Zmrzlina Nové Zámky Korzo: Recenzie a pohľad na letné osvieženie

Zmrzlina patrí k obľúbeným pochúťkam, tak ako kedysi aj v súčasnosti. Pri výbere zmrzliny netreba klásť dôraz iba na výber chuti, ale aj na miesto, kde si ju kúpime. Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike vykonávajú kontroly prevádzok cukrárskych výrobní pri zariadeniach spoločného stravovania a cukrární.

Hygienici si koncom mája a začiatkom júna posvietili na cukrárenské výrobne a cukrárne, celkovo skontrolovali 527 prevádzok po celom Slovensku. Niektoré mikrobiologické zmeny možno odhaliť aj zmenami senzorických vlastností - teda chuti, vône.

Hygienické kontroly cukrární a zmrzlinární

V termíne od 29. 5. do 7. 6. 2013 vykonali spolu 603 kontrol prevádzok cukrárskych výrobní pri zariadeniach spoločného stravovania a cukrární v Slovenskej republike (najviac v Nitrianskom kraji - 107 kontrol a v Prešovskom kraji - 102 kontrol). Z celkovo skontrolovaných prevádzok cukrárskych výrobní pri zariadeniach spoločného stravovania a cukrární sa zistili nedostatky v 154 zariadeniach (čo predstavuje 29 %). Najviac prevádzok so zistenými nedostatkami bolo v Trnavskom kraji (35) a v Žilinskom kraji (28).

Nedostatky zistené pri kontrolách:

• predaj cukrárskych výrobkov, cukroviniek a nealkoholických nápojov po uplynutom dátume spotreby, resp.
• zistené suroviny na výrobu cukrárskych výrobkov (napr. maslo, cukrárske ozdoby, presladená pomarančová kôra) po dátume spotreby, príp. spotrebiteľa (podľa nariadenia EP a Rady (ES) č.
• nedodržiavanie zásad osobnej hygieny zamestnancov (napr.
• nedostatočná prevádzková hygiena (napr.

Za zistené nedostatky bolo pri kontrolách uložených spolu 107 blokových pokút v celkovej sume 4 390 € (najviac a v najvyššej celkovej sume v Trnavskom kraji - 32 blokových pokút v celkovej sume 1 808 €). Začatých bolo 21 správnych konaní vo veci uloženia pokuty, predpokladaná suma je 7 815 €. Spolu bolo odobraných a laboratórne vyšetrených 622 vzoriek cukrárskych výrobkov a zmrzliny.

Z uvedeného počtu nevyhovelo 30 vzoriek cukrárskych výrobkov z dôvodu zistenia: nadlimitný počet koliformných baktérií a koagulázopozitívnych stafylokokov, zvýšený počet kvasiniek a plesní a 1 vzorka pre prítomnosť Bacillus cereus. Pri kontrolách bolo spolu odobraných 644 sterov z prostredia, pracovných plôch, pracovných odevov a rúk zamestnancov, z ktorých bolo 64 sterov nevyhovujúcich (jednalo sa o stery z rúk pracovníkov, pracovného oblečenia, váhy, pracovného stola na plnenie cukrárskych výrobkov, nerezovej tácky, metličky na šľahanie, noža na krájanie cukrárskych výrobkov, naberačky na zmrzlinu a výrobníka na zmrzlinu) z dôvodu zistenia: prekročené množstvo koliformných baktérií, kvasiniek, prítomnosť Enterobacter, E. Coli, Enterococcus sp., Staphylococcus sp., Streptococcus faecalis, Pseudomonas spec.

Prvým zmrzlinovým dezertom, ktorý vyrobili Číňania, bolo roztlačené ovocie zmiešané so snehom a kúskami ľadu. Kým Číňania si na zmrzline pochutnávali už pred piatimi tisíckami rokov, do Európy sa dostala až na prelome letopočtu, kedy si ju dopriali Gréci a Rimania.

Cestovanie a zážitky z dovolenky

Toto leto sme čo sa dovolenky týka, plány nemali v podstate žiadne. Deti si mali užiť svoj každoročný skautský tábor, ale sme na Zlovensku a tak vieme ako to dopadlo. Skautské tábory boli de facto zrušené a deti ostali doma. Navyše sme sa po desiatich rokoch konečne rozkývali a rozhodli si komplet vymaľovať dom, plus na záhrade sme začali realizovať nejaké zmeny. Na dovolenku nebolo ani pomyslenia, nemali sme kapacitu riešiť to. Na náš v posledných rokoch obľúbený Lipót, sme mali vyčlenené asi tri dni.

Keď sa ide pod stan do kempu, treba dobré počasie. Dlhodobá predpoveď vyzerala všelijako, len nie stabilne. Poslednú vec čo som chcel, bolo 1,5 dňa z troch dní moknúť v búrkach a vetre pod stanom. Päť dní pred zamýšľaným odchodom do Lipótu, sme sa rozhodli neriskovať a zrušili sme to. Slovami klasika - čo s načatým večerom? Flexibilne som si v práci vybavil dlhšie voľno, Katka na celý týždeň voľno mala. Babku a dedka sme dohodli na stráženie našej domácnosti.

Na budúce leto mám v merku väčší okruh Balkánom a tak sme si povedali, že si z neho trochu odkrojíme už tento rok. Jednou z výhod cestovania vlastným autom je aj to, že si človek zbalí čo len chce a okrem veľkosti kufra, sa nemusí ničím obmedzovať. O deviatej ráno sme sadli do naloženého auta a vyrazili na našu horúcou ihlou spichnutú dovolenku.

Cesta do Bosny a Hercegoviny

V Maďarsku sme na úrovni Mosonu chvalabohu rýchlo opustili kráľovnú nudy, diaľnicu M1 a napojili sa na rýchlostnú M86-ku. Táto len o niečo záživnejšia trasa nás doviedla do Szombathely a plynulo sme pokračovali vidieckymi cestami až na hraničný prechod Letenye/Goričan. Stáli sme dvakrát na odpočívadlách, kde majú Maďari celkom fajn bezplatné WC, dokonca aj s pitnou vodou. Áno, už sme na Balkáne 🙂

Na terase bol voľný jediný stôl, svietilo naň však slnko a bolo teplo. Miestnou menou je Bosniansko-hercegovinská konvertibilná marka, v skratke BAM. Kurzové prepočty by, pevne verím, zvládol aj náš aktuálny guvernér NBS, nie je to nič zložité: 1 Euro = 2 BAM.

Domáci eurá berú všade, netreba si tak veľmi robiť ťažkú hlavu zamieňaním v zmenárňach. Výdavok je samozrejme po prepočte kurzom už v miestnej mene. Čašníka sme sa pre istotu opýtali, či môžeme platiť eurami, samozrejme to nebol žiadny problém. Fazuľovica bola famózna, Tomiho rezeň tiež a naša pizza úplná topka. S Katkou sme si dali po jednom pive, ja len malé šoférske - je to tam legálne.

Zaplatili sme a výborne najedení pokračovali v ceste smer mesto Banja Luka. Do Banji Luky, druhého najväčšieho mesta krajiny, vedie od hraníc jedna z nie mnohých diaľnic krajiny. Funguje podobne ako v Chorvátsku, mýto sa platí na mýtnych bránach. Po asi 30 km sme došli do Banji Luky a mestom iba prefrčali. Necelých 70 km údolím je jedna vyhliadková jazda. Mali sme krásne počasie, slnko už bolo nižšie a tak farby stromov, oblohy a vody v rieke boli príjemne mäkké a teplé.

Cesta sa kľukatila popri rieke, občas skalnaté tunely, mosty. V jednej časti sme vystúpili až hore na rímsu údolia. Tesne pred mestom Jajce, sme pri ceste natrafili na zaujímavú betónovú novostavbu Kostola sv. Jána Krstiteľa v Podmilačje. Po niekoľkých ďalších kilometroch sme dorazili do cieľa dnešného dňa, mesta Jajce. Mestečko s približne 11000 obyvateľmi leží v peknom zelenom údolí na sútoku riek Pliva a Vrbas.

Dominantou mesta sú pozostatky starého hradu na kopci v centre mesta a samozrejme nádherný vodopád na rieke Pliva priamo v meste. Jajce bolo založené v 14. O pol ôsmej večer sme zaparkovali pred našim apartmánom a zvítali sa s milou domácou Vesnou. Vesna je učiteľka dejepisu a tak nám hneď ako nás ubytovala v apartmáne, v krátkosti porozprávala niečo o meste. Vybalili sme pakšamenty a trochu sa dali dokopy.

Príjemné mestečko Jajce

Ak by som mal mestečko Jajce zhodnotiť jediným slovom, použil by som slovo príjemné. Obzvlášť spolu s priam až ideálnym letným večerom. Za necelú hodinku sme si prešli kompaktným centrom, ktoré pozostáva v podstate len z jednej ulice s početnými kaviarňami, cukrárňami a zmrzlinárňami. Na terasách podnikov bolo plno, všade strapce ľudí a bolo živo. Z hlavnej ulice sme cez pekný most s kvetinovou výzdobou prešli k vodopádu.

Vyspatí do ružova sme sa ráno nemali kam náhliť. V pláne sme mali najprv vybaviť raňajky, potom pozrieť hrad na kopci a zgúľať sa do mesta k vodopádom. Peknou starou uličkou sme sa vybrali hore na hrad. Deti vstupné platiť nemuseli, my s Katkou áno, ale ceny boli symbolické. Z hradu je pekný kruhový výhľad na celé mesto a okolité kopce. Okrem nás tam boli už iba dve rodinky, inak nikto. Späť do centra sme sa vrátili z inej strany, okolo mestského múzea a ruiny stredovekého Kostola sv.

Na osvieženie sme si dali zmrzlinu, zmrzlináreň som vybral ja. A bola to asi najhoršia zmrzlina za posledných x rokov čo sme mali. Fakt otras, svoju som ani nedojedol, išla do koša. Aspoň sme posedeli na moste ponad Plivu. Pri vodopáde som opäť lietal s dronom a Katka s deťmi obehli stánky so suvenírmi. Slnko už riadne pripekalo a tak sme sa pred ním išli schovať do nášho apartmánu. Po obede sme sa vrátili na apartmán a zadelili si siestu.

Okolo štvrtej sme sadli do auta a vydali sa opáčiť 10 minút vzdialené Plivsko jazero. Je to sústava viacerých vodných plôch, ktoré sú zaujímavé tým, že sa z jedného jazera do druhého prelieva voda ponad travertínové terasy. Spolu s kulisou kopcov okolo a množstvom zelene, to vytvára doslova čarovné a nádherné prostredie. U nás by z toho bola prírodná rezervácia, tu na Balkáne si z toho urobili parádne prírodné kúpanie. Celú pravú stranu jazier lemuje cesta, hlavne zo začiatku dosť zaprataná autami. My sme sa presunuli trochu ďalej a odparkovali.

Pár metrov od cesty bolo ďalšie lákadlo, ktorým sú staré drevené mlyny. Mlyny sú zaujímavé tým, že sú postavené na už spomínanom travertínovom podklade, stoja na drevených koloch. Trochu sme sa okolo poprechádzali a keď sme natrafili na nový a bezpečne vyzerajúci skokanský mostík do vody, deti sa vyzliekli do plaviek a hybaj skákať do vody. Ja som opäť trochu lietal s dronom. Keď mali decká dosť, preplávali na druhú stranu jazera k pláži a tam sme sa stretli. Tiež som sa dal do plaviek a vliezol do vody.

Ako inak, na raňajky sme si dali burek, s Katkou sme si rozdelili na polovicu jeden syrový a druhý špenátový. Deti dostali šišky. Pobalili sme sa, naložili auto, rozlúčili s domácou pani a opustili toto milé návykovo-relaxačné mestečko. Mali sme však ešte jeden rest a to tzv. Chodník lásky. Nachádza sa na Plivskom jazere, ale hneď na začiatku.

Ako som už spomínal, voda sa z jazera do ďalšieho prelieva mnohými potôčikmi a mini vodopádikmi po travertínových terasách/kaskádach. Chodník lásky je drevená konštrukcia práve ponad jednu takúto kaskádu. Skôr ako sme k nemu došli, pomotali sme sa v tieni pod stromami pri vode. Čakala nás hodinu a necelých 60 kilometrov dlhá cesta k starému partizánskemu vlaku, ktorý stojí na koľajnici odstavený pri ceste a len si tak hrdzavie a zarastá náletovými drevinami.

Táto časť Bosny a Hercegoviny je riedko obývaná, zalesnená, hornatá, v údoliach zelené lúky a polia. Občas nejaká rieka. Cesty sú celkom dobré, kľukaté a kto rád jazdí, príde si na svoje. Stále je kam pozerať, naozaj krajina je veľmi pekná. Ale hlavne tu absentuje hustá premávka. Pri vláčiku sme to odstavili, urobil som jednu fotku a slnko sa ako na povel schovalo za mraky.

Po asi polhodine jazdy sme zostúpili z kopcov a došli na veľkú otvorenú pláň. Tá je naozaj neobyčajná - nachádzajú sa na nej stovky kráterov prírodného pôvodu. Zhora pri pohľade cez Google Maps, to vyzerá doslova ako po bombardovaní. Táto oblasť nemá oficiálny názov, ja som si ju interne nazval Krajina kráterov. Asfalt skončil a začala pravá bosenská šotolina - kamenistá a prašná cesta. Zastavili sme sa pri Kostole sv. Petra a Pavla. Stojí tam osamotený v krajine a je ho vidieť z diaľky. Urobili sme narýchlo pár fotiek a išli ďalej, lietali tam obrovské ovady, veľké ako naše sršne.

Po šotolinke sme sa presunuli ďalej a našli si pekný úsek s krátermi. Katka si sadla za volant a ja som s dronom lietal a pritom natočil naše auto. Potom som trochu polietal ponad krátery. Ovadosršne chvalabohu dali pokoj. Krajina kráterov je veľmi zvláštna a všeobecne sa o nej nevie, takmer nikto tam nechodí. Sebecky poviem, že to je takto dobre. Sám vojak v poli

Nasledovali ďalšie desiatky kilometrov šotolinou, krátery pomaly skončili a opäť sa ráz krajiny zmenil na kopcovitú a zalesnenú. A opäť sa budem opakovať - veľmi peknú. Každému kto rád šoféruje a má auto čo niečo znesie, túto oblasť veľmi doporučujem. Bolo už popoludní a hlad sa ozýval stále viac. Do cesty nám ako na zavolanie vstúpilo mestečko Drvar.

Jaskyňu v minulosti plánovali oficiálne sprístupniť. Dosť sa tam investovalo - prístupová cesta je asfaltka, dolu k jaskyni vedú betónové schody, vnútri sú urobené chodníky, tiež z betónu. Drevené mostíky a schody v samotnej jaskyni už pomaly dožívajú, sú zničené, zhnité a polámané. Posledné dva kilometre prístupovej cesty vedú lesom po naozaj úzkej ceste, z oboch strán auto švihajú konáre kríkov. Ak by išlo niečo oproti, tak dosť smola, nasledovalo by zdĺhavé a náročné cúvanie.

Odparkovali sme auto na provizórnom parkovisku. Jaskyňa je parádna, naozaj dosť veľká a veľmi sa nám to tam páčilo. Na Balkán jazdí dosť českých dobrodruhov Táto anglická sufražetka v jaskyni ukryla počas srbsko-tureckých vojen v 19. Cestou z jaskyne k autu hore po schodoch, pocitovo rástla teplota doslova každým schodom. Mikiny museli hneď dole. Sadli sme do auta a vydali sa na posledný dnešný úsek, približne hodinu vzdialenú dedinku Martin Brod v Národnom parku Una.

Viackrát sme cestou stáli, dokonca som si raz aj trochu polietal s dronom, ale končila mi baterka a tak z toho nakoniec nič nebolo. O piatej podvečer sme dorazili do nášho dnešného cieľa, do dedinky Martin Brod a pred reštauráciu s ubytovaním Zore. Keď som 5 dní dozadu riešil kde budeme na výlete spať, v tejto oblasti Bosny a Hercegoviny mi Booking nič neponúkol . Sadol som si ku Google Maps a kurzorom hľadal nejaké ubytovania. Natrafil som na Zore, ale okrem bosnianskeho telefónneho čísla tam iný kontakt nemali.

Napísal som im SMS, že vtedy a vtedy chceme prísť, sme rodina s dvomi deťmi a že chceme u nich prespať, ideálne aj s raňajkami. Odpísali mi, že to za 20,-€ na osobu možné je. Pod reštauráciou je malé parkovisko - neďaleko sú miestne vodopády a ľudia tak musia auto odparkovať práve tu. Okolo sliepok sme vybehli hore do reštaurácie a našli personál v družnej debate. Ukázal som im SMS komunikáciu v mobile a opýtal sa, či je to ok. Áno, ok pritakali. Zišli sme do auta po batožinu a vtom začalo pršať.

Vyčasilo sa a bola by škoda premrhať takýto pekný večer sedením na pive. Vybrali sme sa s Katkou pozrieť neďaleké malé vodopády a neskôr aj veľký vodopád. Naša ubytko-reštaurácia ležala strategicky asi 200 metrov od mosta ponad rieku Una. Mostom sa pár rokov dozadu dalo prejsť aj autom, ale vzmáhajúci sa turizmus a nezbední vodiči sa zaslúžili o to, že most bol zatarasený a už je určený iba pre peších.

Prešli sme k mostu, urobili pár fotiek a pokračovali ďalej cestou pomedzi domčeky. Za prvou zatáčkou nás privítal malý vodopád. Je to fakt pekné a hlavne sa mi páči, že okolo stoja klasické domy a ľudia v nich bývajú. Len im doslova pod oknami tečie riečka a padá vodopádik. Tu jedna babka predáva z dvora šišky s džemom a čokoládou, tu ďalšia babka domáce ovocie, tu sa dá kúpiť rakija, tu altánok kde sa dá posedieť. Vrátili sme sa späť cez most a namierili si to k hlavnej atrakcii dedinky Martin Brod - k veľkému vodopádu.

Donedávna bol prístupný voľne, teraz je na začiatku chodníčka k vodopádu drevená búdka a v nej sa platí vstupné 5 mariek na osobu. Tete čo tam sedela ukazujem, že tu vedľa v Zore bývame, či musíme platiť, ale že zajtra pôjdeme ráno aj s deťmi a to už zaplatím. Jasné, no problema a pustila nás. Nemám problém s platením za niečo, čo sa platiť má, ale zas nechce sa mi platiť 2x za to isté behom de facto necelých 24 hodín. Došli sme k vodopádu a fakt to za to stálo. Ani si nepamätám, kedy a či vôbec sme zažili za jediný deň toľko pekných a pritom úplne odlišných vecí. Ráno Chodník lásky, potom hrdzavý vláčik, krajinu kráterov, parádnu jaskyňu a teraz toto.

Do toho skvelé jedlo, milí ľudia, takmer žiadni turisti, ľudové ceny. Opäť sme si sadli na terasu našej reštaurácie a objednali si večeru. Ja som sa tešil na pstruha (neďaleko ich lovia) a konečne som si ho aj dal. S deťmi sme vyrazili rovnako ako večer predtým sami s Katkou - najprv k malému vodopádu. Odtiaľ sme sa vrátili späť k odbočke na veľký vodopád. Martin chodník na vyhliadke oficiálne končí, ale ďalej pokračuje neoficiálny chodník až k železničnému mostu dolu cez rieku.

Terén bol celý čas celkom ok, len posledných asi 150 metrov bolo dosť strmých smerom dolu, ale všetko dobre dopadlo. Z lesa sme vyliezli doslova takmer na moste. Železničná trať údolím rieky Una je odstavená, vlaky po nej nepremávajú. Trať vychádza z tunela priamo na most a z mosta na opačnej strane vedie opäť do ďalšieho tunela. Rovnobežne s železničným mostom je postavený provizórny most balkánskeho štýlu pre autá a peších. Práve keď sme vyšli z lesa, prešiel po moste starý Golf.

V Zore baby skočili na WC, definitívne sme otočili list a vydali sa ďalej. Google Maps ma navigovali na podozrivo blízky hraničný prechod. 200 kilometrov nie je veľa, ale cestami ako sme išli my, to trvalo dosť dlho. Dosť nás prekvapilo, že dediny na chorvátskej strane a celkovo aj cesty a okolie vyzeralo horšie a chudobnejšie ako v Bosne a Hercegovine. Povedal by som to tak, že v Bosne a Hercegovine ľudia na vidieku stále žijú, starajú sa a udržiavajú to. Neviem už kde presne sme to stáli, ale bol čas obeda a boli sme hladní. Natrafili sme vo väčšej chorvátskej dedine na sympatickú reštauráciu pri ceste.

O štvrtej poobede sme dorazili do Privlaky na náš apartmán. Nest Accommodation bola dosť drahá, ale perfektná trefa do čierneho. Uvedomujem si, že sa tu dosť často rozplývam priam až v superlatívoch a je to už asi otravné, ale inak sa nedá ani v tomto prípade. Ja mám na dovolenku v Chorvátsku svoj názor a ani teraz som ho príliš nezmenil. ALE - toto ubytovanie znesie aj tie najprísnejšie nároky aj nadpriemerne náročného dovolenkára. Celý komplex je premyslený do detailu. Od parkovania, cez členenie areálu, nádhernú kvitnúcu záhradu, mnoho, naozaj mnoho tieňa, dostatok ležadiel, slnečníkov. Rôzne kútiky kde sa dá zašiť.

Bazén jednoducho dokonalý - 19 metrov (to je na Chorvátsko absolútny luxus), čistý a super udržiavaný. Jacuzzi k dispozícii. Samotný apartmán sme mali s obývačkou + dve spálne a balkón. Veľmi pekný, čistý a tiež výborne vybavený. Večer sme sa prešli k asi 12 minút vzdialenej „mestskej“ pláži v Privlake. Okrem zábavnej fretky na vôdzke (patriaca slovenskej rodinke), tu nič nestálo za pozornosť a tak sme sa po chvíli vydali na cestu späť, keď tu zrazu niečo v kríkoch pri ceste zašuchotalo. Aha, korytnačka.

Výhodou Privlaky je, že hneď v... Vybavenie objektu (hotela, rezidencie): V blízkosti apartmánov sme mali bazén. Ten bol super, s vírivkami a triskami na masáž tela. A takisto mal detskú časť, kde sa mohli vyšantiť aj tie najmenšie deti. Pri bazéne bolo dostatok lehátok, vždy sme našli voľné miesto. Vybavenie izby (apartmánu): Mali sme 7 lôžkový apartmán, s dvomi kúpelňami, čo veľmi oceňujem pri početnejšej rodine. Klimatizácia bola aj dolu aj na poschodí,kde boli dve izby a jedna kúpelňa. Vybavenie kuchyne bolo o niečo slabšie, ale v konečnom dôsledku postačilo nám.

Pláž bola čistá, more príjemné teplé, teplejšie ako voda v bazéne pri apartmáne. Na pláži sme mali objednaný plážový servis, ktorý zahŕňal 2 lehatká a slnečník. Varili sme si sami na apartmáne. Podľa môjho názoru poloha je úplne perfektná ak nechcete dovolenku len ležať ale ísť si ráno zabehať do lesa Ktorý je hneď vedľa hotela.

Apartmán trochu menší. Blízko na pláž. Na rozkladacej pohovke v obývacej izbe sa nedalo spať - prevracala sa, museli sme vypodloziť. V kuchyni chýba vareška na miešanie jedla a bolo by dobre doplniť ešte jednu naberačku. Všetko ok. Jedine nám chýbal hrniec, v kuchyni bol iba 1 malý a 1 veľký. Apartmán na prvom poschodí. Kuchyňa s plynovým sporákom a vybavenie, mikrovlnka, televízor, stôl so stoličkami, gauč. Balkón so stolom a stoličkami, sušič na prádlo.

2 izby na spanie, jednej je manželská posteľ a stolíky, skriňa, stolička, vešiak za dverami. Pláž piesočnatá, udržiavaná, more čisté a teplé. Blízko dva bary s občerstvením. Wc a sprchy. V blízkosti ubytovania rôzne reštaurácie, bary, zmrzlina... Gauč úzky a vyležaný. Všetko základné čo sme potrebovali apartmán obsahoval. Výborná poloha na pláž je to kúsok ak máte vlastne slnečníky. Super veľký apartmán, dve WC, kúpeľne, práčka, sprchy ale malý balkón s výhľadom na parkovisko a trocha na pešie korzo, prasknuté okno v spálni s manželskou posteľou, boli sme tam ôsmi... Ešte jeden by sa tam vyspal...

Čistá, vyhradené miesta na fajčenie, na škodu bolo ze sme mali len jeden plážový servis v cene pri ôsmich ľuďoch... Lunapark výborný, boli sme dvakrát, trhy dosť veľký výber všetkého možného, boli sme aj na výletoch, Caorle, Lignano, Portogruaro.. Bella Napoli, výborná pizzeria, super personál, aj sama majiteľka sa s vami rozprávala.. Caorle je vzdialené od SR 800km, čo nie je tak ďaleko, aby sme nevyužili cestovanie svojim vlastným autom.

Tabuľka: Príklady nedostatkov zistených pri kontrolách cukrární

tags: #zmrzlina #Nové #Zámky #korzo #recenzie

Populárne príspevky:

• Tipy na skladovanie langošov
• Ako pripraviť Hovädzí Flank Steak
• Rýchly recept na sušienky
• Ľadový šalát s uhorkou: Vyskúšajte tento recept
• Tradičné slovenské jelítka