Pestovanie ačokče, kríženej uhorky a papriky: Tipy a triky pre bohatú úrodu

V júli sa už každý pestovateľ teší z dozrievajúcej úrody obľúbenej plodovej zeleniny, hlavne z rajčiakov, paprík a uhoriek. Ak však chcete z týchto plodín získať maximum, treba im aj naďalej dopriať dostatok pozornosti. Držte sa našich tipov a neoľutujete.

Hoci by sa mohlo zdať, že pestovanie plodovej zeleniny je pomerne náročné, stačí len trochu snahy a očakávaný výsledok sa dostaví. Niektorých pestovateľov odrádza potreba predpestovania priesad a ich následné vysádzanie na hriadky, ale aj toto viete elegantne a bez námahy vyriešiť kúpou už hotových rastlín na miestnom trhu. Každopádne v aktuálnom, júlovom termíne už máte tieto úkony za sebou a rajčiaky i papriky sa prehýbajú pod ťarchou úrody.

Pre plodovú zeleninu je úspech alfou a omegou. Treba však vedieť aj to, ako vodu rastlinám správne dodať, aby ju nielen naplno využili, no hlavne aby im kvapky na listoch nespôsobili problémy. Najlepším spôsobom je zavlažovať rastliny priamo ku koreňom, aby listy zostali suché.

Uhorky a papriky majú plytší koreňový systém, preto potrebujú pravidelné zalievanie v kratších intervaloch a menších dávkach vody. Rajčiaky, naopak, vyžadujú viac vody vo väčších časových odstupoch. Zabudnite preto na uniformné každovečerné zalievanie hriadok hadicou s rozprašovačom.

Rovnako je úplné tabu zalievanie akýchkoľvek rastlín na pravé poludnie. Ak máte takú možnosť, polievajte skoro ráno, čím najlepšie predídete výskytu plesní, pretože prípadné ovlhčenie listov rýchlo vyschne.

Hnojenie plodovej zeleniny

Je ďalším dôležitým aspektom pri pestovaní plodovej zeleniny. Tieto rastliny potrebujú pre zdravý rast a bohatú úrodu pravidelný a správny prísun živín. Na podporu kvitnutia, tvorby a následne dozrievania plodov ich preto treba aj naďalej pravidelne zásobiť dobre prijateľnými živinami, napríklad prostredníctvom hnojivovej zálievky v 2-týždňových intervaloch.

Správne hnojivo s obsahom vhodných živín a mikroelementov musí zodpovedať aktuálnej fáze ich rastu. Tak napríklad hnojivo s vyšším obsahom dusíka podporuje tvorbu zelenej hmoty, zatiaľ čo hnojivo s vyšším obsahom fosforu prispeje k nasadzovaniu nových kvetov a k lepšiemu dozrievanie plodov.

Nastielanie

Ide o užitočnú pestovateľskú techniku, ktorá udrží pôdu dlhšie vlhkú, zároveň primerane teplú a hlavne bez burín, čo teplomilným plodovým zeleninám úplne vyhovuje. A hoci sa nastielanie aj v našich podmienkach teší čoraz väčšej obľube, pri rajčiakoch býva stále pomerne raritné s výnimkou záhradkárov využívajúcich prírodné princípy starostlivosti o hriadky.

Rajčinám prospeje slama alebo tenšia vrstva pokosenej trávy (s tou treba zaobchádzať opatrne, aby nezačala hniť, no primerané množstvo, ktoré počas letných horúčav rýchlo preschne je v poriadku). Pri pestovaní paprík a baklažánov sa osvedčila čierna netkaná textília.

Uhorky nakladačky, tekvice, cukety, melóny či dyne sa často pestujú na čiernej záhradnej fólii alebo tiež na už spomínanej netkanej textílii. V prípade druhov s veľkým objemom listov to však nie je potrebné, lebo tieto rastliny rýchlo vytvoria uzavretý porast a samy si prekryjú plochu hriadky.

Pestovanie v skleníku

Pestovanie v skleníku sa oplatí vďaka tomu, že si sami stanovujete podmienky ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcem pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve chcem túto zeleninu pestovať, kedy je vhodné ju vysadiť.

Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť.

Uhorky v skleníku

Svieža chuť uhoriek sa nám spája s letom, grilovačkami a oddychom vonku. Šalátová uhorka sa sadí do predpripravenej pôdy, ktorá je obohatená o kompost či hnoj. Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru, preto by ste ich nemali sadiť na husto. Ideálne je zasadiť na 1 m² najviac 3 uhorky.

Uhorky potrebujú na svoj rast vysokú vlhkosť vzduchu. Počas horúcich letných dní sa môže ľahko stať, že im nebude dostačujúca zálievka z večera, či z rána. Dôležité je pri pestovaní odstraňovať suché listy či poškodené plody. Uhorky pestované v skleníku je taktiež potrebné chrániť pred spálením.

Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Taktiež neodporúčame sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky. Tie sú pri nich náchylnejšie na pleseň zemiakovú. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Slnečnica je do skleníka príliš veľká, no fazuľa či hrášok sa do skleníka pekne vojdú. Tá ochraňuje uhorky pred škodcami.

Paprika v skleníku

Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Kto by si doma nechcel vypestovať takýto zdravý zázrak? Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm.

Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m² sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a tým myslíme naozaj veľa. Paprika taktiež potrebuje teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast.

Neodporúčame pestovať spolu papriky a rajčiny. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.

Rajčiaky v skleníku

Medzi ďalšiu mimoriadne obľúbenú zeleninu, ktorú radi pestujeme v skleníkoch patrí práve paradajka. Predpestované priesady sadíme do skleníka cca koncom apríla. Dátum zasadenia sa musí odvíjať aj od vonkajších teplôt. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m², pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny.

Rajčiny si buď predpestujeme zo semienok alebo sadíme do zeme už hotové priesady. Pokiaľ ste si dopestovali priesady doma v skleníku, môžete ich zasadiť rovno do zeme. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina. Ako sme už spomínali aj predtým, paradajky v skleníku potrebujú dostatočné teplo, keďže sú to teplomilné rastliny.

Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor. Na prvý pohľad sa môže zdať, že paprika a paradajky potrebujú rovnaké podmienky.

Okrem toho sú rajčiny vyššie ako papriky.

Ďalšia zelenina v skleníku

Ďalšia rastlina vhodná na bežné dopestovanie v skleníku je reďkovka. Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Riadiť sa však zasa treba aj podľa počasia. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať. Polievame ich tak, aby neboli preliate, no taktiež nemôžu mať úplne suchú zem. Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop.

Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Šalát sa sadí do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo.

Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.

Ačokča - menej známa, ale chutná zelenina

Ačokča, u nás známejšia ako paprikouhorka, sa síce v našich záhradách vyskytuje iba zriedkavo, no má potenciál zaujať každého milovníka chutnej letnej zeleniny. V jej prospech hovorí jednoduché pestovanie a bohatá úroda plodov.

Ačokča (Cyclanthera pedata) pochádza z oblasti Strednej a Južnej Ameriky. V týchto krajinách dostala meno „stratená plodina Inkov“, „bolívijská uhorka“ či „mexická uhorka“. Je to popínavá rastlina, ktorá patrí do čeľade Cucurbitaceae - teda tej istej zeleninovej čeľade ako tekvice a uhorky. Pri svojom raste potrebuje dostatočne vysokú oporu alebo sieť. Ako vertikálna liana dokáže v správnych podmienkach narásť do výšky niekoľkých metrov a obrásť aj altánok alebo pergolu.

Viacerí záhradkári už majú skúsenosti s pestovaním atraktívnej zeleniny cyklantéry odnoženej, ktorú poznáme aj pod ľudovým názvom ačokča alebo mexická uhorka. Jej veľkou výhodou je, že v našich podmienkach ju nenapádajú škodce ani choroby a starostlivosť o ňu je minimálna.

Ako pestovať ačokču

Keďže je ačokča teplomilná plodina, v našich klimatických podmienkach sa predpestováva ako paprika vo fóliovníkoch alebo na okenných parapetoch. Na pestovanie vyžaduje slnečnú a teplú polohu s dostatkom vlahy, vhodné je použiť čiernu netkanú textíliu. Von ju vysádzame po 15. máji, keď už nehrozia prízemné mrazy. Všeobecne platí, že na miestach, kde sa darí melónom a uhorkám, je predpoklad, že sa bude dariť aj tejto zatiaľ menej známej zelenine.

Ačokča je pomerne náročná na živiny, preto základom jej úspešného pestovania je humózny, priepustný substrát. Neznáša pôdy ťažké a uľahnuté. Počas vegetácie ju môžeme prihnojovať prípravkami na plodovú zeleninu, pričom berieme do úvahy, že začína rodiť až v auguste.

Keď rastliny dosiahnu výšku 10 - 15 cm, vysádzame ich na stanovište približne na vzdialenosť 25 cm, na štvorcový meter asi štyri rastliny.Musíme si pripraviť aj oporu, podobne ako pri pestovaní uhoriek, a výhonky ačokče k nej pravidelne vyväzovať. Po zakorenení v júni začne rastlina bujne rásť, preto je vhodné pri výške dvoch metrov ju zaštipnúť. Po tomto úkone sa začne bohato rozkonárovať, čím sa podporí tvorba plodov. Na konzumáciu sú najvhodnejšie plody s veľkosťou asi 4 cm, pričom zo starších plodov treba vybrať veľké tvrdé semená čiernej farby.

Ako chutí ačokča?

Mladé plody s veľkosťou cca do 6 - 7 cm, ktoré sa ešte dajú konzumovať v celosti a surové, chutia viac ako uhorka. Sú vhodné napríklad do sviežich letných šalátov. Staršie a väčšie plody s veľkosťou od 10 cm už majú pevnejšiu šupku a v ich vnútri sú tvrdé tmavé semená. Semená sa pred konzumáciou vyberajú. Väčšie plody sa následne varia, grilujú, pečú alebo plnia a zapekajú. Ich chuť je po tepelnej úprave porovnateľná s cuketou.

Čo s plodmi

Plody ačokče obsahujú pre náš organizmus dôležité látky ako betakarotén, horčiny, vitamíny C, B1 a B2. Konzumácia čerstvých plodov napomáha metabolizmu cukrov a zlepšuje psychickú pohodu. Vhodné sú na priamu konzumáciu vo forme zeleninových šalátov. V kuchyni sa odporúča naplniť ich mletým mäsom, použiť do zmesi s inou zeleninou, zapekať či pridávať do polievok. Plody sú chutné aj sterilizované v sladkokyslom náleve ako nakladané uhorky alebo ako paprika v oleji.

Môžu sa uhorky a paprika pestovať v rovnakom skleníku?

Na otázku, či je možné pestovať papriku a uhorky v okolí, je odpoveď nejednoznačná. To znamená, že ich teoreticky môžete umiestniť vedľa seba.Na základe praxe však mnohí záhradníci nikdy ne pestujú papriku spolu s inými rastlinnými plodinami. Najčastejšie dostane čestné miesto v kvetinovej záhrade alebo v kvetináči, ktorý je odnesený zo záhrady.

Niekedy nastanú situácie, keď záhradníci, ktorí si kúpili alebo pestovali sadenice chilli papričky a prišli ich zasadiť, je ťažké nájsť miesto na pestovanie. V takom prípade môžete zhutniť už dostupnú vegetáciu. Vonku je toto štipľavé korenie často umiestnené vedľa kapusty alebo mrkvy.

Ak stránka má skleník s uhorkami, tam môžete zasadiť papriky. Existujú iba dve podmienky pre mierovú existenciu a prosperitu týchto kultúr:

• Horúcu papriku nemôžete pestovať bližšie ako 1,5 metra od uhoriek. Tým sa zabráni tomu, aby široké listy uhoriek zakrývali klíčky korenia.
• Rastlinné kríky potrebujú viac vetrania, preto by sa mali zasadiť bližšie k otvorenému okraju skleníka.

Po výsadbe papriky a uhoriek v rovnakom skleníku by sa malo pamätať aj na to, že prvému z nich sa nepáči organické kŕmenie rovnako ako druhé. Ak pôdu pod touto plodinou prekryjete organickou hmotou, bude mať sviežu zeleň a dozrievanie plodov sa predĺži.

Ak je to možné, potom sa každá zeleninová plodina pestuje v samostatnom skleníku. Papriky a uhorky prakticky netrpia rovnakými chorobami. Táto skutočnosť môže tiež uľahčiť ich vzájomné pestovanie v skleníku.

Pokiaľ však ide o choroby, je potrebné uviesť, že táto zelenina môže infikovať vošky. Tento hmyz sa najprv dostane na uhorky a chili sa infikuje aj druhýkrát. Preto je potrebné pestovať uhorky cestou širokou asi 90 - 100 cm.

Výhody a nevýhody pestovania papriky a uhoriek spolu v rovnakom skleníku

Zvážte výhody a nevýhody takejto kultivácie:

tags: #akcocka #krizena #uhorka #a #paprika #pestovanie

Populárne príspevky:

• Kreatívne vianočné vločky
• Využitie rasce rímskej
• Recept na patizónové hranolky
• Bravčová mäsová roláda
• Najlepšia pizza v Košiciach