Pestovanie hrachu a ochrana pred jarnými mrazmi

Jar je obdobím, kedy sa záhradkári tešia na pestovanie obľúbených plodín. Vzduch je teplejší a slnečného svetla je viac. Avšak, jarné mrazy môžu záhradu zdevastovať. Našťastie, existujú kroky, ktorými môžete záhradu ochrániť.

Čo môže predchádzať jarným mrazom v záhrade?

Jarné počasie býva vrtkavé, s výkyvmi teplôt a náhlymi zmenami počasia. Ľudová múdrosť hovorí o "troch zamrznutých" alebo "ľadových mužoch", ktorí môžu prekvapiť aj vtedy, keď to nečakáme. Príčina týchto mrazov je presun frontu studeného vzduchu. Spravidla sa vyskytujú v druhej polovici mája, ale nie je to pravidlom.

Aby ste vedeli, kedy mrazy očakávať, sledujte tieto prejavy počasia:

• Kopcovitá oblačnosť počas dňa, ktorá sa večer rozplýva a nastupuje jasná noc.
• Krátke a prudké prehánky či búrky.
• Silnejší vietor počas dňa, po ktorom nastupuje jasná a tichá noc.
• Usadenie tlakovej výše nad strednou/severnou Európou. Mrazy sa zvyknú objaviť pár dní na to.

Mrazy môžu poškodiť alebo zničiť rastliny, prípadne zabrániť klíčeniu. Škody závisia od typu rastlín, štádia rastu a dĺžky vystavenia nízkym teplotám. Niektoré rastliny, ako hrach, vydržia pár mrazov bez poškodenia. Naopak, paradajky a paprika môžu utrpieť značné škody.

Ak chcete chrániť záhradu, pestujte plodiny, ktoré lepšie znášajú nízke teploty, ako hrach, špenát a šalát. Výsadbu teplomilných plodín odložte, kým nepominie hrozba mrazov, alebo ich vysaďte v skleníku.

Ochrana záhrady pred mrazmi

Zakrytie záhrady

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazmi, je zakryť ju. Takýmto spôsobom zabránite úniku tepla z pôdy. Použite prikrývky, plachty alebo ochranné fólie. Ideálne je zvoliť netkanú textíliu, ale využiť môžete aj slamu či slamené rohože. Prehoďte prikrývku cez rastliny a zabezpečte, aby sa nedotýkala listov alebo konárov. Počas dňa, keď sa teploty zdvihnú, ich odokryte, aby rastliny mohli dýchať a získať slnečné svetlo.

Ak nechcete rastliny manuálne zakrývať každú noc, investujte do systému zakrývania, ako je skleník alebo parenisko.

Pre nízko rastúce rastliny, ako sú jahody, sú účinné prenosné fóliové tunely, ktoré fungujú ako miniatúrny skleník.

Využitie vody vo svoj prospech

Voda môže pomôcť zabrániť poškodeniu rastlín vplyvom mrazu. Voda má vysokú špecifickú tepelnú kapacitu, čo znamená, že môže absorbovať veľa tepla predtým, než začne chladnúť. Dôkladným zalievaním záhrady pred očakávaným mrazom môžete pomôcť udržať pôdu okolo rastlín o niečo teplejšiu.

Polievanie rastlín môže tiež pomôcť vytvoriť izolačnú vrstvu ľadu okolo základne rastlín, ktorá ich chráni pred preniknutím mrazu. Dajte si však pozor, aby ste vaše rastliny nepreliali, príliš veľa vody môže zvýšiť riziko poškodenia. Rastliny zalievajte v neskorých ranných alebo skorých poludňajších hodinách, aby voda stihla vsiaknuť skôr, ako klesne teplota.

Spoľahlivou ochranou stromov a kríkov pred mrazom je aj zavlažovanie. Jemné kvapky zo zavlažovania pomáhajú zvlhčovať povrch pukov či dreva. Zavlažovanie môže byť uskutočnené dvoma spôsobmi, nad alebo pod korunou. Najčastejšie sa však využíva zavlažovanie nad korunou, kedy sa využíva teplo vznikajúce pri procese kryštalizácie vody na ľad.

Pri zavlažovaní je potrebné myslieť na niekoľko faktorov, ako je vzdušná vlhkosť, pohyb vzduchu, ale aj správne dávkovanie vody a správne načasovanie. Konáre stromov môžete ochrániť pred ich lámaním vplyvom hmotnosti ľadu tak, že ich podopriete.

Zadymovanie a vykurovanie záhrady

Jednou z ďalších ochranných metód je zadymovanie záhrad. Tento spôsob sa zakladá na princípe vytvárania dymovej clony, ktorá následne bráni úniku teploty z pôdy do ovzdušia. Takýmto spôsobom sa obmedzuje aj ochladzovanie vzduchu pri zemi. Aby však bolo zadymovanie účinné, malo by sa vykonávať aspoň pár hodín pred tým, než teplota klesne na nulu. Zadymovanie by sa tiež malo realizovať len vtedy, keď je bezvetrie. Pri tomto ochrannom procese sa spaľujú organické látky, ako je drevo či seno, ideálne také, ktoré tlejú. Tlejúci materiál sa umiestni tak, aby dym smeroval k zakvitnutým stromom, kríkom a rastlinám. Ak pestujete vinič, môžete na zadymovanie využiť ostrihané viničové prútie.

Zadymovanie je metódou, ktorá sa viac využívala v minulosti. Dnes sa z dôvodov ochrany životného prostredia táto metóda neodporúča.

Vykurovanie záhrady je ďalším spôsobom, ako ochrániť vaše rastliny, stromy a kríky pred mrazom. Vykurovanie záhrady sa môže realizovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad vykurovanie žiaričmi či parafínovými sviečkami. Ide však o náročnejší aj nákladnejší proces, keďže väčšina žiaričov využíva plyn ako nosič energie. Parafínové sviečky sú tiež účinným spôsobom vykurovania, pretože dokážu horieť aj 8 hodín. Sú však vhodnejšie do menších záhrad, práve kvôli vyšším nákladom.

Nastielanie a mulčovanie

Mulčovanie je vo všeobecnosti nevyhnutnou súčasťou údržby záhrady počas celého roka, avšak obzvlášť dôležité je na jar. Vrstva mulču môže poskytnúť izoláciu, ktorá pomáha udržiavať pôdu okolo rastlín teplejšiu a chráni korene rastlín pred škodlivými účinkami nízkych teplôt. Mulč tiež udržuje vlhkosť okolo rastlín, čo je nevyhnutné pre ich rast.

Ak chcete nastielať záhradný záhon, môžete na pôdu rozložiť vrstvu slamy, lístia alebo drevenej štiepky. Využiť tiež môžete papier, kartón, trstinu, sisalové plátno alebo fóliu. Všetky tieto materiály zabránia vyžarovaniu tepla z pôdy a môžu zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o niekoľko stupňov. Mulčovanie a nastielanie je však pracnou metódou, preto sa zvykne využívať v menších záhradách.

Pri nastielaní a mulčovaní dbajte na to, aby ste materiál nehromadili príliš pri spodnej časti rastlín. To by mohlo znemožniť pôde dýchať a podporiť tak vznik hniloby.

Dodatočná ochrana stromov

Patričnú ochranu pred mrazom a výkyvmi teplôt si zaslúžia aj ovocné stromy. Jar je typická premenlivým počasím, náhlymi a prudkými zmenami v teplotách. Takéto prudké výkyvy môžu mať za dôsledok pukanie a odlupovanie kôry stromov. Aby sa tomuto procesu zabránilo, využíva sa takzvané „bielenie stromov“. Ide o natieranie kmeňov stromov vápenatým roztokom, ktorý účinne pôsobí proti poškodeniu kôry vplyvom mrazov. Zároveň pomáha zabrániť predčasnému vypučaniu stromov a ich následnému poškodeniu. Kmene ovocných stromov by sa mali bieliť počas dní bez mrazu.

Stromy a kríky bývajú zvyčajne odolnejšie voči mrazom než menšie rastliny. Ak však máte na záhrade mladé stromy alebo kríky, o ktoré máte obavy, môžete ich zabaliť do vrecoviny alebo ľahkej tkaniny.

Nezabúdajte ani na zvieratá

Záhrada je často domovom nielen rastlín, kríkov a stromov, ale aj zvierat a živočíchov. Tie sú rovnako zraniteľné voči vplyvom chladného počasia. Uistite sa preto, že majú prístup do chráneného priestoru, kde sa môžu schúliť, aby sa zohriali. Ak chováte napríklad sliepky, môžete im do kurníka pridať tepelnú lampu alebo iný bezpečný zdroj tepla. Ak máte na záhrade psíka, môžete mu dodatočne vystlať búdu pomocou izolačných materiálov.

Pestovanie hrachu

Hrach siaty, latinsky Pisum sativum, je veľmi významná hospodárska plodina. Radíme ju medzi strukoviny - struky skrývajú semená, ktoré majú široké využitie v potravinárskom priemysle. Pestovanie hrachu na balkóne, v záhrade, na záhonoch či na poliach nie je nijako náročné. Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná.

Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Prihnojovanie hrachu nie je nutné. Výsadba hrachu do záhonov v záhrade je najbežnejší spôsob pestovania. Má však svoje úskalia, pričom tým najväčším je, že hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.

Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. Tá je teda pre ďalšie plodiny dobre pripravená a na pozemku sa bude dariť napríklad všetkým druhom listovej a hlúbovej zeleniny, koreňovej zelenine, plodovej zelenine alebo tekviciam.

Hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp. sativum) - je druh pestovaný pre plody a semená. Zberá sa v rôznych fázach zrelosti.

Hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. elatius) - známy pod ľudovým názvom "peluška". Zasaďte si tento rok chutný a zdravý hrášok aj vy.

S príchodom jari sa mnohí záhradkári nevedia dočkať, kedy už bude možné vysádzať zeleninu do záhrady. Existujú však aj druhy zeleniny, ktoré sú viac prispôsobené chladnejšiemu počasiu a znesú aj mierny nočný mráz. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov. V našich klimatických podmienkach to znamená sadenie zeleniny už počas marca a apríla.

• Hrach patrí k druhom zeleniny, ktoré dokážu klíčiť už pri teplotách mierne nad nulou a odolávajú aj miernym jarným mrazom, takže sú ideálnymi kandidátmi na pestovanie počas skorej jari. Túto strukovinu môžeme sadiť už 6 týždňov pred predpokladaným termínom posledného mrazu. Hrachu sa naopak až tak nedarí počas letných horúčav a preto je skôr vhodný na skorú jarnú, prípadne neskorú letnú výsadbu. Hrach má v kuchyni bohaté využitie a vďaka jeho sladkosti a štruktúre je skvelý aj bez tepelnej úpravy.

Kedy siať hrach?

Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Medzi záhradkármi sa termíny na výsev hrachu rôznia. Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu. Ten robíme počas celého júla. Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien.

Kedy sa zbiera hrach?

To záleží na mnohých okolnostiach ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta.

Druhy hrachu

Existuje niekoľko druhov hrachu, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a spôsobom pestovania.

• Hrášok záhradný (Pisum sativum) - Bežný druh hrachu s okrúhlymi, sladkými semienkami.
• Cukrový hrach (Pisum sativum var. saccharatum) - Tento druh má jedlé struky aj semená.
• Hrach holandský - Tento typ hrachu sa najčastejšie pestuje na sušenie.
• Hrach na struky - Tento hrach má väčšie, dužnaté struky, ktoré sa konzumujú spolu so semenami.
• Hrach mozgový - Tento typ má vráskavé semená, ktoré sú extrémne sladké.

Tipy pre úspešné pestovanie hrachu

1. Chladné teploty: Hrach je chladnomilná rastlina, preto ho môžete vysievať veľmi skoro na jar, často hneď, ako sa pôda rozmrazí a teploty sa stabilizujú okolo 10-15 °C. Dĺžka vegetačného obdobia: Hrach znesie chladné noci, ale pri teplotách nad 25 °C začína strácať vitalitu, preto sa sústredíte na pestovanie v období s miernejšími teplotami. Výsadbová hĺbka: Hrachové semienka vysádzajte do hĺbky približne 3-5 cm, s rozostupom asi 5-10 cm medzi jednotlivými rastlinami.
2. Slnečné alebo polotienisté miesto: Hrach preferuje slnečné miesta, ale znesie aj mierny polotieň. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok svetla, ktoré pomáha rýchlemu a zdravému rastu. Dobre priepustná pôda: Hrachu vyhovuje ľahká, priepustná pôda. Ak pestujete hrach v hline, zlepšite jej štruktúru pridaním piesku alebo kompostu, aby ste zabezpečili lepšiu drenáž.
3. Dusík z atmosféry: Hrach patrí medzi strukoviny, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu pomocou symbiotických baktérií, ktoré žijú v ich koreňoch. Kompost na jar: Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúru pôdy.
4. Tyčky alebo sieťka: Väčšina odrôd hrachu je popínavá a potrebuje oporu. Pri výsadbe zabezpečte vedľa každej rastliny oporné tyčky alebo postavte sieťku, na ktorú sa budú rastliny môcť šplhať. Rast do výšky: Podporné systémy umožnia hrachu rásť do výšky, čo tiež pomáha zabezpečiť lepší prístup k svetlu.
5. Udržiavanie vlhkej pôdy: Hrach potrebuje stálu vlhkosť pôdy, najmä počas obdobia klíčenia a kvitnutia. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Zalievanie počas sucha: Počas suchých období zabezpečte pravidelnú zálievku, pretože nedostatok vody môže znížiť kvalitu a množstvo úrody.
6. Slimáky a vošky: Mladé rastliny hrachu môžu byť náchylné na slimáky, najmä počas vlhkého obdobia. Na ochranu pred slimákmi môžete použiť ekologické prípravky alebo umiestniť okolo rastlín bariéry, ako sú drevené piliny či kávová usadenina. Vošky môžu napadnúť rastliny a spôsobiť oslabenie výhonkov.
7. Správny čas zberu: Hrach môžete zberať, keď sú struky plné, ale ešte stále jemné a šťavnaté. Zvyčajne sa to deje asi 3 týždne po odkvitnutí rastlín. Ak pestujete cukrový hrach, zbierajte struky, kým sú ešte mladé, krehké a šťavnaté. Pravidelný zber: Pravidelným zberom podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových strukov.
8. Múčnatka a plesňové ochorenia: Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom.

Časté chyby pri pestovaní hrachu

• Cukrový alebo dreňový? Na začiatku si premyslite, aký druh hrachu chcete pestovať - a či ste pripravení na inštaláciu opôr.
• Neskoré odrody sa vyznačujú tým, že dlho vydržia v štádiu tzv. mliečnej zrelosti - semená sú sladké, mäkké a nezačínajú hneď tvoriť škrob.
• Hrach je síce považovaný za skorú jarnú plodinu, no sejba do studenej a premokrenej pôdy môže viesť k hnilobe semien. Minimálna teplota pre klíčenie je 4,5 °C. S výsevom teda počkajte, kým sa pôda zohreje.
• Hrach nie je náročný na typ pôdy, no neznáša premokrenie a zle prevzdušnené pôdy. Vyhnite sa ťažkým ílovitým stanovištiam a pred výsevom pôdu prekyprite. Korene hrachu môžu siahnuť do hĺbky až 100 cm, preto je vhodné hriadku dôkladne pripraviť.
• Pozor na správne striedanie plodín. Hrach vždy sejte do rovných riadkov, nie do hniezd. Vyhnete sa prehusťovaniu, zvýšite prevzdušnenie a znížite riziko hniloby.
• Hovorí sa, že hrach dusík nepotrebuje, pretože si ho sám viaže pomocou baktérií v koreňových hľúzkach. To však platí až po tom, ako sa rastlina dostatočne vyvinie. V počiatočných fázach je naopak vhodné hrach mierne prihnojiť. Skúste napríklad fermentovaný hydinový trus - opatrne a v malých dávkach pri výseve.

Prehľad plodín a ich časy výsadby

Výber druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať vo vlastnej záhrade, je obrovský - avšak nie každá zelenina rastie v ľubovoľnom čase. Pre záujmového záhradkára je preto dôležité, aby mal prehľad o rôznych časoch výsadby, pestovania a zberu úrody, aby mohol ideálne využiť vlastné záhony a aby zelenina dobre prosperovala. Presný prehľad o najdôležitejších druhoch zeleniny a ich časoch predkultivácie, pestovania a zberu úrody nájdete v nasledujúcej tabuľke:

tags: #zelenina #hrach #mraz #v #máji #pestovanie

Populárne príspevky:

• Chutné brokolicové placky
• Falcovaný plech: Postup a výhody
• Bravčové rezne so šampiňónmi
• Kilový biely chlieb
• Recept na zemiakovú polievku