Záchvatovité Prejedanie (Vlčí Hlad): Príznaky, Príčiny a Liečba

Záchvatovité prejedanie (v angličtine binge eating disorder, BED) je psychická porucha patriaca medzi poruchy príjmu potravy. Nie je to tak známe ako mentálna anorexia alebo bulímia, pritom je snáď najčastejšie zo všetkých porúch príjmu potravy. Väčšinou si ľudia myslia, že sa jedná len o nedostatok vôle, skutočnosť je taká, že sa jedná o závažný problém a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

Ide o chronické ochorenie, môže trvať aj niekoľko rokov a je sprevádzané skonzumovaním veľkého množstva jedla za krátky čas, ktoré končí, až keď je pacientovi veľmi zle a nemôže pokračovať. Táto situácia sa pravidelne opakuje. Choroba vedie k obezite, avšak nie je to nutnou podmienkou.

V tomto článku sa dozviete:

• Čo môže zapríčiniť vznik poruchy príjmu potravy?
• Ako sa ochorenie prejavuje?
• Ako prebieha diagnostika?
• Liečba

Ako Choroba Prebieha?

Hneď na úvod je nutné si uvedomiť, že záchvatovité prejedanie nie je to isté, ako je prejedanie. Je rozdiel v tom, keď si dáte na obed sviečkovú so šiestimi knedľami alebo pol plechu koláčov u rodičov na návšteve a v tom, keď vás prepadne neuveriteľná túžba sa prejesť a vybieliť celú chladničku. Pridať si porciu pri obede alebo dopriať si sladké a nezdravé jedlo na návštevách, po ktorom sa cítime plní a nafúknutí, to občas urobí každý. Je to úplne normálna ľudská záležitosť.

Avšak, pocítiť záchvat prejedania sa, to je niečo trochu iné...

V prípade záchvatovitého prejedania prepadne človeka obrovská a neopísateľná túžba jesť, či už sa jedná o akékoľvek jedlo, sladké alebo slané. Podľahne a začneš do seba hádzať jednu potravinu za druhou, väčšinou to nezdravé jedlo prevláda, ale keď nie je k dispozícii, tak príde rad aj na zdravšie potraviny. Koľkokrát ľudia ani nevnímajú, čo jedia, len proste potrebujú niečo žuť a prehĺtať, tak do seba napchajú všetko, na čo prídu. Často konzumujú kombinácie, ktoré by normálne nezjedli, napríklad čokoládu so syrom alebo zemiačiky zároveň so sušienkami a podobne.

Najhoršie je, že človek, čo trpí záchvatovitým prejedaním, to nie je schopný zastaviť. V hlave mu "prepne" a on bude jesť až do chvíle, kým mu nebude úplne zle a nebude tak môcť pokračovať.

Keď je po všetkom, prídu výčitky, pocit zlyhania a pocit nenávisti voči sebe samému. Chorý sa cíti sklamaný, že dokázal podľahnúť jedlu a nedokázal sa v danej chvíli ovládnuť a túžbu utíšiť.

Ľudia nad jedlom premýšľajú stále, a to aj keď nemajú hlad, aj keď práve dojedli a jedlo sa pre nich stáva hlavným bodom vesmíru. Berú ho ako odmenu, ako riešenie dobrých i zlých správ aj ako nástroj na zajedanie smútku. Strácajú prehľad o tom, ako vyzerá zdravý jedálniček a primerané porcie, čo je potom nepríjemná záležitosť, keď sa snažia jesť ďalší deň po tejto prejedacej epizóde normálne.

Prečo To Ľudia Robia, Akú Majú Motiváciu?

Choroba sa vyvíja postupne. Môže sa rozvinúť ako následok držania diét, kedy je telo vystavené kalorickému deficitu.

Najčastejším prípadom je prejedanie striedané s obdobím držania diét, často drastických, odopierania si jedál, ktoré majú ľudia radi a výrazný kalorický deficit. Takže, napríklad, týždeň držíte striktnú diétu a potom máte na niečo obrovskú chuť, dáte si trošku a v hlave sa rozoznie zvonček "už to nemá význam, skazil/a som to". Potom vzniká tá motivácia, že teraz to musím využiť, dať si všetko, na čo mám chuť. To bohužiaľ nie je úplne ideálny postup. Práve u večných dietárov sa problém vyskytuje najčastejšie.

Tiež pacienti trpiaci inou poruchou príjmu potravy, ako je anorexia alebo bulímia, avšak tam to nie je ako samostatný problém, tam je to brané ako súčasť ich ochorenia. U anorexie to býva z dôvodu dlhodobého hladovania, kedy si potom telo uvedomí, že potrebuje energiu z jedla a pacienta prepadne "vlčí hlad", ktorý nemá silu zastaviť. Pri bulímii sa zase strieda obdobie prejedania sa s vracaním a obdobie hladovania a odopierania si potravy.

Ďalším príkladom je nuda. Ľudia sa nudia, tak chodia otvárať chladničku a čas od času si niečo vezmú. Potom majú chuť na ďalšie jedlo, tak idú znovu, až sa prejdete. Áno, toto by bolo ešte normálne a v poriadku, každý občas máme na niečo chuť a podobný scenár sa odohráva v našej kuchyni. Lenže postupom času sa z toho stáva zvyk, až sa to práve môže prehupnúť do záchvatového prejedania a človek to nebude schopný ovládať.

Ďalší prípad je zajedanie emócií. Rovnaký princíp, v priebehu času sa vypracuje závislosť, ktorá nekončí dobre. U niektorých pacientov je prejedanie súčasťou iných psychiatrických diagnóz, ako sú úzkosti, depresie, niekedy sa môže choroba objaviť ako následok užívania niektorých druhov liekov alebo pri hormonálnych poruchách.

Kto Je Ohrozený?

Čo sa týka zastúpenia v populácii, väčšinou sú ohrozenejšie ženy, konkrétne dospievajúce dievčatá. Či už z dôvodu, že chcú byť dokonalé a krásne chudé, chcú sa páčiť a tak držia diéty, ktoré dostávajú ich telo do kalorického deficitu a jedného dňa si povie "dosť, potrebujem jesť", alebo preto, že sú citlivejšie. Zároveň je to najčastejšie diagnostikovaná porucha príjmu potravy u mužov.

Do istej miery hrá úlohu aj genetika, ako takmer pri každej chorobe. Tej sa bohužiaľ nedá odporovať, avšak je možné ju ovplyvniť.

Zdravým stravovacím návykom neprispieva ani dnešný sedavý štýl života a málo pohybu v populácii. Stáva sa pravidelným zvykom, že si ľudia vezmú nejakú dobrotu k počítaču alebo maškrtenie pri televízii.

Následky Záchvatovitého Prejedania

Epizódy prejedania, ktoré sa opakujú, môžu, ale nie je to podmienkou, viesť k obezite. Dokonca štúdie preukázali, že vyše 50% chorých už obéznymi boli, keď u nich choroba prepukla. A obezity sa týkajú aj komplikácie, keďže nie je pre telo zdravé mať nadváhu. Vyskytuje sa značné riziko kardiovaskulárnych chorôb, ako sú infarkty, vysoký krvný tlak, ateroskleróza alebo srdcové zlyhávanie. Ďalej sa môže rozvíjať diabetes mellitus 2. typu, známy ľudovo ako cukrovka. U žien sa rozvíjajú aj komplikácie s otehotnením alebo môže dôjsť k vzniku syndrómu polycystických ovárií.

Potom samozrejme poruchy spánku, chronická bolesť alebo ďalšie duševné ochorenia, často chorí prepadajú depresiám a nenávidia sami seba a svoje telo. Tiež majú problém sociálne zapadnúť, nadviazať a udržiavať vzťahy, prípadne môžu byť aj šikanovaní. Výrazne im choroba znižuje kvalitu života.

Liečba

Tento kolotoč je veľmi ťažké prelomiť, ale je to možné!

Prvým krokom k úspechu je si uvedomiť problém. Ľudia sa koľkokrát sami sebe ospravedlňujú, že je to predsa stále ešte normálne a že to zvládnu vyriešiť sami, alebo sa za svoje správanie hanbia a chcú ho utajiť pred okolitým svetom. Ďalej je vhodné sa niekomu zveriť. Blízka osoba dokáže vyjadriť podporu a vyhľadá pomoc odborníkov. Možno potom chorý zistí, že nie je na celú nepríjemnú situáciu sám, že niekoho trápi to isté a hneď je motivácia s tým niečo urobiť. Nie nadarmo sa hovorí, že vo dvojici sa to lepšie ťahá.

U samotnej liečby je hlavným kľúčom zistiť, prečo táto choroba vznikla a snažiť sa odstrániť jej príčinu. Liečba je teda komplexnou záležitosťou a je to beh na dlhú trať. Či už je to nuda alebo psychický stres, ak sa nepátra po tom, kde to všetko začalo, nie je šanca na úspech. Pacient má chodiť na sedenie k psychoterapeutovi. Je veľmi dôležité, aby človek zmenil pohľad na seba samého, začal sa mať rád a chcel svojmu telu dopriať len to najlepšie.

Tiež hrá dôležitú úlohu nutričný terapeut, ktorý pacientom vysvetlí, čo sú bielkoviny, sacharidy a tuky a koľko je potrebné ich za deň prijať. Tiež by mal pacienta naučiť rozpoznať správnu veľkosť porcií a naučiť ho si strážiť svoj denný kalorický príjem. Väčšine pacientov pomôže, keď si potom potraviny presne vážia a zapisujú, napríklad do aplikácií na smart phonoch ako sú Kalorické tabuľky alebo My fitness pal, kde majú prehľad, koľko toho za deň zjedli a koľko živín to obsahovalo. Alebo si môžu viesť denník, kam si všetko podrobne zapíšu a spolu s tým aj to, ako sa v danej chvíľu cítili, či mali nejaké chute na sladké alebo na prejedenie sa.

Existujú aj lieky, väčšinou je táto možnosť lacnejšia ako terapia. Nedá sa ale povedať, že by boli tak efektívne, ako práve sedenie u psychoterapeuta, pretože je to riešenie len krátkodobé. Používajú sa antidepresíva, antiepileptiká a lieky na poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Návrat choroby bohužiaľ stále hrozí, takmer nikdy nie je možné povedať, že "už som z toho vonku". Ako prevenciu návratu je vhodné dodržiavať zdravý životný štýl, neobmedzovať sa v jedle, dopriať si v malých porciách to, na čo máme chuť, pravidelne športovať a dostatočne spať.

Bulímia: Ďalšia Porucha Príjmu Potravy

Bulímia či mentálna bulímia, latinsky Bulimia nervosa, predstavuje jednu z porúch príjmu potravy, ktorá je charakteristická abnormálnym vzťahom pacienta k jedlu a nesprávnou predstavou o jeho postave. Pre túto poruchu je typický epizódny charakter. U pacienta sa strieda fáza prejedania sa s fázou, kedy sa snaží udržiavať si príjem kalórií, respektíve kompenzovať predchádzajúci nadmerný prísun potravy, a to hladovaním, úmyselným zvracaním či inými metódami. Slovo bulímia je pritom odvodené a zložené z gréckych slov bous a līmos, čo znamená býk a hlad. Názov tejto poruchy príjmu potravy pochádza ešte z čias Galéna (približne 2. storočie n. l.), kedy sa týmto pojmom označovala choroba inak nazývaná vlčí hlad. V medicínskom názvosloví sa ako Bulimia nervoca objavila táto psychická choroba až v 80. rokoch 20. storočia.

Prečo a u koho bulímia vzniká?

Presné alebo jednoznačné príčiny vzniku bulímie nie je možné stanoviť. Spravidla je radená medzi multifaktoriálne ochorenia, na rozvoji ktorých sa môže podieľať viacero vnútorných aj vonkajších faktorov. Možné príčiny, spúšťače i predpoklady k vzniku bulímie:

• neprimeraná psychická záťaž,
• ťažký stres, stresujúca životná udalosť,
• traumatický zážitok,
• labilná povaha,
• zanedbaná či nevhodná rodičovská starostlivosť,
• domáce násilie, zneužívanie,
• nesplnené želania,
• citové problémy,
• pocit menejcennosti, nízke sebavedomie,
• preferovanie chudých žien v spoločnosti,
• mediálny tlak na vzhľad žien a mnohé iné.

Bulímia sa neraz vyskytuje u pacientov, ktorých trápia iné psychické poruchy, vrátane depresií, úzkostných porúch, posttraumatickej stresovej poruchy či obsedantno-kompulzívnej poruchy. V mnohých prípadoch bulímii predchádza epizóda mentálnej anorexie. Bulímia sa pritom môže rozvinúť prakticky v ktoromkoľvek veku a u kohokoľvek.

Zo štatistík však vyplýva, že omnoho častejšie postihuje ženskú časť populácie, a to predovšetkým v období dospievania (vo veku od 10 do 20 rokov).

Typy pacientov s bulímiou

Ako sme spomenuli vyššie, u pacienta s bulímiou sa obvykle striedajú dve fázy. Pacient najskôr bojuje s neodolateľnou túžbou po jedle, ktorá vedie k prejedaniu sa. Následne pacienta trápia pocity viny a snaží sa predchádzajúce správanie nejako kompenzovať. Na základe toho rozlišujeme dva typy pacientov s bulímiou:

• purgatívny (očistný) typ - po prejedaní sa u pacienta nasleduje fáza očisty tela, kedy sa snaží kompenzovať nadmerný príjem jedla zvracaním či užívaním preháňadiel alebo diuretík,
• nepurgatívny typ - pacient sa snaží prejedanie sa kompenzovať následným hladovaním alebo nadmernou fyzickou aktivitou.

Aké má bulímia príznaky?

Rozpoznať osobu s bulímiou je obvykle pomerne veľký problém, keďže chorý dokáže svoj problém veľmi dobre skrývať. Osoby s bulímiou mávajú obvykle normálnu hmotnosť, preto ich ochorenie nie je na prvý pohľad tak zjavné, ako to býva napríklad u osôb s anorexiou.

Zdravotné komplikácie bulímie

Ak nedôjde k včasnému odhaleniu a liečeniu bulímie, následkom môže byť mnoho zdravotných komplikácií. Pretrvávajúca bulímia sa môže spájať s mnohými psychickými ťažkosťami, napríklad depresiami či výkyvmi nálad. Hoci je bulímia duševným problémom, dopad má aj na telesnú stránku pacienta. Abnormálne stravovacie návyky môžu v prvom rade viesť k nadmernej únave a celkovej slabosti pacienta, bežné sú časté pocity spavosti. Bulímia môže vyvolať rad problémov týkajúcich sa tráviaceho systému, kože, kostí, zubov, vlasov, srdca a ciev, kostí a prakticky celého tela. Opakované zvracanie či užívanie preháňadiel a diuretík môže viesť k závažnej dehydratácii, ktorá sa môže prejavovať problémami s koncentráciou, bolesťami hlavy, svalovými kŕčmi, suchými sliznicami, zažívacími ťažkosťami, v závažných prípadoch poruchami vedomia či srdcového rytmu.

Možné následky bulímie:

• poškodenie zubnej skloviny, zvýšená kazovosť zubov,
• poškodenie ďasien,
• spomalenie rastu, zhoršená kvalita nechtov,
• zhoršená kvalita vlasov, vypadávanie vlasov,
• popraskané ústne kútiky,
• rednutie kostí,
• nízky krvný tlak,
• srdcové arytmie,
• ťažkosti z nedostatku živín, vitamínov, minerálov,
• problémy so slinnými žľazami,
• zníženie libida,
• poruchy potencie,
• u žien poruchy menštruačného cyklu (úplná strata menštruácie), neplodnosť,
• chronická zápcha,
• ruptúra pažeráka a mnohé ďalšie.

Možnosti liečby bulímie

Liečba bulímie, podobne ako aj anorexie, je neľahkou úlohou a zvyčajne behom na dlhú trať. Jedným z najväčších problémov, ktoré sa týkajú liečby bulímie, je, že pacient si neraz svoje ochorenie neuvedomuje a nie je ochotný sa na liečbe spolupodieľať. Prvým krokom na ceste k vyliečeniu je zmena postoja a myslenia postihnutého. Cieľom liečby je hlavne zmena jeho vzťahu k jedle a svojmu telu. Liečba v prvom rade zahŕňa psychoterapiu, buď individuálnu, alebo skupinovú. U neplnoletých pacientov sa tiež uplatňuje rodinná terapia. Taktiež sa využíva farmakologická liečba, v rámci nej sa používajú hlavne antidepresíva. Podľa potreby sa podávajú ďalšie liečivá v závislosti od zdravotných problémov vyvolaných bulímiou. U pacienta musí dôjsť k nácviku zdravých stravovacích návykov a úprave jedálnička. Nevyhnutnou súčasťou liečby je i podpora najbližších a okolia. Liečba bulímie v mnohých prípadoch prebieha v domácom prostredí, závažné štádium poruchy si však môže vyžadovať aj hospitalizáciu.

Podpora blízkych pri bulímii

Blízki ľudia zohrávajú v procese liečby bulímie zásadnú úlohu. Najdôležitejšie je vytvoriť pre pacienta bezpečné a empatické prostredie bez kritiky či odsudzovania. Namiesto upozorňovania na jedlo alebo hmotnosť je vhodnejšie prejaviť porozumenie, trpezlivosť a povzbudiť chorého, aby sa obrátil na odborníka.

Rodina a priatelia by sa mali snažiť byť oporou pri každodenných situáciách - podporiť zdravé stravovanie, motivovať k pozitívnym aktivitám či jednoducho vypočuť bez nátlaku. Dôležité je tiež vzdelávať sa o poruche, aby lepšie porozumeli jej priebehu a vedeli rozpoznať prípadné zhoršenie stavu.

Život po bulímii - obnova zdravia

Po úspešnej liečbe bulímie prichádza obdobie, kedy sa pacient učí opäť dôverovať svojmu telu a obnovovať zdravý vzťah k jedlu. Postupné zavádzanie pravidelného stravovania, dopĺňanie živín a budovanie stabilného životného štýlu pomáha telu aj psychike dostať sa do rovnováhy.

Nemenej dôležité je pokračovať v psychoterapii alebo podpore zo strany odborníkov, aby sa predišlo recidíve.

Je možné bulímii predchádzať?

Je ťažké a prakticky i nemožné presne stanoviť možnosti, ako stopercentne predísť bulímii. Avšak, prevencia má vždy význam a v tomto prípade by sa mala začať v rodine počas výchovy. Deti a dospievajúcich je vhodné viesť k zdravým postojom k jedlu i sebe samému, svojmu telu a postave. U detí je potrebné budovať zdravé návyky týkajúce sa stravovania i fyzických aktivít. Je potrebné vyhýbať sa diskusiám o hmotnosti a diétach (mimo diét nariadených lekárom), nevhodné je negatívne komentovanie postavy a vzhľadu dieťaťa.

Dôležité je dieťa naučiť lepšie zvládať stres, komunikovať s ním, počúvať ho a poskytnúť mu oporu v ťažkých chvíľach.

Kde Hľadať Pomoc

Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto vo vašom okolí trpí poruchou príjmu potravy, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

tags: #choroba #vlci #hlad #príznaky #a #liečba

Populárne príspevky:

• Ako pripraviť obalovaný karfiol
• Plnka z bielkov a pudingu
• Tradičná slovenská kuchyňa
• Kandidáti na ústavných sudcov
• Akciové ceny na zemiaky