Celodenný Jedálny Lístok v Školstve na Slovensku: Normy a Zásady

Stravovanie v materských školách zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji a zdraví detí. Správne nastavené stravovanie, ktoré zahŕňa desiatu, obed a olovrant, by malo rešpektovať nutričné potreby detí v predškolskom veku a podporovať ich zdravý rast a vývoj. Kvalita a zloženie stravy v materskej škole sú mimoriadne dôležité, pretože škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič.

Na Slovensku sa stravovanie v materských školách a iných školských zariadeniach riadi prísnymi hygienickými normami a predpismi, ktorých cieľom je zabezpečiť zdravú a bezpečnú výživu detí.

Legislatívny Rámec Školského Stravovania

Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté:

• Školský zákon č. 245/2008 Z. z.: Základný právny predpis, ktorý upravuje výchovu a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach, vrátane stravovania.
• Vyhláška o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z.: Ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadení školského stravovania, určovanie počtov zamestnancov, kontrolu kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Upravuje povinnosti v oblasti ochrany zdravia, vrátane hygienických požiadaviek na stravovacie služby.
• Vyhláška č. 533/2007 Z. z. o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania: Stanovuje hygienické požiadavky na zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby, vrátane školských jedální.
• Potravinový kódex Slovenskej republiky: Obsahuje pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín: Záväzný právny akt Európskej únie, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre hygienu potravín.

Organizácia Stravovania v Školských Zariadeniach

Vyhláška č. 330/2009 Z. z. upravuje:

• Zdravú výživu detí a žiakov v čase ich pobytu v školách.
• Diétne stravovanie detí a žiakov.
• Stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách alebo športových aktivitách.
• Celospoločenské programy podpory zdravia.

Výroba jedál v školskej jedálni sa uskutočňuje podľa:

• Materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie a receptúr.
• Odporúčaných výživových dávok podľa vekových kategórií stravníkov.
• Zásad na zostavovanie jedálnych lístkov.
• Hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe.

Pred výdajom stravy je potrebné zabezpečiť odber vzoriek z hotových jedál, uchovať ich a viesť o nich dokumentáciu podľa osobitného predpisu. Organizáciu v školskej jedálni upravuje prevádzkový poriadok.

V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:

• Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
• Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
• Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.

Zásady pre Zostavovanie Jedálnych Lístkov

Jedálne lístky v školských zariadeniach sa zostavujú podľa prísnych zásad, ktoré zohľadňujú vekové kategórie detí a odporúčané výživové dávky. Medzi hlavné zásady patrí:

• Pestrosť a vyváženosť: Jedálny lístok by mal obsahovať rôzne druhy potravín, aby bola zabezpečená vyvážená strava s dostatočným množstvom živín.
• Sezónnosť: Uprednostňujú sa sezónne potraviny, ktoré sú čerstvé a majú vysokú nutričnú hodnotu.
• Obmedzenie nezdravých potravín: Do jedálneho lístka sa zaraďujú obmedzene údeniny, nadmerne slané ryby a rybie výrobky, priemyselne vyrábané majonézy (pre deti mladšie ako 14 rokov) a vyprážané jedlá (pre deti v materských školách).
• Dostatok ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina sa podávajú denne, pričom sa uprednostňuje čerstvá zelenina s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy.
• Používanie kvalitných surovín: Pri príprave jedál sa používajú kvalitné suroviny, ako sú mäso jatočných zvierat, hydina a ryby.
• Striedanie technologických postupov: Pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.

Príklady Zaradenia Potravín do Jedálneho Lístka

Nižšie je uvedený prehľad odporúčaných frekvencií zaradenia rôznych druhov jedál do jedálneho lístka:

• Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní. Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr. Odporúča sa zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Vhodné druhy mäsa pre deti sú teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso.
• Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
• Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
• Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
• Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
• Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
• Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
• Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
• Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
• Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.

Tabuľka frekvencie zaradenia potravín:

Zakázané Potraviny a Postupy

Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú:

• Mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete.
• Nedostatočne tepelne spracované mäsá.
• Zabíjačková kaša, tlačenka.
• Surové mäsá typu biftek.
• Všetky výrobky s aspikom a rôsolom.
• Tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia.
• Huby okrem húb získaných z distribučnej siete.
• Pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne.
• Vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc.
• Nadmerne slané ryby a rybie výrobky.
• Tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.

Údené mäsá a výrobky z údených mias sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú, pre žiakov v základných školách a stredných školách najviac jedenkrát za mesiac. Priemyselne vyrobené majonézy sa nezaraďujú do jedálnych lístkov pre deti mladšie ako 14 rokov. Vyprážané jedlá sa nepripravujú pre deti v materských školách.

Hygienické Požiadavky

Hygienické požiadavky v školských jedálňach sú veľmi prísne a zamerané na minimalizáciu rizika kontaminácie potravín a zabezpečenie bezpečnosti stravy. Potravinárske prevádzky, vrátane školských jedální, sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne sa musia očistiť a podľa potreby dezinfikovať.

• Čistota a dezinfekcia: Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne sa musia očistiť a podľa potreby dezinfikovať.
• Osobná hygiena zamestnancov: Zamestnanci školskej jedálne musia dodržiavať prísne zásady osobnej hygieny, vrátane umývania rúk, nosenia čistého pracovného odevu a používania ochranných prostriedkov. Nový zamestnanec musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia.
• Pracovný odev: Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Je nutné nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov.
• Oddelenie prevádzky: V rámci možností školy zabezpečiť oddelenie alebo čo najmenší kontakt rôznych skupín (napr. Neumožniť samoobslužný výdaj, tj. Cudzí stravníci a deti/žiaci stravníci, ktorí sa vzdelávajú dištančným spôsobom, musia mať pre konzumáciu vyčlenený samostatný čas alebo oddelený priestor a po ukončení stravovania musia byť stoly a stoličky očistené a dezinfikované.
• Kontrola kvality: Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje najmä dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, dodržiavanie výživovej hodnoty jedál a nápojov, finančné zabezpečenie výroby jedál a nápojov, prevádzkový poriadok, doplnkové stravovanie detí a žiakov, osobná a prevádzková hygiena, vedenie dokumentácie, zabezpečenie celospoločenských programov a materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.

Ďalšie Hygienické Požiadavky

Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.

• Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
• Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
• V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
• Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.
• V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.

Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.

Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z.

Pobyt detí vonku by mal byť najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.(§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.

Výdaj Stravy

Pri výdaji stravy sa dbá na to, aby bola strava hygienicky nezávadná a aby sa minimalizovalo riziko kontaminácie. Výdaj stravy pre stravníkov v školskej jedálni je určený harmonogramom výdaja jedál a nápojov.

Dohľad nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe sa zaoberajú orgány hygienickej služby. Školské jedálne, ktoré zaisťujú stravovanie detí, ale aj verejnosti, patria medzi potravinárske podniky spadajúce pod dozorné kompetencie orgánov ochrany verejného zdravia a sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom.

Diétne Stravovanie v Materských Školách

Pre deti, u ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie, je možné zabezpečiť v školskej jedálni diétne stravovanie.

• Šetriaca diéta: Pri chorobách tráviaceho traktu, obezite.
• Diabetická diéta: Pri zvýšenej hladine cukru v krvi (pri cukrovke).

Podľa zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. a vyhlášky MŠ SR č. 330/2009 Z. z., je možné zabezpečiť diétne stravovanie.

Zloženie Stravy v Materskej Škole

Strava v materskej škole by mala byť pestrá a vyvážená, obsahovať všetky potrebné živiny pre správny rast a vývoj dieťaťa. Sacharidy sú dôležitým zdrojom energie. Mimoriadne dôležitá je vláknina, ktorá v správnej miere pôsobí ako prevencia pred mnohými ochoreniami a je tiež zdrojom energie. U malých detí od 3 do 6 rokov je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať 14 g/deň. Pri zvýšenom príjme môže vláknina u malých detí pôsobiť ako antinutrient, čo znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.

Dôležité je spojiť sacharidy a vlákninu s kvalitnými nerafinovanými tukmi, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje. Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Pri päťdňovej prevádzke sa odporúča zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Vhodné druhy mäsa pre deti sú teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso. Obsahujú cenné prvky vyváženej stravy a spĺňajú špeciálne potreby rastu.

Dôležitosť ovocia a zeleniny

Ovocie a zelenina, by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.

Výhody konzumácie ovocia:

• Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
• Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
• Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
• Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
• Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.

Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole:

• Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
• Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
• Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
• Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
• Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
• Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.

Kto sa zaujíma o zásady zdravého stravovania detí, vie, že všetci odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. A odporúča ich aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je ideálne denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny. Ďalšou zásadnou podmienkou je denná konzumácia sezónneho ovocia (nielen u detí). Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve. Významná je hlúbová zelenina kapusta, kvaka, okrúhlica, kel, karfiol, brokolica a listové šaláty.

Vláknina v strave detí

U malých detí od 3 rokov do 6 rokov v rámci jedného dňa je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať príjem 14 g/deň. Konzumácie vlákniny plní v každom organizme dôležité funkcie. Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.

Mlieko a mliečne výrobky

Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky, fermentované výrobky s obsahom probiotík.

tags: #celodenný #jedálny #lístok #v #školstve #normy

Populárne príspevky:

• Orechové špecle: Tradičná pochúťka
• Recept na jablkový koláč s pudingom
• Recenzie donáškových služieb Dunajská Streda
• Komárňanská fazuľová polievka
• Recept na zdravé črevá