území.

Model vyzy v SNM-Prírodovednom múzeu: Pripomienka a výzva

Inštalácia modelu vyzy v novej expozícii SNM-Prírodovedného múzea má za cieľ priblížiť rozmanitosť živočíšnych druhov, ktoré sa v minulosti nachádzali na Slovensku. Návštevníci múzea tak majú možnosť vidieť, ako vyzerala táto impozantná ryba a dozvedieť sa o jej osude. Model slúži ako pripomienka toho, aké dôležité je chrániť prírodu a biodiverzitu. Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi.

Význam ochrany vyzy pre ekosystém Dunaja

Ochrana vyzy veľkej má význam nielen pre zachovanie tohto druhu, ale aj pre udržanie zdravého ekosystému Dunaja. Vyza ako vrcholový predátor zohráva dôležitú úlohu v regulácii populácií iných rýb a udržiavaní rovnováhy v ekosystéme.

Kaviár z vyzy: Od bežnej potravy po luxusnú lahôdku

História kaviáru z vyzy je fascinujúca. V stredoveku bol kaviár bežnou a lacnou potravou, dostupnou aj pre najchudobnejších obyvateľov. Dnes je kaviár z vyzy luxusnou lahôdkou, ktorá je vyhľadávaná gurmánmi po celom svete.

Vyza veľká a športový rybolov

Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg.

Ekocentrá na Slovensku: Miesta pre Vzdelávanie a Ochranu Prírody

Na Slovensku sa nachádzajú aj ekocentrá, ktoré sa zameriavajú na ochranu prírody a vzdelávanie verejnosti. Tieto centrá ponúkajú rôzne workshopy, vzdelávacie programy a exkurzie. A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí. Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.

Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené. V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi. Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.

Ekocentrum Čunovo

Páči sa im aj na čunovskom toku Dunaja, kde sídli novootvorené župné Ekocentrum Čunovo. Nezabudnite si prejsť interaktívnu expozíciu v kaštieli. Ekocentrum Čunovo je pre verejnosť otvorené každý víkend od 10:00 do 18:00.

Ekofarma Veľkolélsky ostrov

Ekocentrom, ktoré stojí za návštevu a zameriava sa na krajinu dunajských luhov, je Ekofarma na Veľkolélskom ostrove. Práve tu BROZ realizuje projekt obnovy tradičnej pastvy, pomocou ktorej pomáha zachovať nielen kultúrnu krajinu, ale aj časť našej histórie a kultúry obhospodarovania lužnej krajiny (časť Z histórie po súčasnosť). Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov.

Ďalšie Prírodné Atrakcie na Slovensku

Okrem ekocentier a informácií o vyze veľkej, Slovensko ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta pre milovníkov prírody.

Zoologické Záhrady

Na Slovensku nájdete niekoľko zoologických záhrad, ktoré sa líšia svojou rozlohou, počtom zvierat a špecializáciou. Každá z nich ponúka jedinečný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Zoologická Záhrada Bratislava

Zoologická záhrada Bratislava sa nachádza v Mlynskej doline, v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Patrí k najnavštevovanejším zoo vďaka svojej veľkej rozlohe i rozmanitosti zvierat. Vyhraďte si na jej návštevu určite dostatok času a menším deťom vezmite kočík alebo odrážadlo. Vďaka početným možnostiam tu kľudne môžete stráviť aj celý deň.

Bratislavskú zoo otvorili už v roku 1960 a hrdo sa dnes pýši krásnym pavilónom šeliem pre levy, jaguáre a leopardy, pavilónom primátov pre šimpanzy a orangutany, ako aj teráriom s exotickými zvieratami, lesným výbehom pre vlky eurázijské či karpatskú faunu. Zoo má viacero sekcií, všade nájdete informačné tabule, menšie, či väčšie oddychové zóny, lavičky aj ihriská pre deti.

Zvierat je tu naozaj mnoho druhov a väčšina z nich patrí medzi ohrozené druhy. Ich zoznam ako aj otváracie hodiny si pozrite priamo na stránke ZOO Bratislava. Nájdete tu napríklad aj časy kŕmenia zvierat, jednu z najobľúbenejších atrakcií. V teplých mesiacoch sa deti môžu povoziť na koníkoch. Pre návštevníkov je k dispozícii aj elektrický safari autobus, ktorý jazdí po celej zoo. V ZOO Bratislava nájdete aj bufety, občerstvenie a samozrejme Zooshop. Kúpou originálnych darčekových predmetov a suvenírov podporíte zvieratá v zoo a jej rozvoj. Výlet sem Vám vrelo odporúčame.

ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš

ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš je miestom, kde môžu návštevníci zažiť priamy kontakt s rôznymi druhmi zvierat. Nachádza sa na okraji Liptovského Mikuláša, pri obľúbenom aquaparku Tatralandia, neďaleko priehrady Liptovská Mara. Zvieratá sa s návštevníkmi rady stretnú 365 dní v roku.

V ZOO žije viac ako 400 zvierat, ktoré sa radia k takmer 120 druhom. Jedná sa o jedince, ktoré nemôžu žiť vo voľnej prírode a potrebujú pomoc človeka. Nájdu sa tu domáce zvieratá ako ovce či somáre, slovenské voľne žijúce druhy ako syseľ a svišť, ale aj exotické šelmy ako puma či tiger. Deti aj dospelých uchvátia vtáky, vo voliére môžete pobudnúť s krotkými papagájmi a zamestnanci Vám predvedú voľný let dravcov. Na radosť detí v zoologickej záhrade nechýbajú ani kengury a opice a unikátom je expozícia krotkých líšok, kde uvidíte nielen našu slovenskú líšku obyčajnú, ale napríklad aj polárnu líšku. Mnohé zvieratá je možné kŕmiť alebo sa s nimi odfotiť a za prítomnosti sprievodcu sa ich dotknúť. ZOO Kontakt ponúka rovnako pravidelné komentované prehliadky pri jednotlivých druhoch zvieratiek.

Súčasťou ZOO je Motýlia záhrada, ktorá je zároveň aj oázou kvetov. Uvidíte tu poletovať 3 000 druhov exotických motýľov. V motýlej škôlke môžete sledovať tento prekrásny hmyz pri vyliahnutí z kukly či pri prvom vzlete. Ak netrpíte fóbiami, zaujmú Vás aj teráriá s jaštermi a hadmi. V cene vstupu do ZOO Kontakt je zahrnutý aj vstup do Tatrapolisu, parku kovových miniatúr najznámejších svetových stavieb. Ak by to stále nestačilo, pre deti je pripravený ešte retiazkový kolotoč, jazda na koníkoch a poníkoch, jazda vláčikom či zrkadlový labyrint. Ak je Vaším cieľom blízky kontakt s prírodou, ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš bude pre Vás tým pravým miestom.

Zoologická Záhrada Bojnice

Zoologická záhrada Bojnice ako prvá zoologická záhrada na Slovensku víta svojich hostí už od roku 1955. Patrí medzi najobľúbenejšie atrakcie v Bojniciach, spolu s Bojnickým zámkom. Výhodou je jednoduchá dostupnosť. Pešou prechádzkou sa dostanete z centra Bojníc do zoo za niekoľko minút, z Prievidze je to dlhšia prechádzka v trvaní 40 minút. Pokiaľ idete autom, môžete využiť vyhradené parkovacie miesta alebo jednoducho zaparkujete v Bojniciach na mestskom či súkromnom parkovisku za menší poplatok. Zoologická záhrada je otvorená každý deň v roku.

Na rozlohe 41 hektárov nájdete viac ako 430 druhov zvierat, spolu teda viac ako 3 500 exemplárov. Medzi najvýznamnejšie patria antilopy, gibony, kengury, leopardy, levy, slony či zebry. Uvidíte i roztomilú pandu alebo obľúbené plameniaky. A kto sa nebojí hadov, toho pozývame do terárií, kde nájdete rôzne druhy plazov, pestrofarebné žaby pralesničky i strašidelne vyzerajúce ropuchy. Najväčšiu radosť z návštevy ZOO Bojnice budú mať Vaše ratolesti. Okrem rodín s deťmi však medzi návštevníkmi často stretnete i zamilované páry alebo seniorov. Jedno je isté, nudiť sa tu určite nebudete.

ZOO Bojnice však neponúka len možnosť spoznať rôzne druhy zvierat. Cieľom je vybudovať v deťoch pekný vzťah k zvieratám, poučiť ich o živote a v neposlednom rade im aj pomáhať. Do zoo sa často dostanú zvieratá, ktoré sa vo voľnej prírode zranili a potrebujú opateru. Pokiaľ po ošetrení nie je možný návrat do prírody, o živočíchy sa starajú až do konca života. Ak i Vy patríte k milovníkom zvierat, pomôcť môžete napríklad adopciou vybraného zvieratka a to formou jednorazového príspevku. Odhadnete koľko návštevníkov už prešlo bránami zoo? Predstavte si, že už v roku 2008 tu privítali 20-miliónteho návštevníka. Národná ZOO Bojnice však okrem štandardnej prehliadky ponúka i ďalšie zážitkové programy. Na jeden deň sa môžete stať ošetrovateľom, záhradníkom či kuchárom pre zvieratká. Taktiež tu majú zooškolu na vzdelávanie detí i dospelých. Dnes sú v ponuke špeciálne programy pre školy aj iné skupiny.

Zoologická Záhrada Spišská Nová Ves

Najmladšia a zároveň najmenšia na Slovensku. Aj takýto prívlastok si nesie Zoologická záhrada Spišská Nová Ves. V juhovýchodnej časti Spišskej Novej Vsi sa rozprestiera táto unikátna ZOO. Rozlohou je veľká 8,5 hektára. Poskytuje útočisko pre približne 130 druhov zvierat a viac ako 500 jedincov. Ak sa tu chcete vydať na celodenný výlet, predstavíme Vám, čím všetkým si Vás táto ZOO získa.

Pozorovať zvieratká v miestnej zoologickej záhrade je očarujúce. K tým najatraktívnejším patria orangutan bornejský a tiger ussurijský. Práve tieto sú zapísané v tzv. Červenej knihe ohrozených zvierat. Spektrum zvierat v ZOO SNV je naozaj široké - môžete sledovať lamu, pumu, lemura, medveďa, rysa aj tigra. V minulosti sa tu podarilo odchovať mláďatá ťavy, dikobraza či kengury.

Zoologická záhrada nie je len pre najmenších. Deti spolu s dospelými môžu obdivovať napríklad aj krásy drevín v arboréte, ktoré obsahuje okolo 30 rôznych taxónov drevín. Očarujúce prostredie v Zoologickej záhrade Spišská Nová Ves dotvára aj potôčik Holubnica. Práve ten tu v roku 2008 spôsobil povodeň. Zoologická záhrada má k zábave detí vytvorené dve detské ihriská. Počas leta si tu detičky zaskáču na nafukovacej žirafe, povozia sa na lodičkách alebo zajazdia na koni. Občerstvenie zabezpečujú stánky s jedlom, zmrzlinou či cukráreň. Nechýba ani Zooshop alebo stánok so suvenírmi.

Prečo je však táto zoologická záhrada taká obľúbená deťmi? V lete je pre nich pripravený Letný ZOO krúžok s mnohými aktivitami (program je na webovej stránke zoologickej záhrady) alebo lozenie v lanovom parku MONKEYLAND. Lanový park ponúka 37 prekážok na stromoch so 4 okruhmi s rôznou náročnosťou.

ZOO v Spišskej Novej Vsi založil v máji 1989 Karol Dzurik starší. Po zrekonštruovaní mestského parku začali do ZOO pribúdať nové zvieratá. Až v októbri toho roku udelilo Ministerstvo kultúry SR oprávnenie na chov chránených druhov živočíchov. Od roku 2000 sa táto zoologická záhrada stala príspevkovou organizáciou mesta.

Zoologická Záhrada Košice

Zoologická záhrada Košice je najväčšia zoologická záhrada nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche úctyhodných 289 hektároch prírodného prostredia Čiernej Hory v Košiciach, v mestskej časti Kavečany, z čoho je približne 75 hektárov sprístupnených verejnosti.

V súčasnosti v ZOO žije viac než 240 rozličných druhov zvierat, so zastúpením fauny všetkých kontinentov. Svoje brány návštevníkom otvorila v roku 1986, po jej sedemročnom budovaní. V tej dobe si návštevníci mohli prezrieť 23 druhov zvierat prevažne pôvodnej, karpatskej fauny. Postupom času sa zväčšoval ako priestor pre verejnosť, tak aj počet jednotlivých druhov zvierat do súčasnej podoby.

Niektoré druhy zvierat v inej ZOO na Slovensku nenájdete. Patria medzi ne napríklad tučniaky jednopáse, tukany veľkozubé, kondory veľké, tulene obyčajné alebo wapiti sibírske. ZOO však disponuje aj mnohými veľmi vzácnymi chovanými druhmi, z veľkého množstva spomenieme leoparda čínskeho, priamorožca šabľorohého, takina indického či kamzíka vrchovského. Medzi ďalšie „naj“ košickej zoologickej záhrady patrí najväčšia voliéra na Slovensku, ako aj najväčší areál medveďa hnedého v zoologických záhradách celej strednej Európy.

Ako jediná ZOO na Slovensku sa môže pochváliť vybudovaným botanickým chodníkom, ktorý bol postupom času rozšírený o ďalšie časti ako sú Vtáčí chodník, Včelársky chodník, Lužný les a Geologický chodník, ktorý porovnáva pohoria Karpaty a Altaj (stredná Ázia). Jednou zo súčastí chodníka je aj areál kozorožcov sibírskych, ktorý sa nikde inde na Slovensku nenachádza. Nájdete tu taktiež interaktívne prvky s geologicko-paleontologickou tématikou.

tags: #vyza #ryba #ekocentrum #slovensko