Akej farby je mrkva odrody? Pestovanie, odrody a ich špecifiká

Mrkva (Daucus carota ssp. sativus) je koreňová zelenina, ktorá je po celý rok dostupná na trhu ako čerstvá, s veľkou rozmanitosťou odrôd a vysokou zdravotnou hodnotou. Mrkva obyčajná patrí do čeľade mrkvovité (Daucaceae) a ako planá rastlina je rozšírená po celej Európe a Ázii.

Dnešné kultúrne odrody mrkvy s oranžovým koreňom vznikli krížením planej mrkvy obyčajnej (Daucus carota ssp. carota) so stredomorskou mrkvou obrovskou (Daucus carota ssp. maxima). Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Mrkva je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Napriek svojej nenápadnosti patrí medzi výživovo hodnotné a pomerne nenáročné plodiny.

Väčšina z nás si predstaví oranžovú podobu, no dnes máme možnosť pestovať celú paletu farieb. Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A. Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách.

Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. Mrkvu stretneme často aj v divokej podobe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. storočí. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody.

Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením. Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.

Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Záhrada nie je naťahovacia a nikto z nás nemôže skúsiť všetky či väčšinu odrôd, čo sú v ponuke. Pestovateľské podmienky má každý z nás v záhrade iné, čo sa osvedčí bratrancovi spod Tatier, nemusí sa sestrenici z Dunajskej Lužnej. A nielen to, i každý rok je iný. Raz je veľmi skorý nástup jari a primerane zaprší, inokedy je sucho. A na to sú semená v pôde mimoriadne citlivé, fáza prebúdzania semienka a rastu novej rastlinky je totiž tá najkritickejšia. Aj tlak chorôb a škodcov ovplyvňuje počasie.

Prečo je mrkva (naozaj) oranžová?

Oranžovú farbu dáva mrkve prírodné farbivo karotén, ktorého obsah v koreňoch závisí od odrody a počasia. Oranžová farba sa rozšírila najmä vďaka holandskému šľachteniu v 17. storočí. Zodpovedný je najmä betakarotén - prírodné farbivo, ktoré spôsobuje typickú oranžovú farbu. Betakarotén sa nachádza nielen v mrkve, ale napríklad aj vo vaječnom žĺtku či v tekvici. Hlavnou výhodou betakaroténu je, že sa v ľudskom organizme dokáže premeniť na dôležitý vitamín A.

Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Okrem toho betakarotén, podobne ako aj ďalšie karotenoidy, funguje v tele ako antioxidant. To znamená, že pomáha neutralizovať škodlivé voľné radikály a chráni bunky pred predčasným starnutím či inými negatívnymi vplyvmi. Farebná mrkva ponúka rozmanitosť nielen v chuti, ale aj v zdravotných benefitoch.

Legenda o kráľovskej oranžovej: Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že dávnejšie existovali mrkvy mnohých farieb - od bielo-žltej až po tmavofialovú či takmer čiernu. Príbeh hovorí, že práve v Holandsku sa chceli pestovatelia zavďačiť kráľovskej rodine z rodu Oranžských, a preto začali špeciálne vyšľachťovať oranžové kultivary, aby vzdali hold Viliamovi Oranžskému. Údajne bola ich snaha natoľko úspešná, že oranžová mrkva sa rozšírila do celého sveta a vytlačila všetky ostatné farebné varianty. Hoci tento príbeh znie veľmi vznešene a pripomína milý historický „fakt“, v skutočnosti ho odborníci považujú za mýtus.

Holandská národná farba síce naozaj je oranžová a v rôznych športových či iných reprezentačných udalostiach ju Holanďania hrdinsky využívajú, avšak mrkva sa nestala ich „národnou rastlinou“. A hoci sfarbenie do oranžova naozaj ľudia spájali s rodom Oranžských, neznamená to, že by práve vďaka nim vznikla oranžová verzia mrkvy. Podľa mnohých zdrojov existovali oranžové odrody mrkvy už veľmi dávno - minimálne od 5. storočia, čo dokazujú rôzne ilustrácie a dobové záznamy. Holanďania ju však výrazne zviditeľnili a posunuli ju do širšieho povedomia, podobne ako to v modernej dobe dokázala Coca-Cola so Santa Clausom.

Čo teda stálo za tým, že sa nakoniec najviac rozšírila práve oranžová mrkva, keď vo viacerých častiach sveta stále nájdeme aj fialové, biele či žlté variácie?

Na záver tak môžeme povedať, že za notoricky známou oranžovou farbou mrkvy sa skrýva zmes historických okolností, šikovnosti pestovateľov a prírody samej, ktorá stvorila zeleninu bohatú na užitočné látky. Stačí vám teda vedieť, že oranžová mrkva tu bola už odpradávna, a hoci iné odtiene nezmizli úplne zo sveta, táto klasika sa stala obľúbenou najmä vďaka vysokej koncentrácii betakaroténu a prijateľnej chuti. A hoci Holanďania oranžovú zbožňujú, mrkva by bola oranžová aj bez nich.

Takže odpoveď na otázku, prečo mrkva nie je fialová, je vlastne jednoduchá: hoci sa fialová či dokonca biela a žltá kedysi pestovali, je to predovšetkým historické šľachtenie (nie nevyhnutne len holandské), ktoré zviditeľnilo a globálne rozšírilo oranžový kultivar.

Farebná paleta mrkvy a jej špecifiká

Mrkva je výnimočná zelenina, ktorá nám poskytuje veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Dnes je našťastie možné nájsť na trhu aj menej tradičné farby mrkvy, a to dokonca aj od slovenských pestovateľov. Každý z farebných variantov mrkvy má špecifické vlastnosti a chuť. Každá farba mrkvy má svoje špecifické vlastnosti a nutričné benefity:

• Oranžová mrkva: Najbežnejšia odroda, bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Vitamín A je dôležitý pre zdravie očí, imunitný systém a pokožku. Obsahuje aj luteín a lykopén, hoci v menšom množstve ako iné farebné varianty. Má vyváženú, sladkú chuť.
• Fialová mrkva: Pôvodná farba mrkvy, vyniká vysokým obsahom antokyánov. Antokyány sú silné antioxidanty s protizápalovými účinkami, ktoré znižujú riziko srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov. Obsahuje aj alfa a beta-karotén.
• Žltá mrkva: Obsahuje xantofyl a luteín, ktoré sú dôležité pre zdravie zraku a znižujú oxidačný stres v tele. Má jemnú, mierne sladkú chuť.
• Červená mrkva: Bohatá na lykopén a betakarotén. Lykopén je silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty, a podporuje zdravie srdca a pokožky. Má mierne sladšiu a jemnejšiu chuť ako oranžová mrkva.
• Biela mrkva: Má jemnú, neutrálnu chuť a vysoký obsah vlákniny. Neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity mrkvy

Mrkva je výnimočná zelenina, ktorá nám poskytuje veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Karotén je provitamínom vitamínu A. Účinný je len v kombinácii s tukom, preto sa odporúča kuchynská úprava mrkvy s olejom alebo so smotanou. Mrkva, najmä tá čerstvá a mladá, je okrem betakaroténu aj zdrojom viacerých vitamínov a minerálov. Obsahuje napríklad vitamíny skupiny B, vitamín C, kyselinu listovú, ale aj minerály ako vápnik, železo, zinok či horčík.

Podpora zdravia zraku: Betakarotén sa premieňa na vitamín A, ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie zraku. Luteín a xantofyl v žltej mrkve tiež prispievajú k zdraviu očí. Antioxidanty v mrkve chránia bunky pred poškodením a posilňujú imunitný systém. Antioxidanty znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Lykopén v červenej mrkve a antokyány v fialovej mrkve prispievajú k znižovaniu rizika niektorých druhov rakoviny.

Vláknina v mrkve podporuje zdravé trávenie a reguluje hladinu cukru v krvi. Mrkva pôsobí detoxikačne, reguluje chod pečene a znižuje cholesterol v krvi. Fialová mrkva reguluje hladinu cukru v krvi a vďaka vysokému obsahu vlákniny poskytuje trvalý pocit sýtosti. Aj vďaka tomu je v mnohých kuchyniach neodmysliteľnou surovinou či už v teplých, alebo studených pokrmoch.

Ako vyťažiť z mrkvy maximum

Spôsob, akým mrkvu spracujeme, ovplyvňuje, koľko cenných látok z nej dokážeme získať. Možno ste už počuli, že betakarotén je rozpustný v tukoch. Potvrdzujú to napríklad kulinárske triky, pri ktorých sa koreňová zelenina pred varením krátko opečie na masle alebo oleji. Práve vďaka tomu sa karotenoidy uvoľnia a naše telo ich vie lepšie využiť.

Ak sa rozhodnete pre mrkvový šalát, nezabudnite tiež pridať aspoň pár kvapiek olivového alebo iného kvalitného oleja. Prípadne ho môžete posypať orechmi, ktoré v sebe tiež obsahujú tuky pomáhajúce lepšiemu vstrebávaniu betakaroténu a ostatných vitamínov rozpustných v tukoch.

Tipy pri nákupe a spracovaní mrkvy

Mnohí ľudia majú radi najmä prvú jarnú mrkvu, ktorá býva sladšia ako tá neskoršia, jesenná. Ak si môžete vybrať, mali by ste vedieť, že pri mrkve platí zopár drobných zásad:

• Nestrúhajte zbytočne čerstvú jarnú mrkvu: Veľa prospešných látok sa totiž nachádza hneď pod šupkou. Aj keď ju niektorí ošúpete viac, iní menej, pri strúhaní zvyčajne zrežeme vrchnú vrstvu, a tak môžeme nenápadne prísť o cenné živiny.
• Tuk je priateľ betakaroténu: Pri príprave tepelne upravených jedál pridajte trošku oleja či masla a pri studených šalátoch zasa olej alebo orechy.
• Mäkká a zvädnutá mrkva: Ak je mrkva pri ohnutí poddajná a už nemá pevný tvar, pravdepodobne nie je najčerstvejšia. V takom prípade je lepšie siahnuť po pevnejších a šťavnatejších koreňoch, ktoré majú ešte veľa vody a živín.

Pestovanie mrkvy

Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode. Hoci dnes považujeme oranžovú mrkvu za klasiku, historicky sa vyskytovali aj fialové, žlté, červené a biele odrody.

Podmienky pre úspešné pestovanie

Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Tu je niekoľko tipov pre pestovanie a skladovanie:

1. Pôda: Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy. Mrkva nemá rada kyslú pôdu, ale môžete jej pomôcť vápením pôdy na jeseň, prípadne hnojením na jar. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá.
2. Výsev: Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.
3. Zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Pravidelná, ale primeraná zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Mrkva nemá rada premočenú pôdu, takže stačí len primerane a pravidelne polievať, aby nedochádzalo k pukaniu koreňov.
4. Hnojenie: Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov. starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve však môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, avšak nie viac ako tri týždne pred sejbou.

Starostlivosť počas rastu

Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny.

Zber a skladovanie

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Mrkva je zrelá približne 70-80 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte listy, pretože tie odoberajú živiny z koreňa. Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička.

Odporúčané odrody mrkvy

Sadenie mrkvy môžete realizovať na jar alebo na jeseň. Každé balenie obsahuje informáciu kedy je na to vhodný čas. Všeobecne je lepšie mrkvu sadiť na jar, vtedy môžete vysadiť akúkoľvek odrodu. Najskorší termín prvého výsevu je marec až apríl. Vtedy sa sadí skorá mrkva.

• Chantenay: Má kratší a hrubší koreň, ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
• Nantes: Jedna z najobľúbenejších odrôd s dlhým, rovným koreňom, jemnou textúrou a sladkou chuťou.
• Imperator: Má veľmi dlhé a tenké korene, ideálna na komerčné pestovanie.
• Danvers: Má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
• Fialová mrkva: Má výraznú fialovú farbu a je bohatá na antioxidanty. Je ideálny pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a vizuálne zaujímavé. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
• Karotka: Názov karotka sa vžil natoľko, že ľudia ju niekedy považujú za samostatnú plodinu. V skutočnosti však ide len o iné označenie mrvy typu Nantes. Nedajte sa pomýliť: O karotkách sa nesprávne traduje, že sa nedajú skladovať. Ak však upravíte spôsob ich pestovania, vydržia až do jari.
• Berlikum: Berlikum zahŕňa odrody vhodné na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, spracovanie i sušenie. Korene sú väčšie, valcovité až mierne kónické, s tupým zakončením.
• Flakee: Flakee má veľmi dlhé, kónicky zúžené korene so širokou plochou hlavou. Neskorá hybridná odroda mrkvy typu Flakkee. Koreň je stredne dlhý, tupo špicatý. Po dozretí má oranžovú, jemne červenú farbu. Možný je taktiež mechanický zber. Zelenina je vhodná na priamy konzum ako aj na konzervárenské spracovanie.

Ďalšie odporúčané odrody:

• Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet
• Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.

V tabuľke nižšie nájdete prehľad odporúčaných odrôd mrkvy a ich charakteristiky:

Pestovanie mrkvy na balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody. Tajomstvom úspechu pestovania mrkvy v interiéri je dostatok svetla, správna nádoba a vhodná odroda.

tags: #akej #farby #je #mrkva #odrody

Populárne príspevky:

• Recepty na jablká a banány v župane
• Predaj mliečnych výrobkov
• Ako upiecť tortu Hora Kopec
• Objavte silu ľanových semienok
• Benefity Rumančeka Kamilkového