Zelené vajíčko v hniezde: Tajomstvá vtáčieho hniezdenia na Slovensku

Vajcia, tie malé zázraky prírody, sú pre nás často len súčasťou raňajkového menu v podobe praženice, omelety či varených variant. No v skutočnosti skrývajú oveľa viac, než len chutný žĺtok a bielok. Poďme sa na ne pozrieť z iného uhla pohľadu a objavme tajomstvá vtáčieho hniezdenia a rôznorodosti vajec.

Vajce - viac než len potravina

Vaječné bielkoviny obsahujú ideálnu kombináciu esenciálnych aminokyselín, potrebných pre budovanie tkanív. Z hľadiska výživovej hodnoty sa im vyrovná snáď len materské mlieko. Žĺtok je navyše jedným z mála prirodzených zdrojov vitamínu D, ktorý je dôležitý pre zdravé kosti a imunitu.

Sliepka znesie za rok v priemere 200 až 325 vajec, pričom "výroba" jedného vajca trvá 24 až 26 hodín. Zaujímavosťou je, že sliepky znášajú vajcia aj bez prítomnosti kohúta, no v takom prípade sa z nich kuriatka nevyliahnu. S vekom sliepky sa zväčšuje aj veľkosť vajec, ktoré znáša, no zároveň sa stenčuje ich škrupina.

Farebná rozmanitosť vajec: Prečo sú niektoré vajcia modré a zelené?

Už ste sa stretli s modrými alebo zelenými vajíčkami? Nie je to žiadny trik! Niektoré plemená sliepok, ako napríklad araukana, znášajú vajcia s rôznymi odtieňmi škrupiny - od modrej a zelenej, až po ružovú a hnedú. Za túto farebnú rozmanitosť vďačíme dvom typom farbív: protoporfyrínu IX, ktorý je zodpovedný za červené a hnedé odtiene, a biliverdínu IXa, ktorý farbí škrupiny na modro a zeleno. Tieto farbivá sa vylučujú zo žliaz v stene maternice a chránia vajíčko pred ultrafialovým slnečným žiarením. Protoporfyrín IX zároveň zvyšuje pevnosť škrupiny.

Ak máte pochybnosti o čerstvosti vajec, existuje jednoduchý trik: roztočte vajce na rovnom povrchu. Ak sa točí hladko, je uvarené natvrdo. Ak sa počas točenia hýbe do strán, je surové.

Svet vajec je plný zaujímavostí a rekordov. Vedeli ste, že:

Najväčším svetovým producentom vajec je Čína, ktorá ročne vyprodukuje viac než 160 biliónov vajec.
Prepeličie vajcia merajú približne 3 cm, zatiaľ čo pštrosie až 15 cm.
Najmenšie vajíčko na svete zniesol kanárik z Holandska - meralo len 7 mm a vážilo 0,027 g.
Najväčšie vajce v pomere k svojej telesnej veľkosti znášajú novozélandskí kiviovia - vajce tvorí až 20 % hmotnosti samičky.
Najťažšie slepačie vajce vážilo 454 g a malo dvojitý žĺtok aj dvojitú škrupinu.
Najväčšie vajce na svete pochádzalo z pštrosej farmy vo Švédsku a vážilo 2,589 kg.
Svetový rekord v jedení vajec drží Sonya Thomasová, ktorá dokázala zjesť 65 vajec natvrdo za 6 minút a 45 sekúnd.

Porovnanie pštrosieho a slepačieho vajca.

Vtáčie hniezdenie na Slovensku

Na Slovensku je jediným druhom, ktorý hniezdi počas celého roka, krivonos smrekový. Okrem neho ako prvé začínajú hniezdiť sovy a zimujúce dravce, ako napríklad orol, a krkavcovité vtáky ako vrana a straka. Skoré hniezdenie má tú výhodu, že uvoľní búdky vtákom, ktoré začínajú hniezdiť neskôr, najmä tým, ktoré si nevedia postaviť hniezdo samé. V apríli začínajú stavať hniezda vtáky, ktoré prežívajú zimu u nás, a ich mláďatá vyletujú z hniezd v máji. Niektoré druhy hniezdia tiež v apríli, ale mláďatá vyletujú až v júni alebo neskôr. Veľmi aktívny je v tomto období aj ďateľ, ktorý si svoje teritóriá vyznačuje tzv. bubnovaním.

Niektoré vtáky hniezdia iba raz za rok, iné aj viackrát. Hniezda sa nachádzajú v dutinách stromov, krovinách, korunách stromov, alebo na zemi. Niektoré druhy majú špeciálne nároky a hniezdia v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov.

Čo robiť, ak nájdete mláďa?

Ak nájdete vtáčie mláďa, najskôr ho dobre poobzerajte a zistite, o aký druh ide, aké je staré, či je zranené a či už je operené. Mnohé mláďatá vyskakujú z hniezda predčasne, ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Ak je mláďa už pokročilo operené, nechajte ho tam, kde ste ho našli, prípadne sledujte, či ho kŕmia rodičia. Ak sa vám na vtáčati čokoľvek nepozdáva, kontaktujte jednu zo záchranných staníc. Ak je to veľmi malé mláďa, poobzerajte sa po okolí a pokúste sa ho vrátiť do hniezda.

Ak ste hniezdo nenašli a v záchrannej stanici sú zaneprázdnení, poskytnite mláďatku prvú pomoc. V prvom rade ho zahrejte - strčte ho pod tričko alebo ho dajte pod žiarovku. Potom mu dajte pár kvapiek vody na okraj zobáka, prípadne potravu namočenú vo vode. Dávajte pozor, nie každé mláďa je možné kŕmiť cvrčkami či zrnom. Holubom treba namixovať zmes semien a vody, dravcom kuracinku namočenú do vody, hmyzožravcom zohnať cvrčky. Vhodné sú aj klasické zmesi na dokrmovanie spevavcov a papagájov zarobené s vodou a podávané striekačkou.

Hodina otázok NR SR aktuálne

Lastovičky a belorítky: Pomoc pre ohrozené druhy

Lastovičky a belorítky sú dva podobné druhy vtákov, ktoré lovia hmyz vo vzduchu a stavajú si hniezda z hliny. V českom jazyku majú krásne názvy - vlaštovka a jiřička obecná. Za letu je podobný aj dážďovník tmavý, ktorý je väčší a hniezdi ale v búdkach, preto je mu venovaná samostatná kategória.

Kvôli plastovým oknám a silikónovým omietkam strácajú belorítky velké množstvo tradičných hniezdísk - hniezda im na takýchto povrchoch slabo držia alebo padajú už aj s mláďatami. Ak ich chcete podporiť ponúknutím umelého hniezda, treba najprv vediet, ktorý druh sa u Vás vyskytuje. Belorítka domová je bežnejší druh v mestách, často si stavia hniezda v rohoch okien panelákov, ale aj rodinných domov. Belorítka hniezdi vždy vonku na fasáde budovy, typicky v rohu okna, alebo pod strechou. Lastovička vždy hniezdi vnútri budov - v maštaliach, stodolách alebo garážach.

Hniezdo belorítky má len jeden malý vletový otvor, čím sa líši od lastovičky, u ktorej je celý vrch hniezda otvorený - vytvára akúsi misku. Vzhladom sa belorítka líši od lastovičky kratším chvostom a bielym zadočkom. Lastovička je zhora čierna, má dlhý vidlicový chvost a navyše červené hrdielko. Dáždovník je z nich najväčší a je celý čierny.

Rozdiely medzi lastovičkou a belorítkou.

Výhodou umelých hniezd je, že trus mládat neznečistí fasádu, pretože otvory hniezd smerujú od fasády. Nová fasáda pod hniezdami je aj po viacerých hniezdeniach čistá. Umelé hniezda ale nezabránia stavať prírodné hniezda aj mimo umelých hniezd. V týchto hniezdach sú mládatá v bezpečí aj pred predátormi.

Oba druhy vtákov, lastovička obyčajná a belorítka obyčajná, majú spoločných množstvo vlastností. Sú to sťahovavé druhy a koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky, kde prečkávajú zimu. Následne letia na sever a svojou migráciou kopírujú príchod jari naprieč južnou Európou, až kým nedorazia na Slovensko. Sú to takmer výlučne hmyzožravé vtáky a tak si príchod v chladnom období nemôžu dovoliť, pretože by skončili o hlade. Aj po niekoľko tisíc kilometrov dlhom lete sú schopné sa vrátiť k miestu, kde sa vyliahli, alebo kde naposledy hniezdili.

Ihneď po prílete sa pokúšajú nájsť si miesto, kde by mohli vybudovať svoje charakteristické hniezda. Pokiaľ ich pôvodné hniezdo z predchádzajúcej sezóny zostalo neporušené, vracajú sa doň. Pôvodne tieto vtáky hniezdili na skalných bralách, no postupne si zvykli na prítomnosť človeka a začali hniezdiť v našej blízkosti. Oba druhy si hniezda budujú z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami. Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta.

Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom, ktorý chytajú za letu. Podobne za letu pijú aj vodu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. V posledných rokoch mnohí z nás isto pozorujú významný pokles lastovičiek aj belorítok v našej prírode. Jeden z najvýznamnejších je, že sme postupne významne upustili od chovu vlastných hospodárskych zvierat. To spôsobuje pokles stavov lietajúceho hmyzu v okolí našich príbytkov. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov.

V žiadnom prípade neodstraňujeme už vyhotovené hniezda. Zabezpečíme, aby k hniezdam a ich blízkosti nemali prístup mačky a kuny. Zhadzovanie vybudovaných vtáčích hniezd je protizákonné, nakoľko všetky pôvodné druhy vtákov sú v našej prírode chránené.

Jastrab krahulec

Jastrab krahulec je palearktický druh obývajúci Európu, Áziu a severnú Afriku. Európu obýva celú okrem Islandu, krajného severu a niekoľkých ďalších malých oblastí. Najväčšie populácie sú vo Veľkej Británii (okolo 35 000 párov), Francúzsku (okolo 20 000 párov), v Nemecku, Švédsku a Fínsku po 15 000 párov.

Je veľmi podobný jastrabovi lesnému, je však podstatne menší. Na chvoste sú 4 výrazné a 1 naznačený pás. Samec má chrbtovú stranu sivomodrú. Brušná strana tela je belavá s hrdzavohnedým priečnym vlnkovaním. Na sluchoch, hrvoli a bokoch pŕs je hrdzavý. Samica je na chrbtovej strane hnedosivá. Líši sa od samca tým, že nemá hrdzavo sfarbené sluchy, hrvoľ a boky pŕs a vlnkovanie na brušnej strane je sivohnedé, nie hrdzavohnedé. Samec je značne menší než samica. Hmotnosť samca je 105-170 g, samice 170-300 g. Rozpätie krídel samice je 75 cm, samca menej. Keď stojí, sú nápadné dlhé tenké nohy. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý. Lieta veľmi obratne, málokedy krúži a len zriedka sa trepotá na mieste.

Pôvodne hniezdil takmer výlučne v neprerušovaných lesoch, prípadne v lesoch s lúkami, čistinami a podobne. Obsadil však aj rôzne iné prostredia: lesíky v otvorenej poľnohospodárskej krajine, močiare, urbanizované prostredie, dokonca hniezdi aj priamo v mestách. Veľmi často hniezdi aj v stromoradiach.

V Európe je krahulec stály až sťahovavý vták. Z našej populácie sú sťahovavé najmä mladé vtáky, menej staré. Väčšina dospelých v zime opúšťa hniezdnu oblasť- možno hovoriť o prelietaní alebo ťahu.

Krahulce sú zväčša monogamné, boli však zaznamenané aj prípady bigamie. Páry obsadzujú hniezdne revíry koncom marca a v apríli. Súčasťou nahovárania je prinášanie koristi samičke. Krahulce si stavajú vlastné hniezdo, alebo využívajú staré hniezda iných vtákov alebo veverice. Krahulec hniezdi na mladých stromoch, takmer výhradne na ihličnanoch. Hniezdo je pomerne veľké. Čerstvé zelené konáriky na hniezdo nenosia. Hniezdiť začínajú v máji. Počet vajec je väčšinou 4-5. Vajíčka sú znášané v intervale 2-3 dní. Na vajciach sedí iba samica a to od prvého vajca. V tom čase pre ňu samec loví korisť. Inkubácia trvá 31-35 dní. Samica prvý týždeň zostáva na hniezde, neskôr tiež lieta loviť, ale stále veľa času trávi pri mláďatách. Samec sám mláďatá nikdy nekŕmi, korisť im trhá a kŕmi ich samica. Ak samica uhynie v tomto období, zahynú aj mláďatá. Mláďatá sa rozlietajú po okolitých stromoch už vo veku 3-4 týždňov, v piatich týždňoch už vedia lietať. Vo veku 5-6 týždňov už samé lovia. Počet vyletených mláďat je 3-5.

Krahulce majú veľa prirodzených nepriateľov - jastrab lesný, sova obyčajná, kuna hôrna a ďalšie. Tieto ohrozujú najmä mláďatá na hniezde a krátko po vyletení. Samica loví v priemere väčšiu korisť než samec. Krahulec sa špecializuje na lov drobných vtákov, najmä spevavcov. Menej loví aj vtáky také veľké alebo aj väčšie ako je on sám: napr. sojka alebo vlha. V potrave sa vyskytujú aj drobné cicavce. Často loví v lese medzi stromami alebo lieta nízko okolo krovín, lesa a podobne. Loví aj v intraviláne.

Sýkorka veľká

Sýkorka veľká je pomerne výrazne sfarbená. Naša sýkorka veľká európska (P. bielolíca) obýva väčšinu Európy a západnú Sibír. Sýkorka veľká je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov. Sýkorka veľká je pomerne štíhlejšia. cm dlhá a 20 g ťažká. Lícach a pri ušiach je biela. Kužeľovitý a čierny. Líca majú žltkavé, zobák hnedo-šedý. Napodobniť iné vtáky. Repertoár ale samci sa ozývajú častejšie. Kontaktný hlas. teritoriálnych sporoch. Dierach v zemi. Bielom podklade. Ktorú samec kŕmi. Mláďatá kŕmené po vyvedení z hniezda. Veľké často hniezdia dvakrát v jednej sezóne. V prvom roku života pohlavne dospievajú. Počas leta sa živí prevažne živočíšnou potravou. Dospelé jedince. Dužinaté plody drevín, púčiky a listy. Pavúkovcami a rôznymi larvami hmyzu. Veľmi úspešne regulujú výskyt škodcov. Výnimočne ju chytajú aj pri lete. Vykonáva krátke ťahy.

Sýkorka veľká.

Ochrana hniezd pred predátormi

Zabezpečiť ochranu hniezd pred predátormi v mestách je niekedy kľúčové pre prežitie mláďat. Predátory sa naučili využívať k vyhľadávaniu hniezd aj ľudí a ľudské pachy. Taktiež vtáčie búdky sa bez účinnej ochrany pred mačkami, kunami a lasicami takmer nezaobídu. Využiť sa dá aj odpudzujúci sprej.

tags: #zelené #vajíčko #v #hniezde #druhy #vtákov