Najčastejšie vyhadzované potraviny na Slovensku: Ako znížiť plytvanie?

Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Množstvo vyhodených potravín má negatívny dopad na životné prostredie, ekonomiku a etické aspekty spoločnosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania potravinami na Slovensku, príčiny tohto javu a možné riešenia, ako znížiť množstvo vyhodených potravín v domácnostiach a v celom dodávateľskom reťazci.

Štatistiky plytvania potravinami na Slovensku

Podľa najnovších štatistík vyhodí priemerný Slovák ročne približne 100 až 111 kg potravín. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.

V rámci Európskej únie je situácia tiež alarmujúca. Priemerne sa na jedného Európana vyhodí ročne 173 kg potravín, čo predstavuje 88 miliónov ton potravinového odpadu. Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ, ktoré najviac plytvajú potravinami, nachádza v dolnej časti.

Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Až dve tretiny (67 %) z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách.

Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. Podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) vypracovala Agentúra A.K.O., približne 23 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla. Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo. V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23-49 rokov.

Najčastejšie vyhadzovanou potravinou na Slovensku sú chlieb a pečivo (35%). O niečo menší počet ľudí (29%) uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla. Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, až 74% respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34% prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.

Kľúčové zistenia:

Priemerný Slovák vyhodí ročne 100 až 111 kg potravín.
Domácnosti sú zodpovedné za viac ako 50 % potravinového odpadu.
Najčastejšie vyhadzované potraviny sú zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zelenina.
Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur.
Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.

Podľa EU štúdie vydanej v roku 2002 sa v EÚ každoročne vyhodí 153 miliónov ton potravín, čo je viac ako sa do Európy dovezie. Toto množstvo je porovnateľné s tým, koľko sa za rok vyprodukuje potravín na celom území Číny. Dáta ďalej hovoria, že vo svete sa vyrobí toľko jedla, že by nasýtilo viac než 10 miliárd ľudí. Tento problém však presahuje hranice etiky a zasahuje aj globálne environmentálne otázky, pretože vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov.

Na Slovensku sa redistribuuje menej než 1 % vyhodených potravín, konkrétne Potravinová banka Slovenska v roku 2020 rozdelila 4850 ton potravín. Na Slovensku sa najčastejšie vyhadzuje chlieb, pečivo, ovocie, zelenina a varené jedlá.

Domácnosti sú podľa niektorých dát najväčší plytvači potravinami, no problémy s redistribúciou jedla majú aj obchodné reťazce či farmári, častokrát kvôli nepružným legislatívnym bariéám.

Príčiny plytvania potravinami

Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku:

Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy.
Nesprávne skladovanie: Nesprávne skladovanie potravín vedie k ich rýchlejšiemu kazeniu. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky.
Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Mnoho ľudí nevie rozlíšiť medzi týmito dvoma pojmami, čo vedie k vyhadzovaniu potravín, ktoré sú stále konzumovateľné. Dátum spotreby označuje potraviny, ktoré sa rýchlo kazia a po uplynutí tohto dátumu môžu predstavovať zdravotné riziko. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje potraviny, ktoré sú stabilnejšie a môžu byť konzumované aj po uplynutí tohto dátumu, ak sú správne skladované a nevykazujú známky pokazenia.
Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál. Kreatívne využitie zvyškov môže výrazne znížiť množstvo vyhodených potravín.
Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu. Tieto časti potravín sú často výživné a dajú sa využiť na prípravu rôznych jedál.
Nízka cena potravín: V porovnaní s inými krajinami V4 platíme za potraviny najviac, stále však vyhadzujeme značné množstvo jedla. To môže viesť k menšej úcte k jedlu a menšej motivácii na znižovanie plytvania.
Prísne hygienické normy: Na Slovensku platia jedny z najprísnejších hygienických noriem v EÚ, čo komplikuje darovanie potravín, ktoré už nie sú vhodné na predaj. Supermarkety si radšej volia cestu vyhadzovania, ako by mali riskovať pokuty za porušenie hygienických štandardov pri darovaných potravinách.
Nedostatočná podpora zo strany štátu: Chýba celistvá podpora zo strany štátu, edukácia na školách a vzájomné prepojenie jednotlivých rezortov, maloobchodníkov, mimovládnych organizácií a občianskych združení.

Podľa prieskumu slovenskej neziskovej organizácie Free Food existuje niekoľko hlavných dôvodov, pre ktoré si dovolíme plytvať potravinami. Prvým z nich je práve nadprodukcia. V tesnom závese za ňou nasledujú straty pri zbere úrody a jej následné zlé skladovanie. Potom už nasledujú vyslovene vysoké ľudské nároky. Prvým z nich sú vysoké estetické štandardy pre ovocie a zeleninu. Škaredé kusy sa na pulty obchodov ani nedostanú, tie mierne deformované zostávajú v predajných regáloch najdlhšie a nikto si ich nevšíma. Ľudia nakupujú priveľké množstvá zásob, najmä pred sviatkami a predĺženými víkendami a od reštauračných a stravovacích zariadení požadujú priveľké porcie. Stále túžime dostať viac za menej, preto uprednostňujeme reštaurácie s veľkými porciami a občas aj kvantitu nad kvalitou. Nesprávne skladovanie potravín v domácnosti je na konci reťazca pokazených potravín, no aj na svojej domácnosti si určite dokážete predstaviť, ako veľa jedla sa takýmto spôsobom vyhodí.

100 SPÔSOBOV, AKO ZNÍŽIŤ PLYTANIE POTRAVINAMI, KTORÉ MUSÍTE VYSKÚŠAŤ

Riešenia na zníženie plytvania potravinami

Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť plytvanie potravinami na Slovensku. Pre jednotlivcov a domácnosti:

Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
Kontrola zásob: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia.
Správne skladovanie: Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predĺži trvanlivosť potravín.
Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy.
Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.

Ak chcete plytvanie vo svojej domácnosti znížiť, stačí začať do svojho varenia a jedálnička aplikovať drobné zmeny. Skúste sa inšpirovať na internete, ako spracovať potraviny, ktoré sú prezreté alebo začínajú podliehať skaze. Určite nájdete množstvo receptov, ku ktorým patria napríklad veľmi obľúbené banánové chlebíky z prezretých banánov. Pomôže aj, ak pôjdete do obchodu najedení, necháte si na nákup dostatok času a v predstihu si napíšete zoznam, čo všetko chcete kúpiť. Občas je ľahké nechať sa zlákať mega baleniami v akcii, dobre si však rozmyslite, či danú potravinu dokážete skonzumovať, aj keď sa to finančne oplatí.

Všeobecne v zahraničí existujú jasné pravidlá pre darovanie jedla z rôznych fáz potravinového reťazca, a štátne dotácie či pravidelné dotačné schémy podporujú budovanie infraštruktúry potrebnej pre efektívnu redistribúciu potravín.

Často stačia metodické pokyny, ako napríklad usmernenia pre darovanie pečiva, bez nutnosti meniť zákon. Sú krátkodobé a dlhodobé riešenia. Tie dlhodobé majú zahŕňať spoluprácu aj naprieč ministerstvami s cieľom zvýšiť úctu k potravinám. Napríklad vzdelávanie od mladého veku, kde by sa deti mali učiť o hodnote a pôvode potravín, aby si vybudovali rešpekt k potravinám a pochopili ich ekologickú stopu.

Spotrebitelia by mali byť lepšie informovaní o rozdieloch medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby, aby sa predišlo zbytočnému plytvaniu. Výstavba lepšej infraštruktúry, systematická podpora štátu pre redistribúciu potravín a zavedenie daňových stimulov by mohli motivovať obchodníkov a výrobcov darovať potraviny a pomáhať charitám.

Z ekonomického hľadiska by každé znižovanie strát z výroby malo byť pre výrobcov výhodné. Zásadnú zmenu by prinieslo zakotvenie práva na potraviny (adekvátnu výživu) do Ústavy SR.

Ďalšie možnosti riešenia

Zber kuchynského bioodpadu (KBO): Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
Bioplynové stanice a kompostárne: Je to zariadenie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov. Okrem iného aj potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.

Ministerstvo pôdohospodárstva v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátum minimálnej trvanlivosti.

Záver

Trend ukazuje, že jedlom plytváme stále viac a food waste je skutočným problémom 21. storočia. Predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastie množstvo potravinového odpadu na asi 2,1 miliardy ton potravín ročne. Stále sa točíme okolo čísla 30 %, čo predstavuje takmer tretinu všetkých vyrobených potravín, ktoré skončia v koši. Aj keď sa nám to nezdá, v Európe a Severnej Amerike si stále žijeme nad pomery. Aj preto si môžeme dovoliť vyhodiť jedlo, ktoré by inak bolo perfektne spracovateľné na iný produkt bez toho, aby nám zdravotne uškodilo.

tags: #jedlo #ktoré #vyhadzujeme #najčastejšie