Ako postaviť murovanú pec na varenie: Podrobný návod

Túžite po peknej kachľovej peci a radi by ste si ju postavili svojpomocne? Ponúkol vám niekto staršiu pec na rozobratie? Pokojne ju môžete kúpiť.

Pri dobrej starostlivosti môžu klasické izbové kachľové pece z prelomu 19. a 20. storočia ešte aj dnes dobre vyhrievať aj veľké miestnosti, lebo majú výkon (podľa veľkosti) od 4 do 10 kW. Kúriť sa v nich dá nielen drevom, ale aj hnedým uhlím.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pecí na pizzu, s dôrazom na modely na drevené uhlie, ich výhody a nevýhody, a poskytneme vám komplexný prehľad, ktorý vám pomôže pri výbere tej správnej pece pre vaše potreby.

Prečo si zaobstarať pec na pizzu?

Hlavným dôvodom, prečo investovať do pece na pizzu, je dosiahnutie vysokej teploty potrebnej na prípravu autentickej pizze. Klasické rúry zvyčajne dosahujú maximálnu teplotu okolo 200 °C, zatiaľ čo pizza potrebuje teplotu medzi 350 a 400 °C. Pece na pizzu sú navrhnuté tak, aby dosiahli a udržali tieto vysoké teploty, čo vedie k rýchlejšiemu pečeniu a chrumkavejšiemu výsledku.

Typy pecí na pizzu

Pizza pec Alfa Forni MODERNO 1 PIZZA

Na trhu existuje niekoľko typov pecí na pizzu, z ktorých každý má svoje špecifické vlastnosti:

Elektrické pece na pizzu: Sú ideálne pre domáce použitie, najmä v bytoch, kde nie je možnosť použiť pece na drevo alebo plyn. Sú jednoduché na obsluhu a rýchlo sa nahrievajú.
Plynové pece na pizzu: Ponúkajú kompromis medzi pohodlnosťou a výkonom. Dosahujú vysoké teploty a sú vhodné na vonkajšie použitie.
Pece na drevo: Predstavujú tradičný spôsob prípravy pizze. Drevo dodáva pizze jedinečnú chuť a arómu. Tieto pece sú vhodné pre exteriérové použitie a vyžadujú si viac skúseností s obsluhou.
Pece na drevené uhlie: Alternatíva k peciam na drevo, ponúkajú podobnú chuť a arómu, ale sú jednoduchšie na reguláciu teploty.
Prenosné pece na pizzu: Kompaktné a ľahko prenosné, vhodné na použitie na rôznych miestach.
Pizza boxy na varnú dosku/gril: Cenovo dostupné riešenie pre tých, ktorí už majú gril alebo varnú dosku.

Kritériá výberu pece na pizzu

Pri výbere pece na pizzu by ste mali zvážiť niekoľko kľúčových faktorov:

Umiestnenie: Premyslite si, kde budete pec používať - v interiéri alebo exteriéri.
Typ pece: Vyberte si typ pece, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a preferenciám.
Príkon a maximálna teplota: Skontrolujte, či pec dosahuje teplotu aspoň 300 °C, ideálne 350 - 400 °C.

Pece na drevené uhlie: Špecifický pohľad

Pece na drevené uhlie ponúkajú autentickú chuť a arómu dreva, ale sú jednoduchšie na reguláciu teploty ako pece na drevo.

Výhody pecí na drevené uhlie:

Autentická chuť: Drevené uhlie dodáva pizze charakteristickú dymovú arómu.
Vysoká teplota: Pece na drevené uhlie dosahujú teploty potrebné na prípravu pravej talianskej pizze.
Jednoduchá regulácia teploty: V porovnaní s pecami na drevo je regulácia teploty jednoduchšia.
Všestrannosť: Okrem pizze môžete v peci na drevené uhlie pripravovať aj mäso, zeleninu a iné jedlá.
Mobilita: Niektoré pece na drevené uhlie sú prenosné, čo umožňuje ich použitie na rôznych miestach.

Nevýhody pecí na drevené uhlie:

Vyššia cena: V porovnaní s elektrickými pecami sú pece na drevené uhlie zvyčajne drahšie.
Náročnejšia obsluha: Obsluha pece na drevené uhlie si vyžaduje určité skúsenosti a zručnosti.
Znečistenie: Pri horení dreveného uhlia vzniká dym a popol, čo môže byť prekážkou v niektorých lokalitách.
Potreba skladovania paliva: Drevené uhlie je potrebné skladovať na suchom mieste.

Stavba kachľovej pece: krok za krokom

Kachle začneme skladať až po to, čo rozdelíme ich jednotlivé typy takto: kachle základu (sokla), rímsové kachle a kachle na vrchné uzavretie vrátane kachieľ koruny. Na spodnú časť patria vždy veľkorozmerové kachle. Kachle tmavšej farby sa vždy dávali na spodnú časť a svetlejšie kachle na vrchnú časť pece. Základným vodidlom môžu byť aj fotografie.

Najstaršou bežne u nás zachovanou izbovou kachľovou pecou je ťahová pec štíhleho tvaru so zväčša obdĺžnikovým prierezom. Dosahuje výšku 200 až 220 cm. Ťahová pec je zakončená rozmernými kachľami s oblými vŕškami, ktoré sú na viditeľnej strane zdobené jednoduchou dekoráciou. Spaliny sa vedú z ohniska do vodorovných ťahov, ktoré prúdia okolo tzv. priezorov a odovzdávajú im teplo.

Pec staviame na základovú železobetónovú platňu. Platňa zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku (vyžadujú ju predpisy), ktorá presahuje pôdorys pece na jej prikladacej strane najmenej o 300 mm a na ostatných stranách najmenej o 150 mm.

Pec musíme umiestniť tak, aby bola v miestach nad kúreniskom alebo nad strednou rímsou vzdialená od steny najmenej 10, najviac však 15 cm.

Základ pece okolo kúreniska pri najstarších typoch ťahových pecí je vytvorený z veľkých kachieľ vysokých 60 až 80 cm, pri mladších sú to dva rady kachlí s výškou po 40 cm. Celkom naspodku pri dlážke však začíname stavať rozšírenú základnú časť z kachieľ asi o tretinu menších, ako sú ostatné kachle.

Najprv zložíme na dlážke rámik z latovky, ktorý pevne zakotvíme, a do jeho vnútra staviame kachle. Pripravíme si rozpery z lát, ktorými rozoprieme vrchnú časť kachieľ. Vymurujeme ho plnými tehlami ukladanými do peciarskej hliny (hlinu nenahradí malta, lebo neodoláva vyšším teplotám).

Dno zhotovíme zo šamotových plátkov 25 × 12,2 cm alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty.

Ohnisko a spaľovacia komora

Veľkosť popolníka vyberáme podľa veľkosti roštu, ktorý má rozmery približne 18 × 29 cm. Popolník musí byť na každej strane o 2 cm širší a o 3 cm dlhší ako rošt a má mať zošikmenú zadnú stenu. Rozmery musíme upraviť podľa skutočného priestoru vrátane zabudovaných dvierok.

Závisí to od typu ohniska - s rovinným roštom alebo násypné (polonásypné). V prípade ohniska s rovinným roštom ohniskovú časť postavíme podľa fotografických záznamov a náčrtov pôvodnej pece.

Výmurovku zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm. Kto chce v peci kúriť prevažne uhlím, môže si upraviť ohnisko ako polonásypné alebo násypné. Uhlie však dosahuje vyššiu teplotu ako drevo a pec bude treba častejšie opravovať.

Ohnisko sa nedá upraviť v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z veľkorozmerných kachieľ. Pri prestavbe starších typov pecí stačí zameniť dvierkové kachle s kachľami vyššieho radu.

Položíme ho na obyčajné tehly alebo na šamotové tehly, aby bol najmenej 8 cm od predného okraja dvierok na prikladanie a smeroval mierne šikmo dozadu, aby palivo pri prikladaní nevypadávalo.

Ďalšiu vrstvu výmurovky zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Držiaky - pätky dvierok - chránime pred prílišnym žiarom šamotovými plátkami hrubými 2,2 cm.

Šamotové tehly v ohnisku spájame šamotovou vymazávacou hmotou, ktorú kúpime už pripravenú. Steny ohniska musíme smerom k roštu mierne zošikmiť, aby sa palivo a popol zosúvali na rošt a nepripekali sa na steny.

Stenu vnútri spaľovacieho priestoru, okolo ktorej budú prúdiť horúce spaliny, treba chrániť pred žiarom, a preto ju celú, až po prieťahovú platňu zakryjeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm či šamotovými alebo inými žiaruvzdornými tehlami 25 × 12 × 6,5 cm.

Výhodnejšie ako polonásypné je vytvoriť násypné ohnisko. Základom je iné umiestnenie roštu, výmurovky a dvierok na prikladanie. Rozmernejšie dvierka na prikladanie, umiestnené pôvodne hore, budú teraz v spodnej časti pece. Do menších popolníkových dvierok sa bude prikladať. Rošt umiestnime asi uprostred nových spodných dvierok, ktorých svetlosť by mala byť aspoň 220 × 200 mm.

Z tohto dôvodu nainštalujeme do nich prednú liatinovú prekážku proti vypadávaniu paliva. Vvytvoríme ju zo šamotových tehál alebo plátkov. Ak treba, medzi šachtu ohniska a kachle vložíme do výplňovej šamotovej hmoty šamotové plátky.

Do pece s násypným kúreniskom vložíme aj zvratný ťah, ktorý chráni vnútro pece nad ohniskom pred žiarom. Pod novými vrchnými dvierkami na prikladanie vytvoríme zvnútra mierne zošikmenú plochu, po ktorej sa uhlie zosúva do šachty.

Horná časť pece a dymovod

Stavbu spodných kúreniskových radov kachieľ zakončuje na takzvaných plzenkách rímsa, v ktorej sa pec zužuje. Zúženie je zabezpečené osobitným radom rímsových kachieľ s tretinovou výškou kachieľ použitých na stavbu pece.

Nad ohniskovou vrstvou ťahových pecí a plzeniek sa začína časť pece, ktorá odovzdáva vytvorené teplo a odvádza dymové spaliny. Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece. Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena.

Vhodné je vytvoriť priezor z dvoch rohových kachieľ. Na spodnej strane ho uzavrieme rovnou kachľou. Kachle priezorov sa vypĺňajú ako ostatné kachle. Priezor staviame súčasne s tým radom kachieľ, v ktorom je umiestnený.

Kachle v prvom rade nad kúreniskovou časťou pece starostlivo vyplníme peciarskou hlinou a vloženými časťami strešných škridiel, všetko zakryjeme peciarskou hlinou a dobre uhladíme. V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor. Pôvodné otvory na čistenie boli zakryté keramickými zátkami - kolieskami, neskôr sa zatvárali plechovými dvierkami.

Kolieska osadíme do otvoru, ktorý v kachli vyvŕtame alebo vysekáme, a okraje starostlivo uhladíme. Okolie otvoru pred osadením krycieho kolieska pretrieme pačokom (riedkou kašou) z tehliarskej hliny, na navlhčené krycie koliesko nanesieme peciarsku hlinu a opatrným vtláčaním s miernym pootáčaním ho vsadíme do pripraveného otvoru v kachli.

Potom staviame rad s druhým priezorom. Od tohto priezoru možno kachle vypĺňať menej a dosiahnuť tak rýchlejšie zohriatie pece. Navlhčenú a odkvapkanú kachľu pretrieme pačokom a necháme obschnúť, aby materiál dobre prilipol, a potom vnútorný priestor vyplníme vrstvou peciarskej hliny hrubou iba 5 mm.

Priestory v mieste dotyku kachieľ aj medzi rebrami dôkladne vyplníme peciarskou hlinou a odštiepkami škridiel alebo pásikmi narezanými zo škridiel. Takto pokračujeme v stavbe vrchnej časti pece. Staviame vždy jeden rad kachieľ s priezorom, ďalší potom s čistiacim otvorom.

Pred vyústením do dymovej rúry vytvoríme vnútri pece v príslušnom rade kachieľ priehradku, ktorá predĺži cestu spalín do komína. Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú 400 až 600 mm s vonkajšími rozmermi 150 až 180 mm a s vnútornou svetlosťou od 120 × 120 mm do 150 × 150 mm.

Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele. Keďže sopúchový otvor je kruhový a dodávané rúry sú hranaté, musíme dokúpiť tzv.

Pripojenie novej okrúhlej rúry dymovodu do pece je ťažké, lebo málokomu sa podarí vyrezať kruhový otvor do kachieľ. Peciarska hlina sa na vyplnenie nehodí, lebo po vypálení vypadáva. Vzniknutými štrbinami potom pec nasáva falošný vzduch a, naopak, do miestnosti môže vnikať oxid uhoľnatý.

Dymovú rúru osadíme s malým presahom (5 až 7 cm) do kachle a vedieme mierne šikmo (5 až 10 °) nahor do sopúcha.

Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ vysokých 70 až 120 mm. Pôvodné príklopové kachle sú zväčša poškodené. Nahradiť ich môžeme menšími základnými kachľami tak, že ich uložíme do peciarskej hliny podloženej hrubšou šamotovou doskou (3 až 7 cm). Na ne položíme upravené škridly a všetko zatrieme peciarskou hlinou.

Ak má pec korunu (ozdobnú hornú časť), musíme ju zložiť pred osadením príklopu. Postupne osadzujeme dve protiľahlé korunové kachle na kratšej strane pece a postupne ich zväzujeme ležatými drôtmi s priemerom 2,5 mm. Na túto prácu potrebujeme najmenej dvoch pomocníkov, ktorí budú po celý čas kachle pridržiavať.

Potom vytvoríme príklop pece a uložíme ho. Zostáva už len kachle zvonka vyškárovať.

Záver

Veríme, že tento článok vám poskytol užitočné informácie a inšpiráciu pre stavbu vašej vlastnej murovanej pece na varenie. Nezabudnite dbať na bezpečnosť a používať kvalitné materiály, aby vám pec slúžila dlhé roky. Veľa šťastia pri stavaní!

tags: #ako #postavit #murovanu #pec #na #varenie