Zelený štvrtok: Tradície, zvyky a jedlá spojené s týmto dňom
Zelený štvrtok je dôležitým dňom vo Veľkom týždni, ktorý predchádza Veľkej noci. Deň pripomínajúci Ježišovu poslednú večeru je plný kresťanských i svetských tradícií.
V kresťanskom kalendári je Zelený štvrtok posledným štvrtkom pred Veľkou nocou a zároveň súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Ide o tri najdôležitejšie dni Veľkej noci, keď bol Ježiš umučený, pochovaný a potom vzkriesený.
Tento deň má rovnako ako ostatné dni veľkonočného týždňa pohyblivý dátum, ide o štvrtok medzi Škaredou stredou a Veľkým piatkom.
A prečo sa hovorí Zelený štvrtok? Podľa všetkého nemá zelená farba nič pripomínať, jedná sa skôr o skomolenie pôvodného nemeckého názvu „Greindonnerstag“, čo znamenalo „lákavý, plačlivý štvrtok“. Z Greindonnerstag sa stal Gründonnerstag, pričom grün znamená nemecky zelený, a tak pravdepodobne vznikol Zelený štvrtok.
Podľa historických prameňov bol piaty deň Svätého týždňa veľmi významným dňom. Tou prvou bola Ježišova posledná večera. Jednalo sa o takzvanú Eucharistiu, čo je poďakovanie Bohu. Pri večeri Ježiš posvätil víno a chlieb a povedal, že chlieb je jeho telo a víno jeho krv.
Pohár vína spoločne s chlebom potom podal svojim učeníkom. Tým tiež pri poslednej večeri umyl nohy, čo bol mimoriadny prejav pokory. Túto udalosť dodnes pripomína slávny obraz Leonarda da Vinciho Posledná večera, ktorý je opradený mnohými legendami.
Druhou udalosťou bolo Ježišovo zajatie, pred ktorým sa ešte stihol pomodliť v Getsemanskej záhrade. Zelený štvrtok je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi.
V tento deň prebiehajú obrady ako v katedrálach, tak vo farských kostoloch. Pri dopoludňajších obradoch sa v katedrálach stretávajú biskupi a obnovujú svoje sľuby. Okolo roku 1200 prijala cirkev do svojej sústavy aj svätenie vajec.
Z Kristovho príkladu sa k Zelenému štvrtku viaže hostina a stredoveký obrad umývania nôh starcom. Tak, ako Ježiš umyl nohy svojim učeníkom, tak sa ľudia v minulosti obmývali rannou rosou, verili, že ich to ochráni pred chorobami.
Na Zelený štvrtok sa tradične "zaväzujú zvony", ktoré sa rozozvučia až na Bielu sobotu. Symbolizuje to smútok nad Kristovým utrpením.
V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl.
Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia skoro ráno, pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou.
V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak. Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, gazdovia každý kus pohladili vajíčkom aby bol pekný guľatý. Pri vyháňaní dobytka používali rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Kríže z kolomáže nad dverami maštalí a zvuk drevených klepáčov, rapkáčov, trkadiel, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami.
Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky.
V tento deň tiež doznievajú kostolné zvony, ktoré potom symbolicky odlietajú do Ríma. Tým ale svetské zvyky nekončia.
Posledná večera od Leonarda da Vinci
Zelené jedlá na Zelený štvrtok
Najvýraznejšou tradíciou spojenou so Zeleným štvrtkom je však príprava a konzumácia jedál zelenej farby. Prečo práve zelená? Zelená farba má hneď niekoľko významov. Zároveň je symbolom zdravia; ľudia verili, že konzumácia niečoho zeleného v tento deň im zabezpečí pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka.
Aké sa podáva v tento deň hlavné jedlo? Hlavne zelené. Obľúbené sú pokrmy, ktoré obsahujú zelené jarné byliny, napríklad žihľavy, špenát, pažítku a podobne. Verilo sa, že bylinky zaistia človeku po celý rok zdravie.
Tradične sa v tento deň varia aj rozmanité zelené polievky. K najobľúbenejším patrí hrášková, brokolicová alebo špenátová. Recepty na Zelený štvrtok sa ale točia aj okolo kapusty, kelu či póru.
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu - najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok.
Do dnešných dní sa zachovalo hlavne pečenie veľkonočnej plnky, ale naopak pribudol jeden novodobejší zvyk - zelené pivo.
Aj keď sa tradične kládol dôraz najmä na špenát a žihľavu, dnes máme oveľa širšie možnosti, ako zaradiť zelenú farbu do nášho jedálnička na Zelený štvrtok. Cieľom nie je jesť len a výlučne zelené, ale zaradiť aspoň jedno jedlo či surovinu tejto farby.
V Zemplíne sa na Zelený štvrtok varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Podľa tradície mali byť so syrom preto lebo „Krista Pana ulapiľi pri rezankoch so sirom“. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť.
Zelený štvrtok sa tradične spája so zelenými jedlami symbolizujúcimi jar a zdravie. Hľadáte inšpiráciu, čo v tento deň navariť?
Inšpirácie pre zelené menu:
- Veľkonočná plnka zo žihľavy
- Hrášková, brokolicová alebo špenátová polievka
- Jedlá z kapusty, kelu či póru
- Špenátový prívarok
- Palacinky so špenátom
- Zelené halušky
Veľkonočné jedlá
Zvyky a tradície vo svete
Zelený štvrtok sa oslavuje po celom svete, ale každá krajina mu dáva vlastnú tvár. Pre niekoho je to deň duchovnej obnovy, pre iných tradícia s dramatickým, až divadelným nábojom.
V Británii je s týmto dňom spojené „Maundy Money“, kedy panovník dáva symbolickú almužnu starším občanom.
Veľkonočné vajíčka sa v Bulharsku tradične farbia na červeno, alebo aspoň prvé maľované vajce, a to vo štvrtok ráno.
Švédske deti sa prezliekajú za čarodejnice alebo påskkärringar, chodia od domu k domu a výmenou za sladkosti, veľkonočné vajíčka alebo mince ľuďom prajú šťastnú Veľkú noc. Veľkonočné čarodejnice majú aj vo Fínsku.
Katolícka tradícia je v tejto stredoamerickej krajine veľmi silná, v mexických kostoloch sa tak v tento deň často konajú rekonštrukcie poslednej večere Ježiša Krista, ktoré sú hojne navštevované veriacimi aj turistami.
Niektorí veriaci sa na Zelený štvrtok a Veľký piatok dobrovoľne bičujú a dokonca nechávajú pribiť na kríž. Mestá ako Antigua vytvárajú „alfombras“ - farebné koberce z pilín, piesku a kvetov. Postavy v kapucniach - „nazarenos“ - pochodujú bosí, s reťazami alebo nesú kríže. Zelený štvrtok tak nie je len duchovným sviatkom, ale aj fascinujúcim kultúrnym fenoménom.
Zelený štvrtok je sviatok, ktorý nesie silné duchovné aj kultúrne posolstvo.
Zelený štvrtok patrí medzi najkrajšie dni Veľkého týždňa. V mnohých domácnostiach sa podáva „Grünes Essen“ - zelené jedlo (napr. Jedlo s bylinkami je tradičnou súčasťou - najčastejšie sa pripravuje tzv. V niektorých rakúskych a nemeckých rodinách, kde opatrovateľky pracujú, sa tieto zvyky zachovávajú s úctou a pokorou.Môžeš sa zapojiť - ponúkni napríklad slovenský špenátový prívarok či spoločnú prechádzku v prírode, a spýtaj sa klienta, ako si pamätá tento deň zo svojho detstva.Aj takto sa buduje pekný vzťah.
Cestou necestou - špeciál: Tradičné jedlá (29.10.)
tags: #zelený #štvrtok #tradície #jedlá
