Z ktorých krajín sa dovážalo korenie: Historický pohľad
V staroveku sa z Ázie do Európy dovážalo korenie, parfémy, soľ, asfalt (k utesňovaniu lodí), myrha (vonná živica myrhovníka, používaná hlavne pri náboženských obradoch) a kadidlo.
Práve podľa kadidla dostala obchodná trasa medzi Áziou a Európou názov - Kadidlová cesta. V dávnych dobách sa kadidlo z antických ománskych prístavov loďami prevážalo do južného Jemenu. Tu začínala Kadidlová cesta, ktorá viedla pozdĺž Arabského polostrova cez Saudskú Arábiu, popri Mekke a Medine do Petry a potom ďalej do Svätej zeme a do Alexandrie. Druhá vetva smerovala z Petry do Mezopotámie. Najväčší rozmach zaznamenal obchod s kadidlom v období medzi 4. storočím pred n. l. a 1. storočím n. l.
V súvislosti s novým cieľom, objavením cesty do Indie, portugalský panovník Ján II. vyslal v roku 1487 výpravu na čele Bartolomeom Diasom, ktorá mala objaviť morskú cestu do Indie. Ako sa Portugalci blížili k toku zlatonosnej rieky Niger, vykupovali od domorodcov najmä zlato.
Afrika však nemohla poskytnúť niektoré z korení, ktoré sa dovážali len z ďalekej Ázie, preto sa portugalské zámorské plavby od polovice 15. storočia zamerali na objavenie cesty do Indie, kde chceli Portugalci korenie priamo nakupovať od dodávateľov z Ostrovov korenia (dnešná východná Indonézia), teda bez sprostredkovania arabských kupcov, ktorí si k nákupnej cene pridávali vysokú maržu.
Z lisabonského predmestia Belém vyplával na štyroch lodiach 8. júla 1497 Vasco da Gama a po vyše desiatich mesiacoch plavby sa 20. mája 1498 vylodil pri tzv. Malabárskom pobreží neďaleko mesta Kalikat (dnes mesto Kozhikode v indickom štáte Kerala) v západnej Indii. Od arabských kupcov da Gama nakúpil za hotovosť rôzne koreniny (zázvor, škoricu, muškátový oriešok i čierne korenie), ktoré úspešne doviezol do Lisabonu. Najcennejšou však bola správa, že objavil námornú cestu do Indie.
Portugalskí králi sa už v polovici 13. storočia oslobodili spod moslimského jarma, z krajiny vyhnali takzvaných Maurov a postupne upevnili svoje mocenské postavenie. V 14. a 15. storočí sa snažili potlačiť moc nepriateľského islamu aj mimo územia Portugalska. Spájali sa najmä s kráľmi susedného Kastílskeho kráľovstva, ale spoliehali aj na pomoc legendárneho kresťanského kráľa Jána, prebývajúceho kdesi v Afrike. S jeho pomocou chceli dobyť Jeruzalem a ďalšie pre kresťanov posvätné miesta.
Príčinou výpravy proti Ceute bola síce tradičná kresťanská averzia voči islamu, ale portugalských dobyvateľov lákali aj obrovské zásoby tovaru nazhromaždené v skladoch Ceuty. Obliehanie pevnosti ťažkými strojmi si vyžiadalo na strane moslimov stovky obetí, Portugalci vraj mali vo svojich radoch len osem mŕtvych. Po zničení Ceuty a maurskej pirátskej flotily už Portugalcom nič nestálo v ceste, aby sa pustili do objavovania Atlantiku a severozápadného afrického pobrežia.
V 60. rokoch 15. storočia bolo preskúmané pobrežie krajín ako Guinea, Sierra Leone a Libéria (tiež Pobrežie korenia), ktoré postupne objavoval kapitán Pedro de Sintra. V roku 1471 bola objavená Ghana (nazývaná ako Zlaté pobrežie), v roku 1472 Nigéria (nazvaná Pobrežie otrokov).
Ako sa Portugalci blížili k toku zlatonosnej rieky Niger, vykupovali od domorodcov najmä zlato. V poslednej štvrtine 15. storočia každý rok z Afriky do Portugalska prišlo zhruba 10 - 15 lodí, každá s priemerným nákladom 2 000 uncí zlata (čiže takmer 57 kg zlata!).
Hoci bola plavba do Indie a späť časovo veľmi náročná, priamy nákup korenia v Indii a jeho dovoz do Portugalska sa korune oplatil, preto už v roku 1500 kráľ vyslal do Indie ďalšiu početnú výpravu. Samotný Vasco da Gama vykonal ešte dve plavby do Indie - v rokoch 1502 - 1503 a v roku 1524, už ako panovníkom menovaný miestokráľ Indie.
V roku 1511 sa opäť pod velením Affonsa de Albuquerqua zmocnili mesta Malakka (dnes Melaka) v južnom cípe Malajzijského polostrova, ktoré bolo centrom obchodu s korením v ďalekej Ázii. Odtiaľ bol už len krok k rozhodnutiu zabrať samotné „Ostrovy korenia“ (teda súostrovie Moluky, dnes tvoria časť štátu Indonézia), čo sa stalo v roku 1512.
Portugalci tak prevzali do svojich rúk nielen obchod, ale aj celkovú produkciu korenia v tejto oblasti. Postupne založili aj v Indonézii niekoľko opevnených osád, ktoré boli ich obchodnými i mocenskými bázami v tejto bohatej zámorskej kolónii. Portugalci sa takmer na sto rokov stali monopolnými vývozcami korenín z Indonézie do Európy, a to aj vďaka zničeniu moslimských obchodných postov v Ázii, ako bolo napríklad mesto Hormúz pri vstupe do Perzského zálivu.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii obchodu s korením
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 4. storočie pred n. l. - 1. storočie n. l. | Najväčší rozmach obchodu s kadidlom na Kadidlovej ceste. |
| 1471 | Objavená Ghana (Zlaté pobrežie). |
| 1472 | Objavená Nigéria (Pobrežie otrokov). |
| 1487 | Výprava Bartolomea Diasa s cieľom objaviť morskú cestu do Indie. |
| 1498 | Vasco da Gama sa vylodil pri Malabárskom pobreží v Indii. |
| 1511 | Portugalci sa zmocnili Malakky. |
| 1512 | Portugalci zabrali "Ostrovy korenia" (Moluky). |
Mapa portugalských kolónií.
V súvislosti s novým cieľom portugalský panovník Ján II. vyslal v roku 1487 výpravu na čele Bartolomeom Diasom, ktorá mala objaviť morskú cestu do Indie.
V poslednej štvrtine 15. storočia každý rok z Afriky do Portugalska prišlo zhruba 10 - 15 lodí, každá s priemerným nákladom 2 000 uncí zlata (čiže takmer 57 kg zlata!).
Portugalci takmer na sto rokov sa stali monopolnými vývozcami korenín z Indonézie do Európy, a to aj vďaka zničeniu moslimských obchodných postov v Ázii, ako bolo napríklad mesto Hormúz pri vstupe do Perzského zálivu.
Vyspite sa do KOMPLETNEJ histórie OBCHODU S SPICE
Dnes sa korenie dováža z rôznych častí sveta, pričom medzi najvýznamnejších producentov patria India, Indonézia, Vietnam, Brazília a Čína. História dovozu korenia je fascinujúca a poukazuje na to, ako obchod a kultúra ovplyvňovali svet po stáročia.
tags: #z #ktorej #krajiny #sa #dovážalo #korenie
