Ako spoznať zrelú tekvicu: Všetko, čo potrebujete vedieť

S príchodom jesene nastáva obdobie dozrievania tekvíc. Dôležité je vedieť, kedy je ten správny čas na zber, aby boli tekvice chutné a dlho vydržali. Tento článok sa zameriava na všetky aspekty maslovej tekvice, od jej pestovania až po zber a využitie v kuchyni. Okrem toho sa zameriame aj na tekvicu hokkaido, ktorá je typickým symbolom jesene.

Charakteristika maslovej a hokkaido tekvice

Maslová tekvica si svoje pomenovanie vyslúžila vďaka jemnej, sladkastej dužine. Jej hruškovitý tvar a krémová až zelenkavá šupka ju robia ľahko rozpoznateľnou. Maslová tekvica má takmer žiadne kalórie, minimum tuku a množstvo vitamínov a minerálnych látok. Obsahuje vitamíny A, E, C a vitamíny skupiny B. Je tvorená z veľkej časti vodou a obsahuje veľa vlákniny.

Jedna z nich si však získala špeciálnu obľubu a stala sa typickým symbolom jesene. Je ňou tekvica Hokkaido, sýto oranžová a nenáročná tekvica, plná vitamínov a minerálnych látok. Hokkaido tekvica je typická svojím viac-menej okrúhlym tvarom a sýto oranžovou farbou. Zaraďujeme ju do rovnakej skupiny ako tekvicu obrovskú. Väčšinou dorastá do veľkosti 20 až 25 centimetrov s váhou 1 až 2 kilogramy.

Pestovanie tekvíc

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona.

Výsev a výsadba

S predpestovaním semien možno začať už v apríli. Semená je možné predpestovať alebo ich vsádzať priamo na vonkajší záhon približne v polovici mája. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Rastliny sa presádzajú na slnečné stanovište v druhej polovici mája, keď už nehrozia ranné mrazy, pretože tekvice sú na mráz citlivé. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode.

Stanovisko a pôda

Maslové tekvice preferujú hlinitú pôdu bohatú na živiny. Už na jeseň je vhodné do pôdy zapracovať kompost alebo hnoj. Pre optimálny rast je nevyhnutný dostatok svetla, tepla a vlahy. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije.

Dôležité aspekty pri pestovaní tekvice Hokkaido

• Pôda, výživa a zálievka: Ak sa chcete tešiť z bohatej úrody, venujte pozornosť pôde, výžive a zálievke.
• Osivo: Vyberajte len certifikované osivo. Rozdiel medzi lacnými a kvalitnými semienkami je často v klíčivosti a chuti plodov.
• Výsev: Máte dve možnosti - priamy výsev alebo predpestovanie priesad. Priamy výsev robíme v máji, keď nehrozia mrazy. Semená vysievame po troch do jamky, hlbokej asi 3 cm, v rozostupoch 1 meter. Predpestovanie robíme v apríli, v teplom interiéri (20-25 °C).

Polievajte menej často, ale výdatne. Hokkaido má hlboké korene, ktoré čerpajú vodu z nižších vrstiev pôdy. Vyhýbajte sa polievaniu listov - zvyšuje riziko plesní.

Ako spoznať zrelú tekvicu?

Zrelosť tekvice spoznáme podľa zaschnutej stopky. Ak je jeseň slnečná a teplá, plody môžu zostať na záhone dlhšie. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Sledujte stopky plodov. Pokiaľ sú zelené či žlté a pôsobia sviežo, znamená to, že tekvica ešte z rastliny prijíma živiny, ktoré v sebe zhromažďuje.

Nedostatočne zrelá tekvica nevydrží byť dlho skladovaná, nie je ešte patrične obsušená a má tenkú a zraniteľnú šupku. Počkajte preto so zberom do chvíle, keď už stopka plodu začne schnúť, hnednúť, vädnúť. Šupka hokkaida je v takomto štádiu už pevnejšia a lepšie chráni plod.

Indikátory zrelosti tekvice Hokkaido

• Farba: Zrelé hokkaido má hlboký, matný oranžový odtieň. Ak sa ešte leskne alebo má zelené fľaky, potrebuje pár dní navyše. Ďalšia charakteristika, podľa ktorej môžete spoznať zrelosť tekvice, je výrazná farba.
• Stopka: Suchá, drevnatá, mierne zvráskavená stopka znamená, že tok živín z rastliny do plodu sa zastavil - hokkaido je zrelá. Po ukončení rastovej fázy tekvice sú stonky suché a drevnaté. Ak je stonka úplne drevnatá, môžete tekvicu zbierať bez váhania.
• Zvuk: Jednoduchý, no spoľahlivý test - poklepte na tekvicu prstom. Ak vydáva dutý, hlboký zvuk, je zrelá. A ďalším znamením zrelosti zimnej tekvice je dutý zvuk, ktorý počujete, keď na ňu poklepete.
• Šupka: Skúste jemne zatlačiť nechtom do šupky. Ak sa necht do povrchu nezaryje, tekvica je zrelá. Mäkká šupka znamená, že je ešte príliš mladá. Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Zrelá tekvica má sýto oranžovú šupku, ktorá sa nedá ľahko preliačiť nechtom.

Ak váš necht ľahko prenikne do šupky alebo v nej zanechá hlbokú ryhu a jamku, tekvica je ešte nedozretá. Ak šupka vášmu nechtu tvrdo odolá, nedokážete ju preraziť a zostane na nej len jemný povrchový škrabanec, gratulujeme! Tekvica je dokonale zrelá, jej brnenie je pevné a je pripravená na zber a dlhé uskladnenie.

Zber tekvice

Zber sa vykonáva odrezaním alebo zlomením stopky. Na uskladnenie sa vyberajú len zdravé a neotlčené plody. Dôležité je tekvice pozberať pred prvými prízemnými mrazíkmi, ideálne počas suchých a slnečných dní. So zberom sa neponáhľajte, ale ani zbytočne dlho nečakajte. Ak už je hokkaido zrelé, netreba ho ponechať na rastline zbytočne dlho.

Vždy ju odrežte ostrým nožom alebo záhradníckymi nožnicami, pričom nechajte aspoň 2 - 5 cm stopky. Používajte čistý, ostrý nôž alebo nožnice. Vyhýbajte sa tupým nástrojom, ktoré môžu poškodiť šupku alebo rastlinu. Tekvice pri ukladaní nikdy nehádžte. Každý náraz môže vytvoriť mikroprasklinu, cez ktorú sa dostanú plesne.

Ak sa uponáhľate a zozbierate ich priskoro, ich chuť bude vodnatá, mdlá a v pivnici vám namiesto zimy vydržia len pár týždňov. Ak sa omylom odtrhne skôr, človek sa síce o to ochudobní, ale je normálne jedlá a nepatrí do koša.

Kedy je ideálny čas na zber hokkaido?

Hokkaido dozrieva približne 90 až 110 dní od výsevu. Väčšinou prichádza čas zberu od konca augusta do októbra. Záleží však na odrode a počasí. Ak ste vysievali v máji, prvé plody budete zbierať koncom augusta. V prípade zimných tekvíc závisí čas zberu od odrody. Avšak, všeobecne možno konštatovať, že úroda tekvíc začína koncom augusta a končí koncom októbra.

Hokkaido znesie chladné noci, ale mráz jej neodpustí. Ak ju zasiahne, šupka zmäkne a začne sa kaziť. Zber robte opatrne, ideálne za suchého dňa.

Podmienky skladovania

Skladované tekvice by nemali prísť do kontaktu s vlhkom a mali by byť uskladnené v suchom prostredí. Vlhkosť šupky inej tekvice môže byť riziková. Po zbere nechajte tekvice 5-10 dní preschnúť na slnku. Tekvice skladujte v suchu a tme, pri teplote 10-15 °C. Ideálna je pivnica alebo chladná komora. Uložte ich na drevené rošty alebo kartón, nikdy nie priamo na betón. Plody sa nemajú dotýkať, aby sa nezaniesla hniloba.

Po zbere by ste mali tekvice dôkladne umyť, aby sa v zvyšku pôdy nemohli množiť baktérie a plesne. Potom uskladnite tekvice na suchom mieste. Aby nedošlo k poškodeniu tejto lahodnej zeleniny, mali by byť tekvice v každom prípade pozbierané do príchodu prvých mrazov. Počas zberu sa uistite, že tekvice nie sú poškodené. Stlačená alebo inak poškodená tekvica môže naštartovať hnilobný proces - a radosť z domácich ingrediencií nebude trvať dlho.

Využitie v kuchyni

Z maslovej tekvice sa dá pripraviť tekvicový prívarok, plnka, omáčka, lahodné pyré či sladký koláč. Je vynikajúca grilovaná, pečená či varená samostatne alebo ako súčasť iných jedál. Dodá príjemnú jesennú príchuť cestovinám, rizotu či prívarku.

Hokkaido tekvica sa dá piecť, grilovať, variť a vyprážať. Hokkaido tekvica poteší aj tým, že ju môžete zužitkovať úplne celú. Pred použitím ju poriadne umyte. Šúpať ju nemusíte, keďže tepelnou úpravou šupka zmäkne a sama o sebe obsahuje množstvo vitamínov. Pred samotným varením ešte nezabudnite vydlabať všetky semiačka, ktoré však nevyhadzujte. Neskôr si z nich môžete pripraviť chutný, zdravý snack na večerné maškrtenie.

Príprava maslovej tekvice

• Pred čistením tekvice je dôležité mať ostrý nôž a škrabku.
• Tekvicu položte na dosku na krájanie a odrežte jej konce.
• Ošúpte ju škrabkou, pretože šupka maslovej tekvice varením nezmäkne.
• Ošúpanú tekvicu priečne rozpoľte a zo spodnej časti vydlabte semienka, ktoré môžete opražiť alebo vysušiť v rúre.
• Dužinu nakrájajte na kocky alebo pásiky podľa potreby.

Ďalšie druhy tekvíc

Okrem maslovej tekvice existuje mnoho ďalších druhov tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, farbou, chuťou a využitím.

• Tekvica hokkaido: Sýto oranžová tekvica hokkaido má sladkastú chuť a praktickú veľkosť. Jej výhodou je, že ju nie je potrebné pred varením šúpať. Hokkaido tekvica je bohatá na vitamíny a minerálne látky a hodí sa do rôznych jedál.
• Tekvica obrovská: Azda najznámejším druhom tekvice je tekvica obrovská, ktorá sa využíva najmä na vyrezávanie a ako dekorácia. Jej dužina je však vynikajúca na prípravu polievok, omáčok a prívarkov.
• Patizón: Patizón pripomína lietajúci tanier s vlnkovým okrajom. Môžete ho použiť v podstate na akékoľvek jedlo pripravované z tekvíc.
• Cuketa: Cuketa má tvar, ktorý pripomína uhorku. Mladé plody môžete konzumovať celé aj so šupkou, v ktorej sa nachádza najviac vitamínov.

Prehľad obľúbených druhov tekvíc

Tipy a triky

• Ak si tekvicu kúpite na trhu, nechajte ju jeden alebo dva dni dozrieť pri izbovej teplote, aby sa dužina stala sladšou.
• Z tekvicových jadierok si môžete pripraviť pečenú pochúťku k večerným filmom.

tags: #ako #spoznať #zrelú #tekvicu

Populárne príspevky:

• Inšpirácie na tortu pre 60-ročného
• Recepty na rýchlu pizzu
• Tipy pre dokonalé kysnuté pečivo
• Blahodarné účinky cvikly
• Adresy záchrannej služby Trenčín