Pestovanie zeleru voňavého (Apium graveolens) a ďalšej zeleniny

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. V tomto článku sa pozrieme na to, ako pestovať zeler, uhorky, papriky a kapustu, aby ste dosiahli bohatú úrodu. Pestovanie zeleniny v záhrade alebo na balkóne môže byť veľmi uspokojivé.

Zeler voňavý (Apium graveolens)

Charakteristika rastliny zeler voňavý

Zeler voňavý je dvojročná rastlina s hľuzovitým koreňom a tmavozelenými lesklými zloženými listami. Prvý rok vyrastie v podzemnej časti zvonka svetlohnedá, znútra biela buľva a listy korenistej vône. V druhom roku vyrastú z buľvy hranaté stonky s nepárno perovito zloženými listami a okolíkmi žltkastobielych kvietkov. Plody sú hladké okrúhle dvojnažky.

Výskyt a pestovanie

Zeler voňavý pochádza z južnej Ázie. V Európe sa začal pestovať až v 18. storočí. U nás sa pestuje zo semien ako zelenina. Priesady sa vysádzajú do pôdy koncom mája. Počas vegetačného obdobia sa okopáva a zalieva.

Zber a úprava

V októbri prvého roka sa zbierajú buľvy. Využívajú sa čerstvé ako zelenina alebo na liečebné účely. Možno ich aj dlhší čas uskladňovať na chladnom mieste vo vlhkom piesku alebo v mikroténových vreckách v chladničke, podobne ako inú koreňovú zeleninu. Listy sa používajú čerstvé alebo sa po posekaní sušia pri teplote do 40 °C. Semená zeleru voňavého sa zbierajú v druhom roku života rastliny.

Účinné látky a liečivé účinky

Medzi účinné látky, ktoré zeler obsahuje, možno rátať flavonoid apiozid, uríny, glycidy, inozilol, manilol, bergaplefn, vitamín C a minerálne soli. Plody (v menšom množstve aj korene) obsahujú aj silicu, ktorej hlavnou zložkou je terpénový uhľovodík s furokumarínovými derivátmi.

Zeler voňavý a jeho liečivé účinky na:

• začervenanie tváre
• močopudný účinok
• detoxikácia
• choroby obličiek
• kožné choroby
• reumatoidná artritída
• dnu
• močové kamene
• obličkové kamene
• impotencia, poruchy erekcie u mužov
• začervenanie tváre

Použitie

Zeler sa v ľudovom liečiteľstve pokladá aj za prostriedok zvyšujúci mužskú potenciu. Semená sa užívajú pri závratoch. Ako korenina sa buľva zelera aj jeho mladé listy používajú do zeleninových polievok, omáčok, šalátov a k rôznym druhom mäsa.

Príprava odvaru, záparu, šťavy a tinktúry:

• Odvar: V jednom litri vody sa asi 10 minút varí 30 - 60 g čerstvého koreňa. Pije sa pri ťažkostiach s vylučovaním moču vždy pred jedlom jedna šálka odvaru.
• Zápar: 50 - 60 g sušených listov sa zaleje na 10 minút asi 300 ml vriacej vody. Pijú sa tri šálky denne.
• Šťava: Šťava z koreňa sa okrem uvedených liečivých účinkov niekedy užíva aj pri dne a reumatizme.
• Tinktúra: Do fľaše nasypeme nakrájané zelerové listy, zalejeme liehom a postavíme na tmavé miesto. Po 2 týždňoch alkohol zlejeme a listy zalejeme znovu, ale bežnou vodkou, a znovu necháme 2 týždne stáť. Potom obe tinktúry zlejeme a užívame 2-3 krát denne lyžičku pri astme, reumatizme, ischiase. Tinktúru musíme uchovávať v tmavej fľaši.

Pestovanie uhoriek (Cucumis)

Uhorka (Cucumis) je rod rastlín z čeľade tekvicovitých, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Uhorky potrebujú dostatok slnka a vlahy.

Výsev semienok

Semená uhoriek môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte.

Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín.

Predpestovanie sadeníc

Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní.

Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája.

Starostlivosť a hnojenie

Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín.

Pestovanie nakladačiek

Pestovanie "nakladačiek" je jednoduchšie ako u iných typov uhoriek. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy.

Choroby a škodcovia

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. Plesne sa prejavujú bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám.

Príprava záhonu a výsadba

Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Uhorky potrebujú dostatok slnka, ideálne 6-8 hodín denne. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Záhon zbavte buriny, pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov.

Vrúbľovanie uhoriek

O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované.

Pestovanie na sieti alebo s vyväzovaním

Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať.

Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče.

Pestovanie na balkóne

Príliš veľa záhradkárov uhorky na balkónoch nepestuje. Táto zelenina totiž potrebuje pomerne dosť miesta, slnka a vlahy. Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm.

Pestovanie paprík (Capsicum)

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Papriky potrebujú dostatok tepla a slnka.

Výsev semienok a predpestovanie sadeníc

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie.

Výsadba na záhon

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Pestovanie v nádobách a v skleníku

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla.

Kombinovanie s inými rastlinami

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Zalamovanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu.

Zber papriky

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti.

Podpora rastu a živiny

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky.

Pestovanie kapusty hlávkovej (Brassica oleracea capitata)

Kapusta hlávková (Brassica oleracea capitata) je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára hlávku z husto nahromadených listov. Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate.

Biologická charakteristika

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu.

Kapusta hlávková (Brassica oleracea capitata)

Použitie

V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.

Nároky na prostredie a prípravu pozemku

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).

Tabuľka: Druhy koreňovej zeleniny a ich charakteristika

tags: #zeler #vonavy #celad #pestovanie

Populárne príspevky:

• Zemiaky na Slovensku a vo svete
• Recept na šalát s tofu
• Recepty na kukuričné placky
• Recept na francúzsky koláč
• Moja mama varí lepšie