Zelenina koreňová menej známa na Slovensku

Hoci sa moderné poľnohospodárstvo zameriava na veľkoplošné pestovanie najobľúbenejších druhov zeleniny, existuje množstvo menej známych koreňových zelenín, ktoré si zaslúžia pozornosť slovenských záhradkárov. Okrem jedinečných chutí a rozmanitosti prinášajú tieto rastliny do kuchyne bohatú výživu a zdravotné benefity.

Tento článok vás prevedie svetom týchto zabudnutých pokladov a poskytne praktické rady pre ich pestovanie v slovenských podmienkach.

Úvod do menej známych koreňových zelenín

Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.

Predstavujeme menej známe druhy koreňovej zeleniny

Bataty (sladké zemiaky)

Bataty, známe aj ako sladké zemiaky (Ipomoea batatas), si v posledných rokoch získavajú popularitu po celom svete. Hoci sa často porovnávajú s klasickými zemiakmi, botanicky s nimi nesúvisia. Bataty patria do čeľade pupencovitých (Convolvulaceae). Pôvod batátov siaha do Južnej Ameriky, kde ich pestovali už pred 5000 rokmi. Krištof Kolumbus si ich všimol v Karibiku v roku 1492 a odvtedy sa rozšírili do celého sveta.

Hoci sa bataty považujú za tropickú rastlinu, s trochou snahy sa dajú úspešne pestovať aj na Slovensku. Dôležité je zabezpečiť im dostatok tepla a slnka. Najlepšie sa im darí na chránených stanoviskách s ľahkou, priepustnou a piesočnato-hlinitou pôdou. Rozmnožujú sa sadenicami - odrezkami výhonkov, ktoré sa zakoreňujú vo vode alebo vlhkej pôde. Sadenice sa vysádzajú až po "zmrzutých", ideálne koncom mája.

Zber batátov prebieha v októbri, pred prvými mrazmi. Po vybratí z pôdy sa hľuzy nechajú niekoľko dní "dozrieť" pri teplote okolo 25 °C, aby sa vytvorila ochranná vrstva. Skladujú sa v pivnici alebo špajzi pri teplote 12-15 °C. Na rozdiel od klasických zemiakov, bataty sa nesmú skladovať v chladničke.

Bataty sú bohaté na beta-karotén (prekurzor vitamínu A) a antioxidanty. V kuchyni sú mimoriadne univerzálne - pripravujú sa ako hranolky, pyré alebo dezerty. Dokonca aj batátové listy sú jedlé a obsahujú viac antioxidantov ako hľuzy.

Najlepší sprievodca pestovaním sladkých zemiakov na internete!

Kvaka a okrúhlica

Kvaka (Brassica napus var. napobrassica) a okrúhlica (Brassica rapa var. rapa) sú dve menej známe koreňové zeleniny, ktoré si záhradkári často mýlia. O rozdieloch medzi nimi a praktických tipoch na pestovanie sme sa porozprávali s odborníkom na zeleninu, Ing.

Kvaka: Väčší koreň guľovitého tvaru, jemne nasladlá chuť, ideálna na zimné uskladnenie.
Okrúhlica: Menšia, rýchlejšie dozrieva, sviežejšia, mierne pikantná chuť, ideálna na priamu konzumáciu.

Podobné listy a spôsob rastu, ale rozdielny tvar a farba koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Okrúhlica býva svetlejšia a viac guľovitá, bez vyčnievania.

Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu odporúčam vysievať na jar aj v lete - jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné zas na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň. Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm.

Chuťové rozdiely medzi oboma druhmi predurčujú aj ich kulinárske využitie. Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môžete ju kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku. Rýchlo rastú, nevyžadujú zložitú starostlivosť a navyše ponúkajú chuťovú rozmanitosť, ktorá je v našich záhradách stále zriedkavá.‘Wilhelmsburger’ - tradičná odroda s veľkým, fialovým koreňom a výbornou skladovateľnosťou.

Hadomor španielsky (čierny koreň)

Hadomor španielsky, ktorý je asi častejšie známy ako čierny koreň či zimná špargľa, môže byť skvelou voľbou do zeleninovej záhrady. Spestrí vám nielen hriadky, ale aj jedálny lístok. Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) je pomerne známa, i keď menej používaná koreňová zelenina s mliečnobielym koreňom. Dostal sa k nám z južnej Európy a udomácnil sa hlavne v záhradách chudobných ľudí. Postupom času sa dostal medzi zeleninovú „elitu‟, ku ktorej bez pochýb patrí karfiol, špargľa či karotka.

Pochutná si na ňom každý gurmán. Tento koreň má úžasnú špargli podobnú, ale silnejšiu orieškovú arómu a chrumkavú konzistenciu. Jeho konzumáciu niekto opisuje ako neskutočný zážitok.

S nákupom osiva by nemal byť problém, pretože býva bežne dostupné. S vysievaním semien môžete začať už koncom februára do riadkov širokých 40 cm. Pôda by mala byť dobre prepracovaná, aby sa korene nerozkonárovali. Vyhovujúce sú najmä ľahšie piesočnatohlinité pôdy. Ak však máte v záhrade ťažšiu pôdu, vysievajte čierny koreň do vopred pripravených hrobčekov, podobne ako pri pestovaní mrkvy. Stanovište by malo byť teplé s dostatkom vlahy. Pôda zas dobre zásobená humusom a vápnikom. Po vzídení semenáčiky vyjednoťte na vzdialenosť 20 cm. Je vhodné, aby ste hriadku udržiavali bez buriny a čiernemu koreňu dopriali dostatok vlahy. Prihnojovanie nie je potrebné.

Úrody sa dočkáte v jeseni. Hadomor je však dobre odolný proti mrazom, takže bez problémov prečká zimu na stanovišti. Preto môžete niekoľko koreňov ponechať na hriadke a mať tak čerstvú úrodu aj v zimných mesiacoch. Záhradkári však odporúčajú zrezanie listov nad povrchom pôdy už v októbri, kedy začína čas zberu koreňov a následné zakrytie lístím proti premrznutiu pôdy. Uľahčí sa tak najmä zber koreňov, ktoré sú i tak už dosť krehké a ľahko sa lámu. Pri výbere koreňov si pomôžte vidlami. Korene jemne očistite od zeminy a následne môžete uskladniť v pivnici do debničiek s pieskom. Hadomor sa môže konzumovať surový i tepelne upravený. Využijete ho pri príprave polievok, omáčok, šalátov či pyré.

Hadomor je bohatý na obsah živín: Je dobrým zdrojom vitamínov a minerálov, vrátane vitamínu C, vitamínu E, draslíka a horčíka. Obsahuje tiež vlákninu, ktorá podporuje zdravie tráviaceho traktu. Má protizápalové účinky: Pomáha pri znižovaní rôznych zápalov v tele a chrániť pred chronickými ochoreniami, ako sú srdcové choroby, cukrovka či rakovina. Je bohatý na antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť telo pred poškodením voľnými radikálmi, teda nestabilnými molekulami, ktoré môžu spôsobiť poškodenie buniek a sú spojené napríklad so starnutím či so vznikom rôznych chorôb. Posilní imunitu: Obsahuje zlúčeniny, ktoré môžu pomôcť posilniť imunitný systém, a tým chrániť telo pred rôznymi infekciami. Ukázalo sa, že hadomor je dobrou voľbou pre ľudí trpiacich cukrovkou alebo pre tých, ktorý majú k vzniku tohto ochorenia predispozíciu. Pomáha regulovať hladinu cukru v krvi.

Ďalšie menej známe druhy koreňovej zeleniny

Okrem už spomenutých druhov existujú aj ďalšie menej známe koreňové zeleniny, ktoré si zaslúžia pozornosť:

Čierny koreň (Scorzonera hispanica): Pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH.
Oka (Oxalis tuberosa): Známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie.

Tabuľka nutričných hodnôt vybraných druhov koreňovej zeleniny

Druh zeleniny	Kalórie (na 100g)	Vitamín C (mg)	Vláknina (g)
Bataty	86	2.4	3
Kvaka	39	25	2
Čierny koreň	68	-	3.3

Výhody pestovania neobvyklých druhov zeleniny

Nutričná hodnota: Mnohé menej známe druhy zeleniny sú skutočnými nutričnými bombami.
Ekologické výhody: Pestovanie vlastnej zeleniny znižuje uhlíkovú stopu.
Ochrana biodiverzity: Pestovanie menej známych druhov zeleniny podporuje rozmanitosť v rastlinnom svete.
Kulinárske experimentovanie: Nové chute a textúry môžu obohatiť každodenné varenie a priniesť do kuchyne nečakané kombinácie.

Kde zohnať exotické semená a sadenice?

Lokálne záhradníctva a špecializované predajne: Niektoré menej známe druhy zeleniny sa dajú kúpiť aj v klasických záhradníctvach.
Špecializované e-shopy: Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc.
Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy: Skvelým spôsobom, ako získať neobvyklé druhy semien, sú výmeny medzi nadšencami záhradníčenia.

tags: #zelenina #korenova #menej #znama #na #slovensku