Plytvanie jedlom: Problém, ktorý sa dotýka každého z nás

Naša kultúra je úzko spojená s jedlom, plné stoly dobrôt sú neodmysliteľnou súčasťou každej oslavy. Koľko jedla končí po sviatkoch v koši? Vedeli ste, že najviac jedla nevyhadzujú reštaurácie, ale práve domácnosti?

„Všetci radi jeme. Milujeme kuchárske programy v televízii, časopisy o varení a blogy o dobrom jedle. Ale ako je možné, že takmer 50 % nášho jedla končí ako odpad? Filmári a gurmáni Jen a Grant sa ponoria do sveta odpadkov z farmy, obchodov, až po ten ich z vlastnej chladničky,“ informuje web ekotopfilm o jednom z ich tohtoročných filmov, ktoré si možno videl aj ty.

Film bol o dvoch mladých ľuďoch, ktorí sa rozhodli, že istý čas budú jesť len vyhodené jedlo. Samozrejme, nie také, ktoré niekto nedojedol, ale čisté a zabalené. Napríklad také, ktoré vyhodili zamestnanci do smetného koša za reštauráciou a podobne. Začiatky boli ťažké, potom našli miesta, z ktorých si pravidelne odnášali dobré a stále chutné potraviny. Dokonca objavili niekoľko kartónov čokolády, ktorú zrejme reťazec vyhodil iba preto, lebo na ňom nebola potrebná etiketa.

Počas Ekotopfilm Tour som si zapisovala niektoré citáty od jeho hlavných predstaviteľov aj pri úplnej tme v kinosále. Viete napríklad o tom, že „V EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu?“ Je to celkom ľahko dohľadateľná, no napriek tomu šokujúca informácia na webe európskeho parlamentu.

Prekvapili ma aj zábery z veľkých plantáží a polí, kde sa pestuje ovocie. Avšak k nám sa dostane iba také, ktoré je perfektné vzhľadom. Veľa jedla sa vyhadzuje aj z nevedomosti. Mnoho ľudí totiž nevie, že medzi termínmi „Spotrebujte do…“ a „Dátum minimálnej trvanlivosti“ je rozdiel.

Kým prvý pojem znamená, že jedlo by sa po určitom dátume už nemalo konzumovať, pretože je zdraviu škodlivé, minimálna trvanlivosť je skôr odporúčaním. Uvádza dátum, po ktorom je jedlo stále nezávadné, no jeho kvalita môže byť o niečo nižšia.

Problém mrhania jedlom je veľký. Najhoršie je, že to vlastne nie je o tom, že do koša vyhodíme časť nášho nezjedeného obeda. Je v tom omnoho viac.

Dôsledky plytvania jedlom

„Mrhať jedlom znamená mrhať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - vodou, pôdou, prácou alebo energiou, ktorej spotreba prispieva ku klimatickým zmenám. Podľa svetovej poľnohospodárskej organizácie (FAO) má vyhodené jedlo na svedomí 8 % všetkých emisií skleníkových plynov, za ktoré môžu ľudia. Za každý kilogram jedla sa do atmosféry vypustí 4,5 kg oxidu uhličitého,“ informuje web európskeho parlamentu.

Vyhadzovanie jedla nie je len ekonomický a environmentálny, ale aj etický problém. V roku 2014 si až 55 miliónov ľudí v EÚ nemohlo každý druhý deň dovoliť poriadne jedlo.

Každoročne sa z rôznych dôvodov vyhodia tony jedla. Často sa jedlo vyhadzuje len preto, lebo nevyzerá reprezentatívne, inokedy ho zas do koša vyhadzujeme preto, lebo sme ho nakúpili priveľa a nestihli sme ho spotrebovať.

Ako informuje portál Free-food, priemerný Slovák ročne vyhodí približne 163 kilogramov potravín. Veľká časť z vyhodených potravín je pritom v čase vyhodenia ešte stále v dobrom stave a je jedlá.

Ako píše FoodPrint, časť jedla vyhodíme kvôli nepriaznivému počasiu, chybám, ku ktorým dôjde počas spracovania potravín, kvôli nadmernej produkcii, nadmernému nakupovaniu potravín alebo kvôli tomu, že si jednoducho zle naplánujeme, čo budeme potrebovať a čo nie.

Podľa Startitup si až 57 % Slovákov robí nákupy na dlhšiu dobu dopredu - či už podľa nákupného zoznamu alebo „od oka“. Nesprávne naplánovaný nákup však častokrát končí pri nadbytočných potravinách.

Aj navarené jedlo sa však častokrát nespotrebuje. Dostaneme chuť na donášku alebo sme skrátka leniví si jedlo zohriať a nakoniec objednávame pizzu domov. Jedlo zatiaľ stojí, kým sa eventuálne nepokazí.

A keďže až 21 % Slovákov prebytočné potraviny vyhadzuje, veľká časť nákupu končí v koši - spolu s peniazmi, ktoré zaň Slováci zaplatili.

Na vyhodené potraviny totiž v konečnom dôsledku doplatíme my všetci.

Aj keď sa môže zdať, že plytvanie potravinami je téma, ktorá sa nás netýka, čísla hovoria jasne. Každý Slovák ročne vyhodí priemerne 100 kilogramov jedla, píše denník Pravda. Zbytočne tak prichádzame nielen o potraviny, ale aj o peniaze. Predstavuje to až 150 eur ročne.

Čo končí v koši najčastejšie? Medzi najčastejšie vyhadzované potraviny patria chlieb, pečivo, ovocie, zelenina a mliečne výrobky.

„Plytvanie začína už v obchode. Robíme chyby pri nákupoch a skladovaní,“ upozorňujú odborníci. Kľúčovým problémom je zlé uskladnenie, ale aj impulzívne nakupovanie nadmerného množstva jedla, ktoré sa nestihne spotrebovať.

Podľa informácií až 65 % ľudí vyhadzuje jedlo. U väčšiny sú však dôvodom práve zvyšky uvarených jedál, ktoré sa neskonzumovali.

Ako uviedla vo svojich zisteniach spoločnosť OZV ENVI-PAK ešte v roku 2021, chlieb a pečivo vyhadzuje 35 % ľudí a čerstvé ovocie a zeleninu 20 % opýtaných.

Ľudia často nerozumejú rozdielu medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. „Potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti môžete konzumovať aj po uplynutí tohto dátumu, pokiaľ nevykazujú znaky skazy,“ vysvetľujú odborníci.

Naopak, potraviny s dátumom spotreby by sa po jeho prekročení už jesť nemali, pretože ide o zdravotné riziko.

Nikdy nechoď nakupovať hladný.

Správne uskladnenie môže predĺžiť čerstvosť a znížiť odpad až o 40 %. Otvorené potraviny ako šunka či salámy skladuj v uzatvárateľnej nádobe.

Ovocie a zeleninu radšej zamraz, vysuš alebo zavar, ak ich nestihneš skonzumovať čerstvé.

„Var len toľko, koľko sa hneď zje,“ radia experti. Nevar zbytočne do zásoby. Väčšina takto pripraveného jedla končí v koši.

Buď kreatívny - z prezretého ovocia urob smoothie, z hlúbikov zeleniny polievku, zo šupiek čipsy. Zvyšky sa dajú pridať do rizota, zapekaných jedál či omáčok.

Zmena spotrebiteľských návykov je jednou z najefektívnejších ciest, ako znížiť plytvanie potravinami. Nejde však len o úsporu peňazí. Každá vyhodená potravina predstavuje aj zbytočne spotrebovanú energiu, vodu, pracovnú silu a emisie CO₂, ktoré sa uvoľnili počas jej výroby a distribúcie.

„Každá malá zmena totiž môže priniesť veľký dopad,“ dodávajú na záver odborníci.

Situácia sa však za posledné roky zlepšuje. Neustále počúvame o dôležitosti zero waste či efektívnej spotreby potravín a tento trend dorazil aj na Slovensko. Slováci sa čoraz viac učia využívať obsah svojej chladničky efektívne a pomáhajú tomu aj kreatívne recepty, ktoré sa vyskytujú na internete.

Niekoľko chutných receptov vymysleli aj v Hellmanns, kde sa proti plytvaniu potravín snažia bojovať už roky.

My sme sa jeden z nich rozhodli vyskúšať a voľba padla na zeleninové špízy s klobásou - recept vyvinutý špeciálne pre spotrebovanie potravín navyše. Samozrejme platí, že za významnú časť chuti v jedle je zodpovedná práve omáčka - k zeleninovým špízom s klobásou sa podľa receptu hodí Honey Mustard od Hellmans. Správny výber omáčky „zachránil“ aj pozostatky našej chladničky, ktorý sme premenili na špíz a ugrilovali.

Čo s načatou chladničkou?

Nie každému však v chladničke zostane presne to, čo nám.

Aby sme sa tomuto problému vyhli, startup z New Yorku s názvom Farther Farms prichádza s novým nápadom.

Vipul Saran, spoluzakladateľ Farther Farms vymyslel nový spôsob pasterizácie v čase, keď bol ešte študentom Cornellovej Univerzity, píše portál Good News Network. Inšpirovala ho situácia, s ktorou sa stretol v Indii. Napríklad, dovoz zemiakov do tejto krajiny je pomerne náročný. Nebola totiž vytvorená vhodná infraštruktúra na ich skladovanie a bolo to aj finančne náročné.

Saran preto začal hľadať praktické riešenia na tento problém. Za bežných okolností sa napríklad mlieko pasterizuje za pomoci tepla. Jedlo sa najprv zabalí a potom sa pod vysokým tlakom a za primeranej teploty ošetrí spomínaným oxidom uhličitým. Tým sa deaktivujú mikroorganizmy a pozastaví sa enzymatická aktivita.

Prvou potravinou, ktorú startup takto upravil, boli hranolky. Metóda je však použiteľná aj pri iných potravinách, ktoré sa kazia pomerne rýchlo, napríklad pri ovocí, zelenine, mliečnych produktoch, ale napríklad aj pri varenom kuracom mäsa.

Farther Farms sa však chce zamerať najmä na jedlá, ako napríklad potraviny, nie na samotné potraviny, napríklad zemiaky.

V neskoré veterné popoludnie ľudia postávajú v rade pred recyklovaným lodným kontajnerom odstaveným na parkovisku pred kostolom. Vo vnútri dobrovoľníci vykladajú do políc jedlo. Nájdete tu chutné jedlá z ryže, zdravé šaláty, sendviče, koláče či sladkosti. Držia sa hesla: „Vidíme potenciál v nevyužitých zásobách jedla.“

Free Store je nezisková organizácia, ktorá pôsobí v hlavnom meste Nového Zélandu, Wellingtone. Zhromažďuje nevyužité potraviny z miestnych obchodov a distribuuje ich tým, ktorí to potrebujú. Inšpiráciou im bol dvojtýždňový umelecký projekt z roku 2010, v rámci ktorého umelkyňa Kim Paton zhromaždila nevyužité potraviny z miestnych pekárstiev a supermarketov a rozdávala ho.

Spoluzakladateľ organizácie, 28 ročný Benjamin Johnson sa vyjadril: „Niektoré potraviny v obchode sú z kaviarní. Je to jedlo, ktoré im na konci dňa ostalo, stále však bolo dobré. V reštauráciách a kaviarňach je veľké množstvo jedla, ktoré je dobré, na konci dňa sa však vyhadzuje. Plytvanie jedlom je mimoriadne závažný celosvetový problém. Každý rok sa vyhodí 120-tisíc ton jedla v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur len na Novom Zélande. Na celom svete sa ročne vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, z toho 88 miliónov ton v Európe. Napriek tomu, že po celom svete sú rodiny, ktoré nemajú čo do úst.

„Vidíme potenciál v nevyužitých zásobách jedla. Máte jedlo, ktoré je ešte vždy dobré na jedenia a ľudí, ktorí hladujú. Vytvorili sme spojenie,“ hovorí Johnson. Po tom, čo s priateľmi v roku 2010 videli spomínaný umelecký projekt, rozhodli sa, že vytvoria niečo trvalé.

V súčasnosti má Free Store 65 dodávateľov po celom meste, kaviarne, reštaurácie, pekárne či cateringové spoločnosti, ktoré nedokázali predať všetky potraviny a jednoducho ich darujú.

Hodnota rozdaných potravín dosahuje až milión eur. Jedlo sa rozdáva medzi 6 až 7 hodinou každý pracovný večer.

Johnson ďalej vysvetľuje: „Nie sú tu žiadne podmienky či pravidlá. Môže prísť ktokoľvek, z akéhokoľvek dôvodu a vziať si čokoľvek.“

Počet dobrovoľníkov neustále narastá. Aj 53 ročný Vincent Tito si sem predtým chodil po jedlo, teraz je však dobrovoľníkom: „Mal som dlhy. Nestravoval som sa dobre a moje telo slablo.“ Silu opäť nadobudol len vďaka mäsu a zelenine z Free Store. Nechcel však len prijímať, chcel niečo aj dať. Prihlásil sa teda ako dobrovoľník a ponúkal kávu ľuďom stojacim v rade pred Free Store.

V súčasnosti sa Free Store snaží dostať aj do iných regiónov Nového Zélandu. Okrem rozdávania potravín organizujú každý rok dobročinné akcie.

Pomaly ale isto sa myšlienka redistribúcie nevyužitých potravín dostáva do celého sveta a Johnson verí, že myšlienku Free Store je možné aplikovať v každej krajine. Všetko, čo k tomu potrebujete, je miesto výdaja potravín, nevyužité potraviny, oddanú skupinu ľudí, ktorí sa do toho pustia a ľudí, ktorí si po jedlo prídu.

To, čo začalo ako umelecký projekt, sa zmenilo na životný štýl komunity.

Aj keď sa tento podnik umiestnil medzi najlepšou dvadsiatkou na svete, skutočné zážitky hostí hovoria o niečom inom.

Odborníci na jeden z najobľúbenejších pokrmov celého ľudstva sa často rozhodnú vykonať porovnávanie a rebríček tých najlepších miest, kde si môžete dať pizzu. Podľa nového prieskumu sa jedno nachádza aj kúsok za našimi hranicami, konkrétne vo Viedni. Portál Timeout informoval o novom rebríčku najlepších pizzerií z celého sveta. Na skvelom 17. mieste sa umiestnil podnik s názvom Via Toledo Enopizzeria, ktorý sa nachádza vo Viedni. Oni vyhodnotili Via Toledo Enopizzeriu ako jednu z najlepších na svete, pričom sa nenachádza v Taliansku či New Yorku. Viedenský podnik má teda veľmi silné renomé a podľa počtu recenzií sa tiež zdá, že na dennej báze sú plne obsadení. Ľudia na tejto populárnej platforme zdieľajú svoje zážitky a skúsenosti z Via Toledo, pričom drvivá väčšina vyzerá pomerne podobne. Jedlo je vždy vychválené, kvalitné a veľmi chutné, no zvyšok už málokto hodnotí akýmikoľvek superlatívmi. „Dobrá pizza, ale musíte ju rýchlo zjesť, kým vás vyhodia. Jedlo bolo veľmi dobré, ale spôsob, akým vás požiadajú o zaplatenie účtu a vyvedú vás z reštaurácie, pretože vaša rezervácia skončila, je agresívny a nepriateľský zo strany personálu,“ napísal jeden z hostí.

Určite sa aj tebe viackrát stalo, že si uprostred varenia alebo pečenia prišiel na to, že ti niečo chýba. Plesol si sa po čele a snažil sa všakovako situáciu zachrániť. Väčšina podobných situácií však má riešenie. Máme pre teba nachystaných niekoľko trikov, ktoré ti pomôžu práve vtedy, keď ti niečo v kuchyni chýba. A nemusia to byť len potraviny.

Ak ti chýba valček na cesto, tak ho môžeš jednoducho nahradiť rovným pohárom, prípadne sklenenou fľašou.

Také to sito na halušky, ktoré potrebuješ presne na túto jedinú vec. Ak si netrúfaš na robenie halušiek nožom z dosky, tak pre teba máme jeden tip. Môžeš si ľahko pomôcť strúhadlom s veľkými okami, ideálne takým, ktoré nie je štvorhranné.

Ak ti chýba lis na cesnak, tak môžeš cesnak jednoducho nakrájať na malinké kúsočky, prípadne to môžeš urobiť tak, ako v návode na videu.

Kliešte jednoducho nahradíš dvoma vidličkami, ktoré si buď vezmeš do oboch rúk, alebo si ich môžeš zopnúť gumičkami. Rovnako ti môžu pomôcť gumičkou zopnuté paličky.

Potrebuješ precediť cestoviny alebo zemiaky a nemáš sitko? Vytvor pokrievkou na hrnci malú škárku, pridrž si ju utierkou o hrniec a nechaj vytiecť z hrnca vodu bez toho, aby ti zemiaky či cestoviny povypadávali z hrnca.

Ak nemáš škrabku, tak napríklad pri nových zemiakoch, ktoré majú jemnú šupku, ti postačí aj kefka, prípadne drôtenka. Ideálne je uvariť ich aj so šupkou, je to zdravé. Taký zázvor sa dokonca lepšie šúpe čajovou lyžičkou. A pri ostatnom si budeš musieť poradiť nožom. Prípadne to vôbec nečisti, lebo pod šupkou sa nachádza najviac vitamínov.

V prípade, že túžiš po tenučkých plátkoch mrkvy, ktoré oživia tvoj šalát, môžeš si ich jednoducho spraviť škrabkou. Ak ju, samozrejme, doma máš.

Potrebuješ niečo preliať cez lievik, no nemáš ho doma? Stačí ti odrezať hrdlo z plastovej fľaše a lievik je na svete.

Keď potrebuješ dať do polievky nejaké koreniny, ktoré nie sú mleté, no potom sa ti ich nechce vyberať, existuje na to jednoduchý trik. Ak nemáš nejaké špeciálne sitko, do ktorého by si koreniny mohol dať, postačí ti aj obyčajný obväz. Koreniny doň opatrne zaviaž.

Tipy na zníženie plytvania jedlom:

• Plánujte si nákupy a nakupujte len to, čo potrebujete.
• Správne skladujte potraviny, aby vydržali čo najdlhšie.
• Využívajte zvyšky jedla na prípravu nových jedál.
• Naučte sa rozlišovať medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.
• Podporte organizácie, ktoré sa zaoberajú záchranou jedla.

Inšpirujte sa príbehom človeka, ktorý sa vzdal peňazí:

Presúval sa stopovaním, vo vrecku mal ešte 30 dolárov - svoj posledný majetok. V osudný deň ich vytiahol, položil do telefónnej búdky a jednoducho odišiel. Rozhodol sa, že „končí s peniazmi“.

Suelo sa na takýto radikálny krok podvedome pripravoval už roky. Ako uvádza The Sun, už v polovici 90. Hoci mal dobrú prácu, rozhodol sa neplatiť za bývanie - radšej žil pod holým nebom. Kapitalizmus mu nedával zmysel - videl svet, kde sa plytvá. Jedával potraviny z odpadkových košov, pretože „sa toho vyhadzuje strašne veľa“ a tvrdil, že z toho nikdy neochorel.

Po rokoch na cestách si ako pustovník vytvoril vlastný systém prežitia. Býval v jaskyniach a presúval sa výhradne stopom. Spočiatku mal problém niečo prijímať. Ako sám vraví, musel prekonať svoju pýchu: „Keď niečo prijmem, poskytujem službu. A keď niečo dám, služba sa mi vracia. Žijeme v kultúre, kde sa prijímanie vníma ako slabosť - ste buď darmožráč, alebo prípad pre charitu.

Napriek filozofickému presvedčeniu zažíval aj momenty pochybností. Napríklad, ťažké chvíle prišli na Aljaške, keď mu v lejaku praskol batoh. Všetky veci skončili v blate a on ostal bezmocný.

K spoločnosti a peniazom sa Suelo vrátil až v roku 2015 - nie preto, lebo by sa mu takýto život prestal páčiť, ale kvôli zodpovednosti. Jeho rodičia začínali prichádzať do veku, kedy potrebovali asistenciu a on dal ich potreby nad vlastné životné hodnoty.

Návrat však nebol jednoduchý: „Bol to kultúrny šok. Predtým som mohol ísť, kamkoľvek som chcel. Žiť slobodne, bez ťarchy, akou sú peniaze.“ O jeho neobyčajnom živote napísal Mark Sundeen biografiu s názvom The Man Who Quit Money.

Ako niektoré kultúry pristupujú k jedlu a tradíciám:

• Thajsko: Usporiadúvajú bufet s kilogramami jedla pre opice pre šťastie.
• Kmeň Dani (Indonézia): Ženy si odsekávajú časť prsta pri smrti blízkeho.
• Niektoré krajiny (Čína, Jamajka, India): Ženy jedia po pôrode placentu pre jej živiny.
• Škótsko: Do nevesty hádžu pokazené potraviny pred svadbou.
• Španielsko: Každoročne sa konajú paradajkové boje (La Tomatina).
• Dánsko: Slobodných ľudí zasypú škoricou pri oslave 25. narodenín.

tags: #jedlo #ktoré #vyhadzuje #interez

Populárne príspevky:

• Recept na maslovú plnku
• Výroba prútených košíkov
• Druhy a materiály pohárov na tiramisu
• Ako si vybrať správne tablety na nádchu?
• Zdravé Stolovanie s Rybou Hoki