Pestovanie cukrovej repy na Slovensku: Výzvy a перспективы

Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a je schopné pokryť slovenskú spotrebu cukru výhradne z domácej suroviny a zabezpečiť sebestačnosť v tejto dôležitej komodite. Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru dlhodobo sebestačné.

Každý rok sa vypestuje na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera je 100 ha. V roku 2016 dosiahla úroda 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34 %.

Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha a produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.

Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ

Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli už v nasledujúcej kampani, k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu.

Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie. Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.

Ministerka Gabriela Matečná navštívila cukrovarníkov aj pestovateľov cukrovej repy a diskutovala s nimi o aktuálnej situácii v sektore takmer rok po zrušení kvót. Cena cukru v uplynulých mesiacoch vďaka prebytku výrazne klesla. Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.

Reštrukturalizácia cukrovarov a súčasná situácia

Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.

„Cukrovary u nás spracovávajú výhradne domácu surovinu, vypestovanú na Slovensku. Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. “Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach. Už pre sejbu cukrovej repy v roku 2017 sa podmienky nákupu líšia od podmienok počas obdobia platnosti kvót. Obe zmluvné strany v Zmiešaných komisiách sa stále snažili dohodnúť podmienky, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii tejto komodity.

V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch. Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou. Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická. Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.

Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch. „Neočakávame trend výraznejšieho zvyšovania produkčných plôch cukrovej repy na Slovensku. Tieto slová potvrdzuje aj Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, najväčšieho pestovateľa cukrovej repy v Nitrianskom kraji.

„Je možné, že dôjde k zvýšeniu pestovateľských plôch cukrovej repy, ale nie v rámci Slovenska. Slovensko má podobné pestovateľské podmienky, teda napríklad aj tohtoročný vlahový deficit, ako okolité štáty, hlavne Moravská oblasť Českej republiky. Ak je u nás nižšia produkcia, tak zrejme nebude vyššia ponuka ani tam. Navyše, cukrová repa nie je tovar voľne dostupný na trhu, ako je napríklad pšenica. Každý pestovateľ už má svoju produkciu zakontrahovanú pre nejaký cukrovar. Preto si myslím, že cukrovary na Slovensku spracujú len to množstvo, ktoré im dodáme u nás.

Aby sa mohla táto okopanina pestovať na väčšej ploche, museli by byť agropodnikatelia vybavení potrebnou poľnohospodárskou technikou, ale tiež motivovaní realizačnou cenou za produkciu. Napokon, mohla by sa zvýšiť aj spracovateľská kapacita cukrovarov u nás. Pre rok 2017 sú už zmluvy uzatvorené, no o podmienkach nákupu cukrovej repy pre kampaň 2018/19 ešte diskutujú zástupcovia pestovateľov a spracovateľov na spoločných stretnutiach tzv.

„Problém je, že pri nižšej produkcii, ako očakávame aj tento rok, realizačná cena ani zďaleka nepokryje pestovateľom náklady na výrobu repy. Tento rok predpokladáme úrodu len okolo 50 ton z hektára, kvôli suchu. Nepomôžu už zrejme ani jesenné dažde, pretože listy repy už zasychajú. Pestovatelia a cukrovary si teda ešte musia analyzovať situáciu a pokúsia sa nájsť kompromisné východisko prijateľné pre obe strany.

Kým v predchádzajúcich rokoch bola cena cukrovej repy garantovaná nariadeniami EÚ, v súčasnosti je predmetom dohody. Dva cukrovary (Slovenské cukrovary v Seredi a Považský cukrovar v Trenčianskej Teplej) poskytujú aj s dodávateľskými podnikmi približne 3000 pracovných miest a je pre nich kľúčové, aby mohli naďalej produkovať zisk.

V súčasnosti EÚ produkuje 20 mil. ton cukru ročne, čo zabezpečuje príjem pre 137 000 pestovateľov. Štáty s významnou produkciou cukru sa prichystali na zrušenie systému kvót v niektorých prípadoch až s 30 %-ným navýšením pestovateľských plôch (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Veľká Británia). Potvrdzuje sa predvídaný negatívny scenár, t. j. vďaka prebytku cena cukru klesá.

Riešením nie je ani pôvodný zámer EÚ - teda vývoz cukru mimo EÚ, ktorý nie je možný pri súčasných nízkych cenách cukru. „Prostredie v rámci Európskej únie bude viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Svetová cena sa po turbulenciách ostatnej dekády ustálila na úrovni asi 400 euro za tonu cukru.

Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol. Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd.

„Ochrana hraníc EÚ zostane zachovaná, to znamená, že by nemalo dôjsť k zvýšeniu importu z tretích krajín. Skôr sa dá očakávať, že európske krajiny budú mať väčšie príležitosti na vývoz, keďže už nebudú obmedzované vývoznými limitmi WTO, ktoré platili v kvótovom režime. Podniky v niektorých krajinách únie už vykročili v ústrety zmene.

V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha.

Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu. „Cukrovarnícky priemysel má na Slovensku dlhú históriu, prvé cukrovary boli na našom území založené už za Rakúsko-Uhorska. Vlaňajšie zrušenie kvót na cukor situáciu v sektore výrazne ovplyvnilo. Nastal neobmedzený predaj v rámci trhu EÚ. Navýšenie pestovateľských plôch prinieslo veľký prebytok cukru, čo sa odzrkadlilo na výraznom poklese jeho ceny. Pre slovenské gazdinky je to ale pozitívna správa. Tohtoročná sezóna je totiž veľmi prajná typickému ovociu zo slovenských záhradiek. Bude bohatá úroda jabĺčok a hrušiek. Mnohé gazdinky sa chystajú zavárať, preto apelujem, uprednostnite slovenský cukor pred dovezeným zo zahraničia. Slovensko je v rámci výroby cukru stále sebestačné.

„Prebieha tu klasická obchodná vojna, niektoré západoeurópske krajiny chcú na seba strhnúť všetku výrobu, aby zanikli niektorí výrobcovia, ktorí im na spoločnom európskom trhu zavadzajú a ktorých by chceli nahradiť. Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré si dokážu vyrobiť cukor samé do objemu jeho spotreby, čo v iných krajinách nie je až takou samozrejmosťou. „Môžeme byť hrdí na to, že túto základnú potravinu nemusíme dovážať zo zahraničia.

Znepokojenie pestovateľov cukrovej repy

Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska vyslovuje hlboké znepokojenie a pobúrenie z rozhodnutia nemeckej spoločnosti Nordzucker, AG o zatvorení spoločnosti Považský cukor a.s. Zástupcovia pestovatelia, ktorí viedli od septembra 2025 rokovania s vedením cukrovaru boli maximálne pripravení dohodnúť podmienky pestovania cukrovej repy pre rok 2026. Strata produkcie cukrovej repy o výmere cca 9 500 ha bude znamenať, že sebestačnosť Slovenska v produkcii cukru klesne na úroveň 50 %. Obchodný deficit zahraničného obchodu sa zvýši až o 50 mil. Poklesom pestovateľských plôch cukrovej repy sa významne zníži aj možnosť diverzifikácie a rotácie plodín.

Aj keď priaznivé počasie umožnilo ťažkej technike vrátiť sa na polia a dokončiť zber cukrovej repy, pestovateľov tento rok netešia dobré správy. Cena repy totiž výrazne klesla - a mnohí ju nedokážu predať ani za náklady. Podľa pestovateľov z Bošácej je situácia vážna. Cukrová repa musí mať aspoň 16 percent cukornatosť, aby sa pestovateľom pestovanie ešte ako-tak oplatilo.

Agronóm družstva Maroš Pažitný dodáva, že výsledok je vždy v rukách počasia: „Sme odkázaní na prírodu. To sa nedá ovplyvniť žiadnymi prípravkami, že by sme to postriekali. Z dôvodu nízkych výkupných cien sa družstvá snažia znižovať výmery, na ktorých repu pestujú. V Bošáci kedysi siali na 100 hektároch, dnes je to už len necelých 60. Cukrovarníci však tvrdia, že ich ruky sú zviazané situáciou na trhu. Hlavnou príčinou nízkych cien je presýtenie trhu. Európske zásoby cukru sú vysoké, a navyše sa dováža aj trstinový cukor, ktorý znižuje dopyt po domácej repe.

Pre poľnohospodárske družstvo v Bošáci má cukrová repa stále význam - nie však len kvôli cukru. Rezky, ktoré vznikajú po jej spracovaní, využívajú ako doplnkové krmivo pre hovädzí dobytok. Ak to počasie dovolí, zvyšok repy plánujú vyorať do soboty. Odborníci upozorňujú, že hoci sa tempo rastu cien spomalilo, potraviny na Slovensku stále zdražujú - už však len jednociferným tempom. Analytik upozorňuje, že vládne daňové zmeny môžu na prelome rokov spôsobiť mierne zvýšenie cien. Zdražie napríklad čokoláda, džemy, zmrzlina či rôzne slané pochutiny vrátane čipsov.

Okrem dobrých správ z oblasti potravín prichádzajú pozitívne signály aj z trhu s palivami. Ceny benzínu a nafty by mali v najbližších dňoch opäť klesnúť, a to o jeden až dva centy za liter. „Americký prezident Donald Trump oznámil, že India plánuje zastaviť nákupy ruskej ropy, no trhy reagujú opatrne,“ uviedol Bajzík. Dodal, že Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej poslednej správe upozornila na rast produkcie a naznačila, že v roku 2026 môže vzniknúť globálny prebytok ropy.

K cenovým výkyvom prispeli aj štrajky v belgickom prístave Antwerpy, ktoré spôsobili dočasné výpadky v dodávkach palív a meškania tankerov. Zaujímavosťou, na ktorú upozornila IEA, sú tzv. „miznúce barely“ - v štatistikách chýba približne 1,47 milióna barelov denne. Tento nesúlad zvyšuje neistotu o skutočnom stave zásob na globálnom trhu s ropou.

Zatiaľ čo v minulých rokoch museli Slováci čeliť prudkému rastu cien potravín, energií aj palív, rok 2025 prináša konečne obrat. Pomerne vyrovnané hodnoty pozorujeme pri celkovej spotrebe cukru a spotrebe cukru na obyvateľa.

Osevná plocha cukrovej repy v tomto roku klesla - a nielen kozmeticky. „Tohtoročná výmera cukrovej repy dosahuje 19 180 hektárov. O tom, že výmera klesne, sa hovorilo už od vlaňajška, keď sa začalo rozprávať o cenách. „Cena cukru poklesla. „Predtým sme osievali 80 hektárov, tento rok sme osiali len 54 hektárov. V našom regióne mnohí pestovatelia išli s výmerou dolu. „Aktuálne máme asi 30 hektárov, predtým sme mali o čosi viac. Cukrovú repu ako plodinu sme si ponechali preto, že budeme organizovať Repný deň. Rovnako ako vzdelávacia inštitúcia pripravujeme pokusy, napríklad vplyv závlah na úrodu cukrovej repy. „Cena výrazne klesla. Úspech pestovania tak ešte viac závisí od počasia a istota návratnosti tiež klesá.

„Záujem o pestovanie cukrovej repy pre rok 2025 je nižší z titulu nízkych ponúkaných cien. Nižší záujem o pestovanie cukrovej repy je však evidentný naprieč celou EÚ. O cenách otvorene hovoriť nechcú ani poľnohospodári, ani zástupcovia cukrovarov. Viaceré zdroje však anonymne potvrdili, že hoci vlani cena dosiahla okolo 45 eur za tonu, teraz je pod tridsiatimi eurami. „Podľa informácií Slovenského cukrovarníckeho spolku, došlo k medziročnému prepadu priemernej ceny cukru v EÚ o viac ako 35 percent. Za poklesom cien treba vidieť tento primárny fakt.

„Aktuálne ešte nikto nevie dopredu predpokladať, ako sa vyvinie tohtoročná pestovateľská sezóna. Snahou bude, samozrejme, urobiť maximum pre to, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii slovenského cukru vyrobeného zo cukrovej repy aj v tomto roku. Veľa bude závisieť od úrody cukrovej repy, kde rozhoduje kombinácia - veľkosť repy plus cukornatosť.

Podpora pre pestovateľov cukrovej repy

Ešte koncom februára 2024 sa v Trenčianskej Turnej konal odborný seminár zameraný na pestovanie cukrovej repy a problematiku výroby cukru - jeho pozície na trhu vo svete a v EÚ. Taktiež na vyhodnotenie pestovateľského ročníka 2023, resp. Hostí podujatia privítal Ing. Michal Abelovič, predseda predstavenstva Považský cukor a. s. v Trenčianskej Teplej, ktorý patrí do skupiny Nordzucker. O výške podpôr pre cukrovú repu informoval Ing. Igor Jakubička, podpredseda predstavenstva ZPCR SR.

Cukrová repa sa v roku 2023 pestovala na výmere 22 323 hektárov, celkový balík na viazanú platbu je vo výške 11 300 000 eur. Viazaná podpora príjmu na cukrovú repu tak vychádza na 507,17 eura na hektár. Zelená nafta pokračovala aj roku 2023 v sume 83,12 eura na hektár. Výzva cez PPA na rok 2024 na výmeru cukrovej repy by mala byť na úrovni 174 euro na hektár. „Ak by táto podpora bola schválená, dosiahla by za rok 2023 výšku 749,39 eura na hektár. Po pripočítaní BISS platby vo výške 105 euro na hektár a redistributívnej podpory (41,50 - 81,50 eura) by išlo o historicky najvyššiu podporu pre pestovateľov cukrovej repy po započítaní priamej platby,“ uviedol I. Jakubička.

Informoval o základných cieľoch vertikály cukor-cukrová repa v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027, aby cukrová repa naďalej ostala ako plodina špeciálnej rastlinnej výroby, jej zachovanie v dotačnej schéme Viazanej podpory príjmu vo výške 600 eur na hektár a Zelenej nafty na cukrovú repu vo výške 83,12 eur na hektár. Následne I. Jakubička zosumarizoval výsledky rokovaní Zmiešanej komisie pri Považskom cukre a.s. „Vyrokovali sme minimálnu garantovanú cenu pri 16-percentnej cukornatosti na úrovni 43 eur za tonu, priemernú úroveň príplatkov na úrovni 0,4 eura a cenu za rezky na úrovni 1,6 eura, t. j. minimálna realizačná cena spolu pri 16-percetnej cukornatosti je 45 eur za tonu,“ informoval I. Jakubička.

Predstavitelia Nordzuckru pri Považskom cukre sa dohodli, že výmeru 10 600 hektárov, ktorú majú stabilizovanú, zvýšia na 11 000 hektárov, čiže plus 400 hektárov, ktoré sú už zakontrahované. Taktiež informoval o stretnutiach zástupcov ZPCR SR a SCS so zástupcami Vlády Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, týkajúce sa schémy štátnej pomoci pre podporu poľnohospodárskej prvovýroby. „Viazaná priama platba je stabilizačná esenciálna podpora pre špeciálnu rastlinnú výrobu, a chceme, aby sa zachovala na úrovni 514 eur na hektár. V prípade Zelenej nafty máme informáciu, že táto podpora bude pokračovať minimálne do roku 2025,“ dodal I.

Podporu pestovateľom cukrovej repy vyjadrila Ing. Mária Piešťanská, hlavná radkyňa odboru Rastlinnej výroby MPRV SR, zároveň ocenila spoluprácu so ZPCR SR a SCS. Informovala o podporách pre pestovateľov cukrovej repy s výhľadom na ďalšie obdobie. „Pre rok 2024 sú finančné prostriedky vyčlenené, avšak vyplácanie sa bude realizovať iným spôsobom ako doposiaľ. Našou snahou je, aby sadzba pre cukrovú repu bola na približne tej istej úrovni ako v minulom roku,“ dodala M.

Vývoj cien cukru vo svete

Informáciám o vývoji cien cukru vo svete sa vo svojej prednáške venoval M. Abelovič, podľa ktorého sa trhové fundamenty vyvíjajú pozitívne. Najväčšími svetovými exportérmi cukru sú naďalej Brazília, India, Thajsko a Austrália. V tomto roku bol v Indii zaznamenaný pokles vo výrobe cukru s čím súvisí zákaz vývozu cukru z tejto krajiny. Thajsko svoje rekordné roky vo výrobe cukru pravdepodobne nezopakuje. Čo sa týka Brazílie - je momentálne jedinou krajinou, ktorá zásobuje cukrom podstatnú časť svetového trhu. Podľa M. Abeloviča to nie je dobrá správa pretože ak sa niečo udeje v Brazílii, bude to mať zásadný vplyv na trh s cukrom. Austrália je obmedzená teritóriom pestovania, čiže má stabilizovanú produkciu cukru.

V EÚ sa z kampane 2023 - 2024 vyrobí takmer 17 miliónov ton cukru, v budúcom roku je predpoklad navýšenia výroby cukru o približne milión ton.

Náklady na pestovanie cukrovej repy

Údaje o nákladových položkách v roku 2019 boli čerpané zo zdrojov VÚEPP a v rokoch 2020 - 2022 zo zdrojov MPaRV SR(Sekcia stratégií, analýz a prierezových činností). Sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých pestovateľov cukrovej repy môžu byť odlišné. V roku 2022 výberový súbor predstavoval spolu 19 poľnohospodárskych podnikov. Z kukuričnej výrobnej oblasti to bolo 9 podnikov a z repárskej 10. Kalkulácie jednotlivých nákladových položiek sú uvedené v tabuľke 1.

Z tabuľky pozorujeme pokles troch nákladových položiek, úroveň ostatných nákladových položiek sa zvyšovala. Najvyšší absolútny nárast pozorujeme pri hnojivách nakúpených a vyrobených (+255,3 €.ha-1), agrochemických službách (+208,1 €.ha-1) a osivách a sadivách (+184,1 €.ha-1). Celkové priame náklady sa zvýšili z úrovne 1 515,3 €.ha-1 na úroveň 2 279,2 €.ha-1 (+763,9 €.ha-1, resp. +50 %). Nepriame náklady zahŕňajú výrobnú a správnu réžiu. Tieto náklady sa zvýšili o 79,8 €.ha-1,(+25 %). Celkové vlastné náklady sa zvýšili z hodnoty 1 832,1 €.ha-1 na 2 675,8 €.ha-1 (+843,7 €.ha-1, resp.

Ekonomická analýza pestovania cukrovej je uvedená v tabuľkách 2 a 3. Efektívnosť pestovania cukrovej repy závisí od realizačných cien, celkových vlastných nákladov, hektárových úrod a dotácii. V tabuľke 3 je uvedená ekonomická analýza bez započítania dotácií. Z tabuľky pozorujeme nárast cien producentov cukrovej repy z úrovne 22,34 €.t-1 na 28,79 €.t-1 (+6,45 €.t-1, resp. +29 %). Hodnoty vlastných nákladov na hektár i na tonu sa zvýšili ešte výraznejšie (+46 % resp. +44 %). Tržby na hektár sú súčinom ceny a hektárovej úrody. Podobne aj v tržbách sme zaznamenali nárast z úrovne 1 212,8 €.ha-1 na úroveň 1 687,4 €.ha-1 (+474,6 €.ha-1). Celú analýzu vrátane kompletných tabuliek s dátami si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 07/2024 na s. Agrochem.

tags: #ceny #cukrovej #repy #na #slovensku #pestovanie

Populárne príspevky:

• Červená repa: Príprava vývaru
• Recepty z uhoriek pre zdravie a krásu
• Piešťanské cestoviny: Pohľad do minulosti a súčasnosti
• Druhy zeleniny
• Zdravé rybie recepty