Ako správne užívať probiotiká: Kedy a ako maximalizovať ich účinok

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú naše zdravie, najmä v oblasti trávenia a imunity. Farmaceutka Mgr. Patrícia Bettešová z lekárne Dr. Max vysvetľuje, že správne užívanie probiotík je kľúčové pre zachovanie ich pozitívnych účinkov. Našu črevnú flóru ovplyvňuje viac ako 400 000 baktérií, mnohé z nich sú pre zdravie nevyhnutné a prospešné. Mikroflóra každého človeka je jedinečná ako naše zreničky. V ľudskom tele sa nachádza približne 1,5 - 2 kilogramy baktérií. Črevná flóra patrí medzi najdôležitejšie súčasti ľudského tela. Jej správne osídlenie je nevyhnutné pre prirodzený vývoj imunitného systému už od raného veku. Tvorí sa pri prirodzenom pôrode a preto chýba u detí narodených cisárskym rezom. Jej zloženie sa postupne s pribúdajúcim vekom mení vplyvom viacerých faktorov.

Pod pojmom baktéria si často človek predstaví niečo zlé, zdraviu škodlivé, spôsobujúce rôzne infekcie a ochorenia. Existujú však aj zdraviu prospešné baktérie, ktoré možno nájsť napríklad v ústnej dutine (jazyk, povrch zubov, ďasná), v horných dýchacích cestách (nosohltan, krčné mandle), v gastrointestinálnom trakte (žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo), v ženskom genitálnom trakte (vonkajšie genitálie, pošva), ale aj v koži. Pre ľudský organizmus sú dôležité a majú významnú funkciu. Chránia organizmus pred choroboplodnými baktériami, podporujú trávenie a priaznivo pôsobia na imunitu.

Narušiť prirodzenú mikroflóru môžu rôzne látky, ako napr. antibiotiká, ktoré nemajú schopnosť rozlíšiť prospešné baktérie od patogénnych a tak zahubia všetky, ktoré im prídu "pod ruku". Predpisujú sa lekármi na rôzne zápaly v tele najčastejšie pri zápale horných a dolných dýchacích ciest. Žalúdočné ťažkosti ako napr. hnačka, kŕče, nevoľnosť alebo u žien nepríjemné kvasinkové infekcie sú najrozšírenejšími nežiaducimi účinkami v dôsledku užívania antibiotík, ktoré predstavujú výrazný zásah do organizmu, no napriek tomu sú nezastupiteľné v liečbe infekcií. Pri častom alebo nepravidelnom užívaní antibiotík vzniká odolnosť (rezistencia), ktorá predstavuje schopnosť organizmu odolávať danému liečivu. Výsledkom toho je fakt, že antibiotiká neplnia svoju funkciu a infekcia sa môže skomplikovať.

Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká?

• Keď pacient prestane užívať antibiotiká skôr, ako mu predpísal lekár. Lieky totiž nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú už majú vyššiu odolnosť voči antibiotikám.
• Keď pacient zníži dávkovanie, resp. vynechá dávky. Lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a vytvoria si odolnosť (rezistenciu) na podávané antibiotiká.
• Keď pacient užíva antibiotiká bezdôvodne, umožňuje "svojim" baktériám zvyknúť si na ne a prispôsobiť sa im. Súčasne vo svojom tele zabíjajú aj telu prospešné baktérie.

Na to, aby sme znížili nežiaduce účinky antibiotík je dôležité vedieť zopár cenných informácií o užívaní probiotík.

Čo sú probiotiká a prebiotiká?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v našej črevej mikroflóre. Termín probiotický je odvodený od gréckeho slova bios - pre život a označuje mikroorganizmy, ktoré majú po užití priaznivý vplyv na ľudské telo. Podporujú trávenie, chránia sliznice, pomáhajú pri hnačke i zápche a dokonca môžu pozitívne vplývať na znižovanie cholesterolu. Najlepšie probiotiká sú samozrejme tie prirodzene prijaté zo stravy.

Probiotickými potravinami nazývame výrobky s obsahom probiotických kultúr. Patria k nim kyslé mliečne výrobky (acidofilné, kefírové mlieko, žinčica, jogurty, bryndza), ale napríklad aj kyslá kapusta. Obsahujú jeden alebo viac živých mikrobiálnych kmeňov zlepšujúcich zloženie črevnej mikroflóry. V lekárni môžeme nájsť širokú škálu doplnkov s obsahom probiotických kultúr. Pri výbere a užívaní probiotík platí niekoľko pravidiel, ktorí sú potrebné na zachovanie ich pozitívnych účinkov.

Často sa stretávame s pojmami probiotiká a prebiotiká, ktoré spolu úzko súvisia, ale nie sú to isté. Zatiaľ čo probiotiká sú samotné prospešné mikroorganizmy, ako prebiotiká označujeme nestráviteľnú vlákninu a ďalšie látky, ktoré slúžia ako potrava pre tieto baktérie. Prebiotiká sa prirodzene nachádzajú v niektorých potravinách, najmä v tých bohatých na vlákninu.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktorým prebiotiká slúžia ako potrava pre ich správny rast a množenie. Probiotiká potrebujú k životu kvalitnú potravu vo forme vlákniny. Táto zložka potravy sa volá prebiotikum a najčastejšie sa získava prirodzene zo stravy. Nájsť ju môžeme v potravinách bohatých na vlákninu ako je napríklad kukurica, cesnak, cibuľa, paradajky, banány, ovsené vločky, obilniny.

Ako si správne vybrať probiotiká?

Rôzne kmene probiotických baktérií majú aj mierne odlišné úlohy v tele. Sú rozmiestnené na rôznych miestach tráviaceho traktu. Najkvalitnejšie sú však také, ktoré obsahujú aspoň miliardu živých baktérií v jednej kapsule a aspoň 3 - 4 probiotické kmene. Mnohé kmene navzájom spolupracujú a sú tak účinnejšie. Často je pre to počet rôznych kmeňov baktérií v produkte dôležitejší, než celkový počet baktérií, ktoré obsahuje. Medzi najvýznamnejšie patria baktérie z rodov:

• Lactobacillus (laktobacily - baktérie mliečneho kvasenia)
• Bifidobacterium (bifidobaktérie)
• ojedinele aj Enterococcus (enterobaktérie), kvasinky (Saccharomyces boulardi) a iné.

Poznáme viac druhov baktérií a každý je určený na rôzny typ ťažkostí. Do kmeňa Lactobacillus možeme zaradiť Lactobacillus acidophilus (podpora vstrebávania živín, pomoc pri hnačke a trávení mliečnych potravín - intolerancia laktózy), Lactobacillus rhamnosus (pomoc pri prevencii ,,cestovateľskej hnačky,,) a Lactobacillus plantarum (zástava rastu a množenia baktérií, stimulácia imunitného systému). Do kmeňa Bifidobacterium patria Bifidobacterium longum (zachytávanie toxínov), Bifidobacterium bifidum (trávenie mliečnych výrobkov, lepšie využitie živín).

Výber správneho probiotika závisí od konkrétneho zdravotného problému. Pre trávenie a nadúvanie sú najvhodnejšie kmene Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium bifidum a Saccharomyces boulardii, ktoré podporujú rovnováhu črevnej mikroflóry a pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach. Na imunitu a alergie sa odporúčajú probiotiká s Lactobacillus rhamnosus GG alebo Bifidobacterium lactis, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu a môžu znižovať prejavy alergií.

Najčastejšie sa stretávame s baktériami rodu Lactobacillus a Bifidobacterium, ktoré pomáhajú udržiavať rovnováhu črevnej mikroflóry. V prípade nedostatočného príjmu z potravy je možné ich doplniť vo forme kapsúl, práškov či kvapiek.

Tabuľka: Odporúčané probiotické kmene podľa zdravotného problému

Skladovanie probiotík

Probiotiká sú živé mikroorganizmy a spôsob skladovania je pre ich prežitie nevyhnutný. Niektoré je potrebné uchovávať v chlade a chladničke. Mali by byť uchovávané na suchom a tmavom mieste, mimo slnečného žiarenia.

Ako správne užívať probiotiká?

Hoci sa môžu probiotiká užívať kedykoľvek počas dňa, ideálne je ich užívať spolu s jedlom a zvlášť pozorným treba byť v prípade užívania antibiotík. Časový interval medzi nimi musí byť minimálne 2 - 4 hodiny, aby sa dodržala správna účinnosť každého z nich, či už antibiotík alebo probiotík. Najskôr by sa mali užiť antibiotiká a následne po 2 - 4 hodinách probiotiká. Ak užívame antibiotiká každých 12 hodín, probiotikum sa má užívať takisto dvakrát denne. Takto stále dodávame nášmu organizmu živé baktérie a priebeh liečby je omnoho šetrnejší. Niektoré probiotiká sú odolné voči väčšine antibiotík, napr. Bacillus clausii či Lactobacillus rheuteri, môžu sa preto užívať súčasne s antibiotikom.

Ukončenie antibiotickej liečby však neznamená aj ukončenie užívania probiotík. S užívaním by sme mali pokračovať aspoň dva až tri týždne po ukončení liečby antibiotikami, aby sme predišli vzniku tzv. post - antibiotickej hnačke.

Kedy je najlepší čas na užívanie probiotík?

Správne načasovanie užívania probiotík je kľúčové pre ich maximálnu účinnosť. Ak si nie ste istí, kedy užívať probiotiká, je dôležité zohľadniť nielen dennú dobu, ale aj to, či je lepšie ich užívať pred jedlom, s jedlom alebo po jedle.

Probiotiká ráno alebo večer?

Častou otázkou je, kedy brať probiotiká - ráno alebo večer, aby mali čo najlepší efekt. Užívanie probiotík ráno môže byť vhodné na podporu trávenia počas dňa a posilnenie imunity. Večerné užívanie probiotík sa odporúča v prípade, že chcete podporiť regeneráciu črevnej mikroflóry počas spánku.

Probiotiká pred jedlom alebo po jedle?

Výskumy ukazujú, že najlepšia účinnosť probiotík je pri užívaní s jedlom alebo tesne pred jedlom. Prítomnosť potravy pomáha neutralizovať žalúdočné kyseliny, čo zvyšuje prežitie probiotických baktérií. Užívanie probiotík nalačno sa vo všeobecnosti neodporúča, ak nemáte špeciálne kapsuly s ochranným obalom.

Nie je rozdiel, či probiotiká užijete počas jedenia, alebo až po jedle, zhruba do 30 minút. V takom prípade sa probiotické bakterie môžu rozmnožiť v priaznivejšom prostredí prítomnej stravy. Ak, napríklad, máte problém so stravou a jej zložkami (v strave je laktóza, lepok…) tak potom probiotikum užite vtedy keď v strave tieto "problémové" potraviny užívate, alebo pre tou časťou dňa, kedy sa tieto problémy vyskytnú.

Prirodzene, záleží to najmä od typu mikroorganizmov, ktoré obsahujú. Na druhej strane, užívanie probiotík po jedle poskytne prospešným baktériám potrebný čas na začlenenie sa do črevnej mikroflóry. Počas jedla a veľmi krátko po jedle sa však žalúdočná kyselina zvyšuje, čo vytvára menej priaznivé prostredie pre probiotiká. Ak sa rozhodnete užívať probiotiká pred jedlom, uistite sa, že to robíte 15 až 30 minút pred jedlom.

Výhodné býva užívať probiotiká napríklad večer, najlepšie s jedlom. Tiež je dôležité zvážiť, ktorý zdroj zabezpečí organizmu dostatočné množstvo probiotických kultúr, a tiež či kombinácia jednotlivých probiotických baktérií je pre ľudské telo prospešná a využiteľná.

Užívanie probiotík počas antibiotickej liečby

Antibiotiká síce účinne ničia škodlivé baktérie spôsobujúce infekcie, ale zároveň narušujú prirodzenú rovnováhu črevnej mikroflóry. To môže viesť k nepríjemným tráviacim ťažkostiam, ako je hnačka, nadúvanie alebo oslabenie imunity. Užívať probiotiká po antibiotickej liečbe nie je nevyhnutné, ale v niektorých prípadoch je to veľmi vhodné.

V prípade, že práve užívate antibiotiká, potom užívanie probiotík presuňte tak, aby ste ich neužívali spoločne. Probiotiká užívajte v čase medzi užívaním antibiotík, najlepšie dve až 3 hodiny po užití antibiotík s malým jedlom - napr. jogurtom alebo ovocím.

Základnou informáciou je fakt, že užívanie probiotík a antibiotík treba časovo oddeliť. Odporúča sa užívať probiotiká minimálne 2 hodiny po užití antibiotík. Tým sa minimalizuje interferencia s liekmi a umožní sa antibiotikám plniť svoju úlohu.

Obnova črevnej mikroflóry trvá dlhšie ako samotná antibiotická liečba, preto je dôležité vedieť, ako dlho užívať probiotiká po antibiotikách.

Dĺžka užívania probiotík

Rovnako aj dĺžka a frekvencia užívania probiotík závisí od viacerých faktorov, vrátane vašich cieľov, zdravotného stavu či typu probiotík, ktoré užívate. Krátkodobé užívanie probiotík je vhodné najmä vtedy, ak máte konkrétne ciele alebo momentálne zdravotné problémy. Napríklad, po užití antibiotík je ideálne užívať probiotiká počas obdobia obnovy črevnej mikroflóry. Podobne, ak máte problémy s trávením, môžete zvážiť krátkodobé užívanie na podporu tráviaceho systému.

Pochopiteľne, probiotiká je možné užívať aj dlhodobo. Dlhodobé užívanie probiotík pomáha udržiavať zdravú črevnú mikroflóru v optimálnom stave a minimalizovať riziko nerovnováhy. To je obzvlášť prínosné, ak máte sklon k tráviacim problémom, alebo ak sa snažíte posilniť imunitný systém. Dlhodobé užívanie probiotík môže podporiť nielen trávenie, ale aj imunitný systém a celkovú vitalitu. Zdravé črevá totiž zohrávajú v tele väčšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá.

Možné vedľajšie účinky probiotík

Probiotiká sú známe svojimi prospešnými účinkami na zdravie, najmä svojou podporou tráviaceho systému a imunitného systému. Avšak, ako u každého výživového doplnku alebo lieku, aj probiotiká môžu mať vedľajšie účinky. Zvyčajne sú ale mierne a dočasné.

• Mierne tráviace nepohodlie - napríklad nadúvanie, plyny alebo nepravidelná stolica.
• Reakcie u citlivých jedincov - tieto reakcie môžu zahŕňať nevoľnosť, hnačku alebo iné tráviace ťažkosti.
• Interakcie s existujúcimi zdravotnými stavmi - napríklad s oslabeným imunitným systémom alebo ochoreniami tráviaceho systému.
• Kvalita a typ probiotík - niektoré probiotiká môžu byť lepšie tolerované ako iné, a preto je dôležité vybrať si produkt od spoľahlivého výrobcu.
• Alergické reakcie a neznášanlivosť - v zriedkavých prípadoch môžu probiotiká spôsobiť alergické reakcie u jedincov, ktorí sú na niektoré ich zložky alergickí.

Užívanie probiotík je v súčasnosti už bežná záležitosť, tak ako pri užívaní antibiotík, tak aj ako súčasť zdravého životného štýlu, pre správnu funkciu tráviaceho traktu alebo podpory imunitného systému. Ich užívaním môžme predchádzať mnohým nepríjemným ochoreniam a preto je veľmi dôležité uvedomiť si ich nenahraditeľnú úlohu v našom organizme. Pre dobré zdravie musí organizmus fungovať aj v oblastiach, ktoré na prvý pohľad so zdravím nesúvisia. Zdravie však ovplyvní nielen to, čo doň vložíme ale aj to, či to telo dokáže spracovať.

Dôležité upozornenie: Všetky informácie uvedené v tomto článku slúžia len na vzdelávacie účely a nie sú náhradou lekárskej diagnózy. Porozprávajte sa so svojím lekárom, než začnete so suplementáciou výživových doplnkov.

tags: #ako #užívať #probiotiká #počas #jedla #alebo

Populárne príspevky:

• Recepty na čaj pre otehotnenie
• Kvasená kapusta: recepty a zdravie
• Recepty na šalviový sirup
• Objavte recept na výborný sviatočný koláč
• Kvalitné hrozienka