Čo podávať ako jedlo v materských a základných školách?

Správne stravovanie v materskej škole má zásadný význam pre zdravý vývoj detí. Poskytuje im potrebné živiny pre rast, energiu pre hru a učenie, a pomáha im vytvárať zdravé stravovacie návyky. Pravidelný časový harmonogram podávania jedla zabezpečuje, že deti majú dostatok energie počas celého dňa a pomáha predchádzať prejedaniu sa alebo vynechávaniu jedál.

Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývoji a zdraví detí. Jedným z dôležitých aspektov je zabezpečenie správneho stravovania. Časový harmonogram podávania jedla v materskej škole je dôležitý pre zabezpečenie zdravého a vyváženého stravovania detí.

Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty časového harmonogramu podávania jedla, legislatívne požiadavky, hygienické štandardy a praktické rady pre materské školy.

Zdravé stravovanie: Úvod pre deti vo veku 5 – 11 rokov

Legislatívny rámec a hygienické požiadavky

Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.

Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z.

V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z.

Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.

Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č.

Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.

Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.

Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z.

pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.

Prevádzkový poriadok a jeho význam

Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia a predložiť ho na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva je nevyhnutná. Organizáciu v školskej jedálni upravuje prevádzkový poriadok, ktorého obsahom je najmä:

prihlasovanie a odhlasovanie odberu jedál a nápojov,
harmonogram výdaja jedál a nápojov,
pedagogický dozor nad deťmi a žiakmi počas výdaja a konzumácie jedál a nápojov,
zabezpečenie diétneho stravovania detí a žiakov vrátane nosenia stravy pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie s uvedením spôsobu manipulácie a vydávania jedál,
uskutočnenie celospoločenských programov podpory zdravia,
zabezpečenie hygienického režimu a určenia sanitácie aj počas školských prázdnin,
spôsob nakladania s odpadom.

Časový harmonogram podávania jedla

Časový harmonogram podávania jedla by mal byť prispôsobený veku a potrebám detí. Tu je príklad:

Raňajky: 8:00 - 8:30 (ak materská škola poskytuje raňajky)
Desiata: 9:30 - 10:00
Obed: 12:00 - 12:30
Olovrant: 15:00 - 15:30

Tento harmonogram by mal byť flexibilný a prispôsobený potrebám detí. Dôležité je, aby deti mali dostatok času na konzumáciu jedla a aby jedlo bolo podávané v pokojnej a príjemnej atmosfére.

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov

Pri zostavovaní jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania je potrebné dodržiavať niekoľko zásad. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania stanovuje tieto zásady:

Časová štruktúra jedálnych lístkov:

Počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje:
- dve hlavné mäsové jedlá,
- jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením,
- dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje:
- štyri hlavné mäsové jedlá,
- dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením,
- dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok,
- druhá večera sa podáva podľa § 5 ods. 5 písm. b).

Obsahová štruktúra pokrmov:

Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr.
Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
Hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.
Múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Výber základných potravín pre prípravu hlavných jedál závisí od výšky finančného limitu na nákup potravín, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

Všeobecné zásady:

Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť.
Múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
Zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu. Uprednostňuje sa podávanie čerstvej zeleniny s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy.
Časť múčnej prílohy sa nahrádza dusenou zeleninou podľa druhu pokrmu.
Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
Obilniny - krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
Strukoviny sa podávajú jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
Múčniky sa pripravujú z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.
Nápoj v podobe pitnej vody, minerálnej vody, mlieka, nesladených ovocných a tmavých čajov sa podáva ku každému hlavnému a doplnkovému jedlu.
Chlieb z celozrnnej múky alebo tmavé druhy chleba sa podávajú ako súčasť doplnkových jedál.
Do jedálnych lístkov sa zaraďuje mäso čerstvé: hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie a ryby. Údené mäsá, a výrobky z údených mias sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú, pre žiakov v základných školách a stredných školách najviac jedenkrát za mesiac.
Doplnkové jedlá obsahujú potravinu okrem mlieka, ktorá je zdrojom bielkovín.
Čerstvá zelenina sa podáva každodenne podľa sezónnosti (mladá cibuľka, pažítka, kaleráb, reďkovka, zelená paprika, mrkva, cesnak a iné druhy zeleniny).
Jedlá sa pripravujú na oleji.
Ako prídavok do hotových pokrmov (polievok a prívarkov) na zvýšenie ich biologickej hodnoty sa používa čerstvé maslo.
Do polievok sa používajú závarky, najmä tvrdý strúhaný syr, závarky z droždia a fortifikujú sa zelenou petržlenovou vňaťou.
Hlavné a doplnkové jedlá, zeleninové šaláty, kompóty, polievky sa dopĺňajú vitamínom C v prirodzenej forme.
Ovocie sa zaraďuje denne do jedálneho lístka podľa finančného limitu na nákup potravín.
Pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.

Potraviny, ktoré sa v školskom stravovaní nepoužívajú

Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú:

Mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete.
Nedostatočne tepelne spracované mäsá.
Zabíjačková kaša, tlačenka.
Surové mäsá typu biftek.
Všetky výrobky s aspikom a rôsolom.
Tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia.
Huby okrem húb získaných z distribučnej siete.
Pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne.
Vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc.
Nadmerne slané ryby a rybie výrobky.
Tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.

Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami:

Nátierky, ktoré sú súčasťou doplnkových jedál, sa spracúvajú z čerstvých surovín a podávajú sa najneskôr do dvoch hodín po ich spracovaní. Pri zabezpečení chladenia doplnkového jedla od 0° do 4° C sa podávajú najneskôr do troch hodín.
Mlieko a mliečne výrobky typu smotanových krémov možno podávať len do dátumu minimálnej trvanlivosti.
Mäkké salámy a údeniny sa spotrebujú v deň nákupu, ich spotreba sa odporúča výrazne obmedzovať.
Na vyprážanie sa používajú tuky určené na vyprážanie.
Suroviny (vajíčka, zemiaky, cestoviny, ryža) určené na ďalšiu prípravu sa spracúvajú v deň spotreby.
Mleté mäso sa pripravuje zo surového, čerstvého mäsa a tepelne sa spracúva najneskôr do troch hodín.
Pri príprave nátierok sa používa aj rastlinné maslo.
Vyprážané jedlá sa nepripravujú pre deti v materských školách.
Priemyselne vyrobené majonézy sa nezaraďujú do jedálnych lístkov pre deti mladšie ako 14 rokov.

Praktické rady pre materské školy

Plánovanie jedálnička: Jedálniček by mal byť pestrý, vyvážený a prispôsobený veku detí. Je dôležité zahrnúť do jedálnička všetky potrebné živiny, vitamíny a minerály.
Príprava jedla: Jedlo by malo byť pripravované z kvalitných a čerstvých surovín. Je dôležité dodržiavať hygienické štandardy pri príprave jedla.
Podávanie jedla: Jedlo by malo byť podávané v pokojnej a príjemnej atmosfére.

tags: #čo #podávať #ako #jedlo #v #materských