Klasický mor ošípaných a bezpečnosť mäsa na Slovensku

Článok sa zaoberá problematikou predaja mäsa, ktoré by mohlo byť kontaminované vírusom klasického moru ošípaných. Cieľom je informovať verejnosť o legislatívnych opatreniach, postupoch pri podozrení na nákazu a krokoch, ktoré sa podnikajú na zamedzenie šírenia tejto nebezpečnej choroby. Dôraz sa kladie na prevenciu a ochranu zdravia zvierat a ľudí.

Legislatívny rámec tlmenia klasického moru ošípaných

Základným právnym predpisom v tejto oblasti je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2003 Z. z. z 9. júla 2003 o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných, ktoré transponuje smernicu Rady Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Toto nariadenie definuje minimálne opatrenia, ktoré sa musia prijať na tlmenie klasického moru ošípaných.

Kľúčové definície

Pre správne pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Ošípaná: každé zviera čeľade Suidae, vrátane diviačej zveri.
• Diviak: ošípaná, ktorá nie je držaná alebo chovaná v chove.
• Chov: poľnohospodársky alebo iný pozemok s budovami, kde sú ošípané trvalo alebo dočasne držané alebo chované. Výnimkou sú bitúnky, dopravné prostriedky a oplotené oblasti pre diviaky, ktoré spĺňajú špecifické podmienky.
• Ošípaná podozrivá z nakazenia: živá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ktoré vykazujú klinické príznaky alebo postmortálne zmeny, ktoré naznačujú možnú prítomnosť klasického moru ošípaných.
• Prípad klasického moru ošípaných: ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, u ktorej boli úradne potvrdené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny klasického moru ošípaných.

Ohlasovanie a opatrenia pri podozrení na výskyt klasického moru ošípaných

Povinnosť hlásenia

Vlastník, držiteľ zvieraťa alebo iná osoba oprávnená disponovať so zvieratami alebo produktmi živočíšneho pôvodu je povinná bezodkladne hlásiť príslušnému orgánu každé podozrenie na klasický mor ošípaných. Ak sa potvrdí výskyt klasického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár je povinný oznámiť túto skutočnosť Európskej komisii a ostatným členským štátom.

Opatrenia v chove pri podozrení

Ak sa v chove nachádza ošípaná podozrivá z nákazy, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti choroby. Nariadené sú nasledovné opatrenia:

• Súpis ošípaných a zistenie počtu uhynutých, chorých alebo pravdepodobne nakazených zvierat.
• Umiestnenie ošípaných v chove v izolácii.
• Zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu, prípadne obmedzenie premiestňovania iných druhov zvierat.
• Zákaz premiestňovania tiel ošípaných, mäsa, produktov, spermy, vajíčok, embryí, krmív, nástrojov, materiálov alebo odpadu, ktoré by mohli prenášať vírus.
• Obmedzenie vstupu a výstupu osôb a vozidiel do chovu.
• Použitie dezinfekčných prostriedkov pri vstupe a výstupe z budov.
• Vykonanie epizootologického šetrenia.

V prípade, že si to epidemiologická situácia vyžaduje, môže príslušný orgán nariadiť usmrtenie ošípaných podozrivých z nákazy a vymedziť dočasné pásmo kontroly okolo chovu.

Opatrenia pri potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove

Po potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove, príslušný orgán nariadi okrem už zavedených opatrení aj:

• Usmrtenie všetkých ošípaných v chove pod úradným dozorom spôsobom, ktorý zabráni šíreniu vírusu.
• Odber vzoriek od usmrcovaných ošípaných na zistenie spôsobu zavlečenia vírusu do chovu.
• Spracovanie tiel uhynutých alebo usmrtených ošípaných pod úradným dozorom.
• Vysledovanie a spracovanie mäsa ošípaných pochádzajúcich z chovu a zabitých v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby a zavedením úradných opatrení.
• Vysledovanie a zničenie spermy, vajíčok a embryí ošípaných odobratých z chovu v rizikovom období.
• Ošetrenie kontaminovaných materiálov a odpadov spôsobom, ktorý zabezpečí zničenie vírusu.
• Vyčistenie a dezinfekciu budov, vozidiel a vybavenia, ktoré mohli byť kontaminované.
• Identifikáciu genetického typu izolovaného vírusu.
• Vykonanie epizootologického šetrenia.

Výnimky z opatrení

Príslušný orgán môže upustiť od nariadenia usmrtenia ošípaných a zničenia spermy, vajíčok a embryí, ak bolo ohnisko potvrdené v laboratóriu, zoologickej záhrade, safari parku alebo oplotenej oblasti, kde sú ošípané držané na vedecké účely alebo na účely spojené s uchovaním druhu alebo uchovaním zriedkavého plemena.

Opatrenia v chovoch s viacerými výrobnými prevádzkarňami

Ak sa potvrdí prítomnosť klasického moru ošípaných v chovoch, ktoré pozostávajú z viacerých samostatných výrobných prevádzkarní, príslušný orgán môže udeliť výnimku z usmrtenia zdravých ošípaných v tých prevádzkárňach, kde sa chovajú zdravé ošípané, ak sú splnené prísne podmienky oddelenia týchto prevádzkarní. Medzi tieto podmienky patrí stavebné oddelenie, samostatné sklady, dezinfekčné zariadenia, ošetrovací personál a vylúčenie vzájomnej výmeny techniky a premiestňovania zvierat, produktov, krmív a iných vecí.

Opatrenia v kontaktných chovoch

Chovy sa označujú ako kontaktné, ak epizootologické šetrenie zistí, že klasický mor ošípaných mohol byť zavlečený z iných chovov alebo do iných chovov. V týchto chovoch sa uplatňujú opatrenia ako pri podozrení na nákazu, až kým sa prítomnosť klasického moru ošípaných úradne nevylúči.

Epizootologické šetrenie

Epizootologické šetrenie je kľúčové pre zistenie pôvodu a šírenia nákazy. Vykonáva sa pomocou dotazníkov a zahŕňa:

• Zistenie doby, počas ktorej sa mohol vírus v chove vyskytovať.
• Zistenie možného pôvodu nákazy a identifikáciu ďalších chovov, ktoré sa mohli nakaziť.
• Zistenie pohybu osôb, vozidiel, ošípaných, ich tiel, spermy, mäsa alebo materiálov, ktoré mohli preniesť vírus.

Na základe výsledkov epizootologického šetrenia sa informuje Európska komisia a dotknuté členské štáty o možnom rozšírení nákazy.

Vymedzenie ochranného pásma a pásma dohľadu

Po potvrdení diagnózy klasického moru ošípaných sa bezodkladne vymedzí ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre a pásmo dohľadu s polomerom najmenej desať kilometrov okolo ohniska nákazy. V týchto pásmach sa vykonávajú nasledovné opatrenia:

• Súpis chovov a veterinárne inšpekcie s klinickým vyšetrením ošípaných a kontrolou registra zvierat.
• Zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy schválenej príslušným orgánom.
• Čistenie, dezinfekcia a ošetrenie dopravných prostriedkov a vybavenia.
• Zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu.
• Bezodkladné hlásenie uhynutých alebo chorých ošípaných.
• Zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané 30 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov.

Príklady opatrení v Handlovej počas pandémie COVID-19

Vzhľadom na súčasnú situáciu s pandémiou COVID-19 je dôležité sledovať aktuálne informácie a opatrenia, ktoré vydávajú príslušné orgány. Napríklad, mesto Handlová pravidelne informuje o nariadeniach štátu a opatreniach mesta prijatých proti šíreniu COVID-19 prostredníctvom krízového štábu. Medzi opatrenia patrí obmedzenie slobody pohybu a pobytu, zákaz vychádzania, zatvorenie niektorých prevádzok a zavedenie hygienických opatrení.

Príklady opatrení v Handlovej:

• Zákaz vychádzania v určitom období.
• Uzavretie predajní vína, cukroviniek a kaviarní (s výnimkou internetového predaja).
• Zrušenie tržníc a farmárskych trhov.
• Prevádzkovanie Handlovskej linky podpory pre seniorov.
• Zabezpečenie dezinfekcie a hygienických opatrení pri doručovaní rozhodnutí.
• Skrátenie úradných hodín klientskych centier.
• Rozšírenie okruhu otvorených prevádzok a vyčlenenie času predaja pre seniorov.
• Umiestnenie veľkokapacitných kontajnerov na odpad z upratovania.
• Zabezpečenie dovozu obedového menu do domácností.
• Povinná izolácia v domácom prostredí po návrate zo zahraničia.
• Pozastavenie distribúcie novín do domácností (dočasne).
• Meranie telesnej teploty pri vstupe do nemocnice.
• Zákaz vstupu na pošty bez ochranných rúšok.
• Zintenzívnenie dezinfekcie v prostriedkoch verejnej dopravy.
• Uzavretie zberného dvora.
• Premávanie mestskej hromadnej dopravy v sobotnom režime počas pracovných dní.

Tieto opatrenia sú zamerané na minimalizáciu rizika šírenia vírusu COVID-19 a ochranu zdravia obyvateľov.

Ako zistíte, či nemáte na tanieri brazílsky kurací plátok?

„Spotrebitelia, pýtajte sa, odkiaľ pochádza mäso, ktoré vám servírujú v reštauráciách, na tieto informácie máte plné právo,“ vyzvala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Preverili sme to priamo v reštauráciách. U čašníkov sme po výzve ministerky zisťovali, či nám vedia preukázať pôvod mäsa. Boli sme tiež zvedaví, či sa na to ľudia pýtajú.

• Zbrojnica, Halič: Len slovenskí veľkododávatelia. Mäso objednávajú od veľkododávateľov z Nového Mesta nad Váhom, zo Žiliny, z Lučenca. „Mäso nikdy nenakupujeme z obchodných reťazcov. Máme povolenie aj na mäso z Brazílie a vieme sa preukázať aj dokladmi o neškodnosti mäsa,“ hovorí vedúca prevádzkarka Zuzana Uhrinová. Kontrolovali šarže kuracieho mäsa, balenie a všetko bolo v poriadku. „Na deň učiteľov si učitelia ako zákazníci vyslovene žiadali doklad, odkiaľ máme mäso a my sme sa im priamo pred konzumáciou preukázali,“ dodala Uhrinová.
• Erika, Rančík, Bratislava: Len slovenské výrobky. „Mäso máme výlučne zo Slovenska, používame len slovenské výrobky. Zákazníci sa nás vôbec nepýtajú, odkiaľ mäso máme.“
• Martina, penzión Bock, Banská Bystrica: Všetko je slovenské. Čašníčka zostala po našej požiadavke mierne prekvapená, ale asi po piatich minútach prišla s faktúrou, na ktorej mala zoznam zakúpeného mäsa. „Všetko je slovenské,“ ukázala na papier, ktorý to dokazoval.
• Motorest Halier, okres Lučenec: Len z kontrolovaných miest. Podľa personálu majú zákazníci právo na to, aby sa opýtali pred objednaním jedla, odkiaľ pochádza mäso. „Objednávame mäso z miest kontrolovaných veterinármi a aj okresnými hygienikmi, k čomu máme aj písomné podklady a potvrdenia,“ povedali nám v Motoreste Halier pri Lučenci. Zákazníci sa nás vôbec nepýtajú, odkiaľ mäso dovážame. Asi ich to veľmi nezaujíma, podstatné je, že im chutí.“
• Jedáleň Stop, Banská Bystrica: Mrazené mäso zo Slovenska. Obsluhujúca pracovníčka sa nás opýtala, čo si dáme. „Bravčový alebo kurací rezeň. Predtým by sme však chceli vedieť, odkiaľ mäso, ktoré ponúkate, pochádza,“ odvetili sme. Hneď nato však išla ochotne do kuchyne a o chvíľu sa vrátila s tým, že mäso je slovenské. Bez problémov išla vytiahnuť z mrazničky dve balenia s etiketami, ktoré hovorili o tom, že mäso naozaj pochádza zo Slovenska.

Ak kuracie, tak len čerstvé, nie mrazené!

Kuchár Štefan Samuel (32) z reštaurácie Lochness v bratislavskom Starom Meste tvrdí, že z brazílskeho mäsa by nevaril. „Keď si zoberiete brazílske kuracie, dvakrát po ňom klepnete a mäso sa roztrhne. Je najlacnejšie, pretože dodávatelia to kupujú na tony a majú nízke ceny. Ani brazílske hovädzie mäso neuznávam. Ideálne hovädzie mäsá sú z Írska alebo Nemecka. Rozdiel je aj vo farbe, brazílske je bledšie, nie je dostatočne vyzreté a nemá chuť, akú má mať,“ tvrdí šéfkuchár. Za najlepšie kuracie považuje čerstvé mäso zo Slovenska.

Mäso z chorých poľských zvierat sa dostalo aj na Slovensko

Štátna veterinárna a potravinová správa dostala upozornenie na podozrivé mäso cez Systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov. Už v utorok začala kontrolu chladeného a zmrazeného mäsa. Preverili miesta určenia zásielok, veľkoobchod i maloobchod, aj ambulantný predaj.

Už v stredu večer potvrdili, že nakazené hovädzie mäso z Poľska dodali do troch slovenských prevádzok: Cimbaľak Bardejov, Marek Kažimír - MK FOOD Gaboltov a Ladislav Čabai Bidovce. Takmer tristo kilogramov mäsa z chorého hovädzieho dobytka z Poľska distribuovali do reštaurácií a škôl po Slovensku. Včera to potvrdil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Išlo o gulášové mäso, čiže odrezky a podobné druhy. „Veľmi ma mrzí, že to išlo do verejného stravovania. Najmä, že je tam citlivá skupina detí, ktorá toto mäso konzumovala,“ uviedol.

Ministerstvo školstva upozornilo, že zabezpečovanie potravín pre školy je v kompetencii vedúcej školskej jedálne, riaditeľa a zriaďovateľa školy.

Prevádzky, kam sa dostalo mäso z poľského bitúnku

• Bidovce: V dedine neďaleko Košíc mal s poľským mäsom obchodovať Ladislav Čabai. Riaditeľka školy Marta Kucharčíková potvrdila, že brali od Ladislava Čabaia mäso, ale dnešným dňom sme dodávku pozastavili.
• Bardejov: Najväčšou prevádzkou, kam sa dostalo mäso z poľského bitúnku, má byť Mäsovýroba Cimbaľak z Bardejova. Majiteľ Juraj Cimbaľak tvrdí, že so spomínaným bitúnkom nikdy neobchodoval.
• Gaboltov: Marek Kažimír, majiteľ firmy MK FOOD z Gaboltova v okrese Bardejov, kupoval mäso od poľského producenta a predával ho do slovenských reštaurácií.

Čo hovorí ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná je rada, že na Slovensku boli kontroly, hoci poľské orgány informovali, že ich mäso sa nevyváža do členských krajín. „Spotrebiteľom odporúčam zastaviť konzumáciu poľskej hovädziny vzhľadom na to, že dôveryhodnosť poľských veterinárnych úradov je zdiskreditovaná,“ podotkla. Podľa ministerky sa mäso z inkriminovaného bitúnka dostalo do deviatich krajín Európskej únie. Okrem Slovenska aj do Maďarska, Estónska, Fínska, Francúzska, Litvy, Portugalska, Rumunska, Španielska a Švédska.

Poliaci oznámili ďalšie dodávky nebezpečného mäsa

Európska komisia upozornila cez Systém rýchleho varovania na ďalších 6 subjektov, ktoré na Slovensko doviezli hovädzie mäso z rizikových poľských prevádzkarní. Tieto informácie nahlásili poľské kontrolné orgány, ktoré pokračujú v kontrolách. Ide o prevádzky:

• Marta Ivanova, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín,
• Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa,
• Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa,
• Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa,
• Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15,
• Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa.

Slovenskí potravinoví inšpektori už v prevádzkach realizujú kontroly. Situáciu naďalej monitorujeme.

Kupujete mäso z overených slovenských chovov?

Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Inkubačnú doba vírusu je 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutiny, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie.

Ako sa vírus prenáša? Priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami.

Môže sa človek nakaziť slintačkou a krívačkou? Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa môže vírusom nakaziť aj človek v závislosti od kondície jeho imunitného systému.

Môže mať človek zdravotný problém ak by vypil mlieko od kravy nakazenej slintačkou a krívačkou? Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko. Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, mrazenie prežije.

Richard Takáč podá trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o slintačke a krívačke

Minister pôdohospodárstva zo Smeru kritizuje SaS za zavádzajúce vyjadrenia o zakopávaní zvierat pri Leviciach.

Polícia informovala, že nevedie trestné stíhanie pre zakopávanie zvierat pri Leviciach v čase slintačky a krívačky, ako tvrdila poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková. Stíhanie pre trestný čin šírenia nákazlivej choroby sa týka prevozu uhynutých zvierat do kafilérie.

Chovatelia ošípaných upozorňujú na pretrvávajúce problémy aj po uvoľnení obmedzení súvisiacich s nákazou slintačky a krívačky

Dopyt najmä po odstavčatách - mláďatách po odstavení, je stále slabší ako pred vypuknutím nákazy.

Pomoc pre farmy zasiahnuté slintačkou je zatiaľ menšia, ako vláda sľubovala. Dostanú peniaze na nové zvieratá, no nemajú isté kompenzácie za ušlé zisky z mlieka a mäsa.

Peter Pellegrini vyhlásil, že Slovensko zvládlo boj so slintačkou a krívačkou výborne

Podľa prezidenta to konštatujú aj medzinárodne inštitúcie vrátane eurokomisie. Drobnochovateľov už odškodnili, čoskoro vyhlásia výzvy aj pre väčšie farmy, tvrdí minister Richard Takáč.

Prehľad opatrení proti slintačke a krívačke na Slovensku

tags: #zoznam #miest #nakazene #mäso

Populárne príspevky:

• Lahodné cookies a sušienky
• Kulinársky poklad Gemera
• Kvetinová torta: Sprievodca
• Tipy na varenie s niťou
• Príčiny grckania u dojčiat